Fincentrum a.s.
Hypoindex.cz Hypoindex.cz ČeskéReformy.cz ČeskéReformy.cz Bankaroku.cz Bankaroku.cz Investiceroku.czInvesticeroku.cz Investujeme.sk Investujeme.cz InvesticiaRoka.sk InvestíciaRoka.sk

Ďakujeme našim partnerom:                                                                                                                                                                   

fincentrum-logo

hviezdne-byvanie


facebook-logo_1

Týždeň vo financiách: Slováci sú sklamaní, že PánBoh nezvesí peniaze z neba, ale zvýši dane

Týždeň vo financiách: Slováci sú sklamaní, že PánBoh nezvesí peniaze z neba, ale zvýši dane

Euro reagovalo na piatkové dohody o navýšení eurovalu, španielsky dlh naháňa strach a grécky premiér varuje pred úvahami o návrate k drachme. Pokiaľ ide o Slovensko, ukazuje sa, že ani ten najsociálnejšie cítiaci politik nezaplatí chod štátu a platy úradníkov z vlastného vrecka, ale si pomôže zvyšovaním daňového zaťaženia. Uvažuje sa o zvýšení bankovej dane aj o dani z obezity.

Začiatkom týždňa euro prudko vyrazilo nahor, vzrástlo až na úroveň na 1,3326 USD za 1 eur, čo bolo najviac od začiatku marca. Podľa analytikov spoločnosti Colosseum na začiatku týždňa boli pre spoločnú menu eurozóny priaznivé údaje nemeckého inštitútu IFO. Jeho index podnikateľskej dôvery nečakane vzrástol na 109,8 bodu, pričom analytici očakávali pokles. „Najväčšia európska ekonomika napreduje dopredu. Nezamestnanosť tu je na najnižšej úrovni od začiatku 90. rokov. Podniky plánujú ďalšie rozširovanie výroby. Manažéri sú optimistickejší i vďaka postupnému riešeniu juhoeurópskej krízy,“ konštatuje sa v správe. 

Spoločná európska mena prudko reagovala aj na vyjadrenia šéfa americkej centrálnej banky Fed Bena S. Bernankeho, ktorý povedal, že americká ekonomika musí rásť rýchlejšie, aby dokázala vykreovať dostatok pracovných miest a znížiť nezamestnanosť, pričom podmienkou pre ďalší pokles nezamestnanosti je rýchlejší rast produkcie a dopytu spotrebiteľov i firiem.

Analytici spoločnosti Atlantik, finanční trhy v pravidelnom komentári konštatovali, že americké akciové trhy v úvode týždňa posilnili po slovách Bernankeho. „Šéf Fed-u vo svojom prejave okrem iného uviedol, že súčasná situácia na trhu práce nedává centrálnej banke inú možnosť než pokračovať v uvolnenej monetárnej politike.“ Analytik TRIM Broker Peter Margetiny tému Bernanke rozvinul v článku Zdravý finančný sektor je príčinou našej slabosti, kde konštatoval, že „Ben Bernanke nie je žiaden génius a určite nie hrdina. Jednoducho robí to, čo musí, pretože nemá na výber.“

Téme sa bližšie venoval analytik Capital Markets Martin Cesnak, podľa ktorého Bernanke uistil, že Fed bude aj naďalej uplatňovať stimulačné podmienky na podporu domácej ekonomiky. „Bernanke hodnotil pokrok na trhu práce. Ten podľa neho vyrovnal neobyčajne veľké prepúšťanie z roku 2009 a momentálne vykazuje jemné signály optimizmu.“ 

Analytik Martin Cesnak ďalej poukázal na to, že akciové trhy v pondelok zvrátili nepriaznivý vývoj z predchádzajúceho týždňa aj vplyvom optimistických vyhliadok týkajúcich sa valu eurozóny na ochranu pred šírením dlhovej krízy. Zároveň citoval eurokomisára Olliho Rehna, ktorý vyjadril nádej, že  stretnutie predstaviteľov eurozóny prinesie želaný pokrok v budovaní eurovalu a že účastníci nájdu odvahu na jeho navýšenie. Nemecká kancelárka Angela Merkel zasa naznačila podporu súčasného fungovania dočasného a permanentného fondu pre finančnú stabilitu v eurozóne.

