1. Oficiálne štatistiky líčia Argentínu ako krajinu, ktorá z dlhovej krízy vzišla so silným ekonomickým rastom. Tento záver je ale pravdepodobne založený na skreslenom koši pre výpočet inflácie. Dôkazom sú výsledky tamojších verejne obchodovaných spoločností. Tie ukazujú, že súkromný sektor ešte stále nie je späť vo svojej pôvodnej sile.
2. Štátny bankrot sám o sebe neprinúti krajinu k štrukturálnym zmenám. Krach len spôsobí nepríjemnosti veriteľom. Skutočným problémom je, že veritelia ani nemôžu prevziať kontrolu nad daným štátom tak, ako to býva obvykle pri podobnej situácii v súkromnom sektore. Nemôžu tak ani rozhýbať štrukturálne zmeny, pretože proti sebe majú obyvateľstvo, čo sa teraz deje v Grécku
3. Celková dynamika a dôsledky štátnych bankrotov sú veľmi zložité a nejednoznačné. Ak Grécko zbankrotuje a opustí eurozónu, bude len ťažko presadzovať štrukturálne zmeny. A je veľmi pravdepodobné, že by bol následný vývoj hospodárstva v reálnych hodnotách rovnako zlý ako v Argentíne. 

• Americký finančník George Soros pre Der Spiegel povedal, že nemecká kancelárka Angela Merkel vedie Európu zlým smerom a vďaka jej politike úsporných opatrení sa ľahko môže ľahko zopakovať udalosti z roku 1929, ktoré uvrhli Ameriku a s ňou celý svet do veľkej krízy. „Úsporné opatrenia nemôžu byť jediným liekom na krízu, ale musí prísť podpora pre veľké projekty,“ zdôraznil Soros.
• Grécky parlament neskoro večer schválil program úspor, ktorý má krajine zabezpečiť prístup k novému balíku finančnej pomoci. Zákonodarcovia sú si vedomí toho, že schválenie nového záchranného úveru však nebude automatické.
• V reakcii na schválenie úsporných opatrení vyšli do ulíc v Aténach a ďalších gréckych mestách desaťtisíce nespokojných ľudí – len  v samotnom centre Atén v noci z nedele na pondelok podpálili desiatky budov, nepokoje si vyžiadali asi stovku zranených.
• Ministri financií eurozóny trvajú na tom, aby grécki predstavitelia vysvetlili, ako konkrétne mienia dosiahnuť v tomto roku úspory v sume 325 milióna eur. Bez týchto vysvetlení neschvália druhý balíček finančnej pomoci pre krízou zmietanú krajinu, ktorá už je na samom okraji priepasti krachu a zúfalstva.

• Euro voči doláru posilnilo v reakcii na to, že grécky parlament schválil ďalšie úsporné opatrenia. Pripísalo si 0,5 percenta a posilnilo na 1,3245 USD/EUR, čím sa dostalo na takmer 2-mesačné maximum na úrovni 1,3322 USD/EUR.
• V reakcii na to, že grécki poslanci v nedeľu schválili novú sériu úsporných patrení  posilnili  ceny ropy aj zlata. 
• V uliciach gréckych miest pokračovali krvavé násilnosti a protesty. Demonštranti hádzali do policajtov kamene a zápalné fľaše; počty zranených sa vyšplhali na dve stovky.
• Európska komisia (EC) oficiálne privítala sériu nových úsporných opatrení, ktoré schválil grécky parlament. Podľa eurokomisára Olliho Rehna je to kľúčový krok vpred na ceste k získaniu druhého úverového balíka, avšak to nestačí – vláda v Aténach musí vyšpecifikovať konkrétne opatrenia, ktorými  chce ušetriť 325 milióna eur.
• Aj keď grécky parlament oficiálne schválil novú sériu úsporných opatrení, ktoré sú podmienkou pre ďalší balík finančnej pomoci, podľa nemeckého ministra financií Wolfganga Schäubleho to automaticky neznamená ďalšiu pomoc. Minister opierajúc sa o výsledky aktuálnych prieskumov verejnej mienky v Nemecku, podľa ktorých už Nemcom dochádza trpezlivosť a sú presvedčení, že Grécko netreba zachraňovať za každú cenu, pre médiá povedal: „Grécke sľuby nám už nestačia“ a ďalej „Ak nebudú úspory, nebudú ani peniaze!“
• Viaceré nemecké médiá si všímajú, že v Grécku prudko silnejú protinemecké nálady a štrajkujúci Gréci začínajú obviňovať zo svojej ťažkej situácie nemeckú kancelárku Angelu Merkel. „Gréci urážajú Nemcov a súčasnú nemeckú vládu prirovnávajú k vláde nacistov, čo je nenáležité,“ komentoval aktuálnu situáciu denník der Bild. 
• Podľa Financial Times (FT) si už mnohí európski politici začínajú uvedomovať, že záchranný program pre Grécko bol veľkou chybou, stratili dôveru v tamojších politikov a pomaly sa začínajú prikláňať k názoru, že by bolo lepšie nechať Grécko zbankrotovať. Podľa FT sa objavili sa aj názory, že by bolo lepšie nechať Grécko vystúpiť z eurozóny a peniaze použiť na záchranu Portugalska. „Ale,“ prízvukuju noviny FT, „ekonomiky obidvoch týchto štátov sú v žalostnom stave a bolo by lepšie nechať obidva zbankrotovať.“