A to boli dve kľúčové témy celého týždňa. Venovali sa im hádam všetky médiá a tak len zhrňme, že na piatkovom stretnutí ministrov financií eurozóny sa nakoniec dohodlo, že  budú vedľa seba paralelne fungovať dva eurovaly ESM a EFSF a dohodlo sa aj ich navýšenie. Po novom budú disponovať palebnou silou až 700 miliárd eur - s potenciálom navýšenia až na 800 milárd! Analytici si ale kladú otázku: Brusel navyšuje záchranné fondy, bude to stačiť?

Návrat k drachme by bol zdrvujúci

Situáciu v v Európe dokresľovali aktuálne udalosti z Grécka a najmä zo Španielska. Medzi niektorými politikmi a ekonómami silnejú názory – hojne podporované médiami – že pre Grécko by bolo najlepšie vrátiť sa späť k svojej pôvodnej mene – drachme. Grécky premiér Lukas Papademos pre talianske noviny Il Sole 24 Ore povedal, že odmieta čo i len prázdne úvahy na túto tému. Zdôraznil, že návrat k drachme by grécku ekonomiku rozdrvil a vzápätí túto myšlienku rozvinul a spresnil slovami:

„Viedlo by to nárastu inflácie a k intenzívnemu poklesu reálnej hodnoty vkladov v bankách, pričom by sa destabilizoval celý bankový systém, klesli by reálne príjmy obyvateľstva, došlo by k bankrotom, vzrástla by nezamestnanosť a zvýšila by sa sociálna nerovnosť“

Analytik Capital Markets Zoltán Csiba v tejto súvislosti citoval z vyhlásenia premiéra Papademosa, ktorý nevylúčil, že Grécko bude potrebovať tretí záchranný úver aj napriek snahe Atén, aby sa tak nestalo. 

Španielsko: Bolesť a strach

Pokiaľ ide o Španielsko, po celý uplynulý týždeň sme boli svedkami búrlivých udalostí – štrajkov, demonštrácií, nepokojov a pouličného násilia. Hlavný ekonóm Era Poštovní spořitelny Jan Bureš o tom napísal takto:

„Španielsko začína opäť plniť stránky svetových denníkov a nie práve v príjemných súvislostiach… generálny štrajk… Španielsky deficit v roku 2011 dosiahol 8,5 % HDP (vysoko nad plánovanými 6 %) a príjmy štítneho rozpočtu padajú aj na začiatku roku 2012 (deficit za prvé dva mesiace prekonal 20 mld. eur). To nie sú povzbudivé zprávy. Niet teda divu, že španielske dlhopisy se znova dostávajú pod tlak.“

A ďalej, „V jadre španielskej krízy stoja podobne ako v Írsku problémy v súkromnom sektore. Španielsko malo jeden z najnižších verejných dlhov v Európe a vytrvalé rozpočtové prebytky. Lacné peniaze ale podporovali život na dlh v tých častiach súkromného soukromého sektoru, ktoré neboli produktívne (stavebníctvo, obchod s realitami, finančné služby). Produktivita a konkurencieschopnosť celej ekonomiky sa tým zhoršovala a rástol zahraničný dlh (nie verejný, ale súkromný).“

Na splácanie zahraničného dlhu je potrebné dostať běžný účet do prebytku. To je však podľa Bureša bolestivý proces, ktorý si vyžaduje vnútornú devalváciu a posilnenie konkurencieschopnosti voči silnejším členom menovej únie (predovšetkým voči Nemecku). Je spojený s nárastom nezamestnanosti, poklesom reálnych miezd a cien nehnuteľností a stratami finančného sektoru.

To všetko sa samozrejme nakoniec odráža aj v schodkoch štátneho rozpočtu. „Tvrdá rozpočtová reštrikcia uvrhne ekonomiku do hlbšej recesie a znova zhorší situáciu v štátnej kase a vo finančnom sektore… Nemožno sa preto čudovať, že španielsky premiér žiada o trochu strpenia,“ konštatoval hlavný ekonóm Era Poštovní spořitelny Jan Bureš. Jeho komentár má priliehavý názov Španělský deficit nahání strach.

Podrobnejšie informácie o udalostiach v eurozóne sme priniesli napríklad aj v týchto správach, článkoch a komentároch: Trhy bez jednoznačného smeru, Fundamentálny kalendár, Optimizmus lídrov pomáha EURU – technická analýza, Pravidelný týdenní komentář k trhuĎalší deň v stratách, Evropa si po zprávách o navýšení záchranného fondu připsala procentní zisky,  Stretnutie Eurogroup pomáha euru – technická analýzaPosledný deň prvého kvartálu pre Európu priniesol zisky, ale aj v mnohých ďalších. …

Keď nedosiahne do nebeských výšin

Vráťme sa ale na rodnú hrudu. Ešte neprešiel od parlamentných volieb ani mesiac a – tu ho máš! Obyvateľ Slovenska je sklamaný, lebo do poslednej veril, že PánBoh hneď po voľbách zvesí peniaze z neba a bude dobre. 

Budú peniažky na dobre platených úradníkov, na hasičov i policajtov a zostane aj na mastné dôchodečky. 

Realita je ale iná. PánBoh je zrejme malý na to, aby dočiahol tak vysoko, že by prepotrebné financie zvesil z nekonečných nebeských výšin a tak už vo volebnú noc opatrne avízoval zvýšenie daní. Aj po celý uplynulý týždeň sa na laickej i odbornej úrovni diskutovalo o tom, že zvyšovanie daňového zaťaženia postihne obyvateľov Slovenska ozaj kruto. 

Niektorých ale viac, niektorých menej. Napríklad taká milionárska daň. Publicista Ľuboslav Kačalka v analýze nazvanej Ako Jožko Mrkvička (ne) zaplatí milionársku daň, píše, že podľa medializovaných informácií by sa táto forma dane mala týkať ľudí s ročným príjmom vyšším ako 33 tisíc eur, čo je mesačne 2 750 eur. Ako ďalej konštatuje, problém nerovnomerného daňovo-odvodového zaťaženie rôznych skupín si uvedomujú aj ekonómovia aj politici.

Jedna vec je ale istá: zavedenie tzv. milionárskej dane nepostihne dobre zarábajúcich rovnako spravodlivo. Postihne tých, ktorí sú zamestnaní a majú relatívne vysoké príjmy plynúce z ich pracovno-právneho vzťahu, no zrejme obíde tých, ktorí majú obrovské príjmy z dividend, ale napríklad aj dobre platených advokátov, profesionálov v PR a marketingu, IT špecialistov a umelcov, ktorí poskytujú svoje služby inak ako v zamestnaneckom pomere.

Buď ako živnostníci alebo ako majitelia tzv. jednoosobových eseročiek.

Zomrela, z hrobu nevstane…

Ak by sme sa ale mali vrátiť k téme, treba povedať, že nielen dane z príjmov čeria hladinu verejnosti. Je to aj špeciálna banková daň, o ktorej sa toľko hovorí. Ale aj daň z pridanej hodnoty vrátane rôznych spotrebných daní. Napriek tomu všetkému nová vláda zasa nemá až tak veľa možností. Jednou z nich je zvýšiť DPH, čo prinesie okamžitý efekt. Ale to ešte viac zvýši sklamanie obyvateľa Slovenska, ktorý veril, že po voľbách, keď už nebude pri moci ten zlý Mikloš s Dzurindom, že bude lepšie…

Analytici sa zhodujú v tom, že princíp rovnej dane, o ktorej snívajú v mnohých krajinách EÚ, by sa ale nemal rozbiť. Politici a ekonómovia z iných krajín závideli Slovensku rovnú daň, keďže sa u nich nenašlo dosť politickej vôle na jej prijatie. Ak sa teraz Slovensku tento princíp naruší, nuž tak čoskoro sa už nedá dokopy… Možno už nikdy. Pripomeňme si ale slová ministra financií Petra Kažimíra o tom, že rovná daň umrela v noci z 10. na 11. marca.

Umrela hneď po voľbách…

Sú banky vinné za globálnu krízu?

Už krátko po oznámení výsledkov parlamentných volieb jej víťazi naznačili, že okrem iných daňových úprav nás čaká aj banková daň. „Zvyšovať sa bude aj zaťaženie bánk,“ povedal Robert Fico.

Na rôznych fórach a pri rôznych príležitostiach v minulých dňoch opakovane zdôraznil, že zvýšenie bankovej dane je pre novú vládu povinnosťou a nevyhnutnosťou. Napríklad v televíznej relácii O 5 minút 12 povedal, že nová vláda musí zvýšiť bankovú daň, inú možnosť nemá. „Keď nezvýšime dane bankám, potom je len druhá alternatíva, zvýšiť 20-percentnú DPH na 24 percent alebo až 25 percent,“ zdôraznil.