• Nemecká kancelárka Angela Merkel pre médiá povedala, že je potrebná rýchlejšia a rozsiahlejšia reforma medzinárodných finančných trhov. „Terajšia reforma nie je dostatočná na to,aby zabránila takej  finančnej kríze, aká sa objavila v roku 2008,“ uviedla kancelárka a dodala, že zvlášť ťažké je to v skupine G2, kde  sa nedarí presadiť sprísnenie dohľadu nad finančnými trhmi. „Sú totiž krajiny, ktoré  majú problém s tým, aby sa – pokiaľ ide o túto tému –  vzdali časti svojej suverenity.“
• Keďže Grécko neplní podmienky, zasadnutie  tzv. Euroskupiny ako neformálneho združenia ministrov financií štátov používajúcich jednotnú menu dohodnuté na stredu, bolo zrušené. Predseda združenia a zároveň luxemburský premiér Jean-Claude Juncker tento krok odôvodnil tým, že Euroskupina ešte stále nemá k dispozícii informácie o tom, ako chce Grécko v tomto roku ušetriť 325 miliónov eur. Zrušenie stretnutia zamávalo finančnými trhmi, pretože  Grécko sa bez ďalšej finančnej pomoci dostane do platobnej neschopnosti 20. marca, kedy musí splatiť dlhopisy v hodnote 14,5 miliardy eur.
• Podľa predbežných údajov gréckeho štatistického úradu EL. STAT. hrubý domáci produkt v poslednom štvrťroku 2011 medziročne oslabil o 7 percent a Grécko teda naďalej zostáva v hlbokej recesii. Zotaveniu hospodárstva bránia prísne úsporné opatrenia, ku ktorým sa vláda v Aténach zaviazala výmenou za finančnú pomoc.
• Z prostredia gréckej vlády prenikli navonok informácie, že uvažuje o znížení rozpočtu na obranu o 125 miliónov eur a ďalších 200 miliónov eur sa má získať znížením platov vo verejnom sektore. Dobre informovaný zdroj pre médiá povedal, že všetko je len v rovine úvah. „Diskutuje sa o tom medzi ministrami, no žiadne definitívne stanoviská nepadli.“ 
• Analytik TRIM Broker Tomáš Plavec pre Investujeme.sk napísal, že Gréci v modernej histórii, čiže za posledných 200 rokov, zbankrotovali päťkrát, avšak s častým nesplácaním svojich záväzkov začali už v roku 377 pred naším letopočtom.

• Jean-Claude Juncker ako predseda Euroskupiny oznámil, že namiesto plánovanej stredajšej schôdzky ministrov, ktorá mala rozhodovať o ďalšej finančnej pomoci Grécku, sa stretnutie uskutoční v riadnom termíne v pondelok 20. februára.  Vláda v Aténach by však medzitým mala jasne vysvetliť ako chce ušetriť milióny.
• V reakcii na to, že sa ministri financií nedohodli na ďalšej pomoci Grécku a rozhodnutie o druhom balíku presunuli až na pondelok 20. februára, vzrástli náklady na poistenie vládnych dlhov Španielska a Talianska.
• Čínsky premiér Wen Ťia-pao a  guvernér tamojšej centrálnej banky Zhou Xiaochuan na stretnutí s predstaviteľmi lídrov EÚ v Pekingu prisľúbili Európe pomoc pri riešení dlhovej krízy.

• Luxemburský minister financií Luc Frieden povedal, že grécki predsdatvitelia by mohli uznať, že lepším riešením by bolo odísť z eurozóny než stále robiť škrty v rozpočte. Dodal, že Európe by takéto grécke rozhodnutie nespôsobilo väčšie škody, keďže trhy sa na túto možnosť už pripravili.
• Predstavitelia najväčších gréckych politických strán sa písomne zaviazali k plneniu podmienok medzinárodných veriteľov. Ide o podmienky týkajúce sa skutočne bolestivých úsporných opatrení a reforiem. K tomuto kroku sa rozhodli preto, aby ubezpečili veriteľov, že po parlamentných voľbách (budú v apríli) reformy neustanú.
• Grécky minister financií Evangelos Venizelos oznámil,že chce pomôcť pri riešení krízy aj netradičným spôsobom – vzdal sa svojho platu.

• Euro sa ocitlo na trojtýždňovom minime voči doláru (1,29744 USD) v súvislosti s obavami z možného neriadeného bankrotu Grécka. Obavy z eskalácie dlhovej krízy v eurozóne naopak podporili americký dolár, ktorý sa voči jenu vyšplhal na tri a polmesačné maximum 78,83JPY/USD.
• Grécki predstavitelia vyhlásili, že našli cesty na dodatočné úspory v rozpočte požadované zahraničnými veriteľmi – cca 100 miliónov eur sa získa obmedzením výdavkov na obranu, asi 90 miliónov sa ušetrí znížením platov v niektorých oblastiach verejného sektora a ďalších 135 miliónov eur sa získa znížením prevádzkových nákladov ministerstiev vnútra, práce a zdravotníctva.
• Predseda Európskej komisie (EC) José Manuel Barroso vyzval vlády krajín eurozóny, aby neodkladali pomoc Grécku. Vyjadril presvedčenie, že vlády kladne zareagujú na to, že obyvatelia Grécka pristúpili na záväzky, ktoré z ich strany vyžadujú enormné úsilie.
• Medzitým skupinka holandských a fínskych politikov navrhla, aby sa o druhom balíku finančnej pomoci pre Grécko rokovalo až po gréckych parlamentných voľbách (apríl). Podľa nemeckého ministerstva financií je takýto návrh niekde mimo logiky a zdravého rozumu. Podľa analytika Capital Markets Zoltána Csibu tento nelogický až absurdný návrh svedčil „o absolútnej bezradnosti vládnych predstaviteľov ohľadom riešenia gréckych dlhových bájok. Napätú atmosféru pociťovali aj akciové indexy, ktoré sa počas väčšiny seansy obchodovali v zápornom teritóriu.“  

• To, že svitá na lepšie časy, že grécka vláda už vie, kde ušetrí a v pondelok sa o druhom balíku finačnej pomoci v celkovej výške 130 miliárd eur rozhodne na stretnutí ministrov financií eurozóny, to všetko v piatok podporilo euro a jeho kurz sa v piatok držal nad 1,31 USD/EUR.
• Podľa analytikov síce trhy očakávajú, že ministri financií eurozóny v pondelok schvália druhý balík pomoci pre Grécko, no výsledok vraj vôbec nie je istý. Poukazujú na pochybnosti prezentované v nemeckých médiách, že táto pomoc pre Grécko nemusí byť dostatočná a tiež o tom, že niektorí nemeckí politici začínajú prehodnocovať svoje doterajšie jednoznačné postoje a už tak vehementne netrvajú na tom, že Nemecko musí zachrániť Grécko za každú cenu, ale v duchu už pripúšťajú aj jeho bankrot. 
• Predseda Euroskupiny Jean-Claude Juncker opätovne potvrdil, že na pondelkovom rokovaní  by sa malo už definitívne rozhodnúť o druhom záchrannom balíku pre Grécko.

• Sobotňajšie vydania európskych denníkov pripomínajú vyjadrenia francúzskeho premiéra Francois Fillona pre nemeckú rozhlasovú stanicu RTL. Fillon sa postavil na stranu Grécka a opakovane zdôraznil, že ak mu Európa nepomôže a nechá ho skrachovať, bude to mať nedozierne následky nielen pre Grékov, ale pre všetkých Európanov. Fillon zdôraznil, že sa musia urobiť všetky nevyhnutné opatrenia, aby sa predišlo bankrotu . „Gréci sa zaviazali k dôležitým reformám a ostatní Európania musia voči Grécku dodržať svoje záväzky,“ povedal francúzsky premiér a dodal, že zahrávať sa s krachom Grécka je veľmi – veľmi nezodpovedné
• Internetové vydanie novín The Wall Street Journal (WSJ) prinieslo informácie o tom, že Medzinárodný menový fond (IMF) sa bude na druhom záchrannom balíku pre Grécko v celkovej výške 130 miliárd eur podieľať len relatívne veľmi malou čiastkou – necelými desiatimi miliardami eur (uvažuje sa o sume 9,88 miliardy) a tak hlavná záťaž zostane na bedrách krajín eurozóny. WSJ v tejto súvislosti píše, že vlády viacerých krajín eurozóny sa všemožne snažia znížiť svoj podiel na pomoci Grécku na nevyhnutné minimum, čo môže v rámci EÚ vyvolať vážne politické problémy a nezhody.
• Analytik Capital Markets Juraj Spodniak pre Investujeme.sk napísal, že „pohodu na trhoch priniesla dohoda finančnej pomoci pre Grécko"  V pondelok by mali byť jasnejšie kontúry záchranného balíka, ktorý financujú eurozóna a IMF. Malo by ísť “o prísne monitorovanie vládnych výdavkov a o kontrolu pri využívaní záchranného balíka formou viazaného účtu určeného len na riadenie gréckeho dlhu.“ Komentár Juraja Spodniaka má priliehavý názov Prísna kontrola pre Grékov. 

• Analytici upozornili, že aj keď bude pomoc Grécku v pondelok definitívne priklepnutá, nálada vzhľadom na možné rôzne problémy (právne spory, subordinácia dlhov súkromných veriteľov vs. dlhopisy, ktoré drží ECB, PSI participácia, trigger CDS) nemusí dlho vydržať. Na niektoré z možných problémov v predstihu poukázali napríklad analytici spoločnosti ATLANTIK, finanční trhy vo svojom víkendovom komentári k menám.
• Svetové média informovali, že vláda v Aténach cez víkend schválila definitívny návrh úsporných opatrení, čím sa mnohonásobne zvýšila šanca, že získa potrebné financie na vyplatenie dlhopisov splatných v marci, čím Grécko predíde bankrotu.

Môže za všetko bojovník proti otrokárstvu?

Počas uplynulého týždňa sa viackrát skloňovali ratingové agentúry alebo v zdomácnenej podobe rejtingovky. Napríklad aj v súvislosti s tým, ako ratingová agentúra Moody´s znížila ratingy viacerým krajinám EÚ, vrátane Slovenska. Nechajme bokom dlhoročné diskusie niektorých európskych lídrov o tom, že za krízu (za všetko zlo) v Európe môžu ratingovky a údajne ich neobjektívne hodnotenia.

Dokonca sa medzi európskymi činovníkmi objavili aj názory, že všetky tri veľké svetové  (rozumej: americké) ratingové agentúry možno aj úmyselne škodia európskym krajinám a preto by mala vzniknúť európska ratingová agentúra, ktorá by fungovala v rámci európskych štruktúr a bola by teda nezávislá…

Tejto téme sme sa na stránkach Investujeme už veľakrát venovali a tak radšej pripomeňme, že prvá moderná ratingovka v dnešnej podobe vznikla v Spojených štátoch. Pod jej vznik sa podpísal Američan John Moody ktorý v roku 1909 prišiel s nápadom uľahčiť investorom rozhodovanie o tom, do ktorých dlhopisov železničných spoločností investovať svoje prostriedky.

Avšak história samotných ratingov je v Európe i Spojených štátov podstatne staršia, o americký model sa už v 19. storočí zaslúžil Lewis Tappan, ktorý síce nebol ekonóm a jeho hlavným poslaním, ktorému obetoval väčšiu časť svojho života, bol boj za zrušenie otroctva (významne sa angažoval v kauze vzbury černošských otrokov na lodi Amistad), ale po kríze v roku 1837 si uvedomil hodnotu informácií o svojich obchodných partneroch. V roku 1841 založil agentúru sledujúcu zdravie obchodných spoločností (Mercantile Agency).

Bližšie sa tejto téme venoval publicista Daniel Kuchta v článku Vzostup a pád ratingových agentúr.

S chamtivosťou treba bojovať

Zatrasú falošné dlhopisy celým svetom?

Talianske justičné a policajné orgány v spolupráci so švajčiarskymi a americkými vyšetrovacími orgánmi zabavili vo Švajčiarsku falošné americké vládne dlhopisy a ďalšie obligácie v hodnote 6 biliónov dolárov a počas akcie zatkli osem občanov Talianska. Podľa prokuratúry v talianskom meste Potenza, ktorá dozerá na vyšetrovanie celého prípadu, sú zatiaľ jasné len tieto skutočnosti:

Ľudia, bite bankárov!

Poďme ale od populizmu späť k našej téme. Analytik Saxo Bank Tomas Berggren v reakcii na tendencie politikov pristrihnúť bankám krídla pripúšťa, že v najbližšom čase možno naozaj príde tvrdšia regulácia – výsledkom azda bude aj oddelenie investičného bankovníctva od bankovníctva komerčného a rozšírenie oslabených tzv. zombie bánk s nízkymi rizikami a výnosmi. Podľa analytika však oddelenie investičného od komerčného bankovníctva nebude pre vlády až taká výhra a vôbec to nebude lacné. Stačí sa vraj poučiť z 30-tych rokov 20. storočia, kedy legislatívne rozbitie bankovníctva narobilo veľkú paseku.

Ilustračné foto v  záhlaví článku: www.sxc.hu