Zároveň dodal, že banky treba vyššie zdaniť aj preto, že sú vinné za globálnu krízu,  no samé majú rekordné zisky„Keď niekto sa chváli miliardovými ziskami, tak snáď ho nenechám tak, a nebudem sa naňho pozerať,“ rozvinul ďalej myšlienku s tým, že ustráži, aby banky nepreniesli zvýšené náklady cez poplatky na svojich klientov. To sa dá podľa jeho slov krásne dosiahnuť reguláciou a potom kontrolovať.

Na slová Roberta Fica počas uplynulého týždňa zareagoval napríklad guvernér Národnej banky Slovenska (NBS) Jozef Makúch, podľa ktorého banková daň, resp. jej zvyšovanie nie je tým najlepším riešením, keďže prináša veľké množstvo rizík. Tým najväčším je hrozba, že firemné vklady by sa mohli v rámci bankových korporácií presunúť do zahraničia. Podľa hovorkyne Slovenskej bankovej asociácie (SBA) Moniky Kuhajdovej bankový odvod vo výške 0,4 percenta je už teraz najvyšší v eurozóne. Neprimerane vysoká úroveň odvodu môže mať podľa jej slov negatívne dôsledky pre úverovanie a rast ekonomiky.

Len pripomeňme, že SBA už vlani v októbri sadzby označila navýšenie sadzby bankového odvodu na 0,4 percenta za krátkozrakosť a za hazardovanie so stabilitou bankového sektora.

„Návrh, ktorý schválila vláda je nezodpovedný a krátkozraký. Najvyšší odvod v eurozóne odčerpá každoročne z bankového sektora finančné prostriedky vo výške viac ako 100 mil. EUR, ktoré banky potrebujú na posilnenie svojho kapitálu. O to viac, že v najbližšom období očakávame výrazné zhoršenie ekonomického prostredia, ako aj sprísnenie regulačných pravidiel,“ uviedol vtedy výkonný riaditeľ SBA Ladislav Unčovský.

A ešte jedna správa. Ratingová agentúra Moody's oznámila zhoršenie výhľadu slovenského bankového sektora zo stabilného na negatívny. Aj keď bankový sektor na Slovensku má podľa agentúry dostatok likvidity a primerané kapitálové rezervy, musela siahnuť po zhoršení výhľadu. Dôvodov je viacero – tým hlavným je zhoršenie podnikateľského prostredia na Slovensku, čo prinesie tlak na kvalitu aktív a zníženie ziskovosti bánk, pričom negatívnu úlohu tu zohrá aj banková daň. Agentúra dôvody zhŕňa takto:

  • spomalenie úverového toku
  • narastanie strát z nesplácaných úverov v dôsledku rastúcej nezamestnanosti
  • banková daň.

V hre sú aj hamburgery

Ak sa už diskutuje o tom, že eurá z nebeských výšin nespadnú a dane treba všeobecne zvýšiť, padajú rôzne návrhy. Uvažuje sa o zvýšení dane z nehnuteľností, ale debaty sa vedú aj v oblasti spotrebných daní z piva, vína a liehu. Kým ďalšie zvýšenie dane z liehu sa už nevidí také reálne, daň z tichého vína vraj môže byť už čoskoro realitou. Podľa Inštitútu hospodárskej politiky (IHP) by sa príjmy do štátneho rozpočtu mohli zvýšiť cca o 40 miliónov eur zmenami v systéme výpočtu spotrebnej dane z tabakových výrobkov. Podrobnejšie informácie možno nájsť v materiáli IHP nazvanom Analýza zvýšenia príjmovej stránky rozpočtu.

Veľa sa hovorí aj o tzv. hamburgerovej dani ako forme spotrebnej dane, ktorej predmetom je vyšší obsah tukov a cukrov v potravinách. Táto daň je zavedená v mnohých krajinách sveta, často sa označuje ako daň z obezity. Tejto téme sa u nás venuje Inštitút finančnej politiky (IFP) Ministerstva financií (MF) SR pod hlavičkou Je možné zdaňovať obezitu?

Podľa pracovníkov inštitútu nadmernú spotrebu tukov, cukrov a soli je možné považovať za škodlivú pre zdravie človeka, čo z hľadiska ekonómie predstavuje zvýšené náklady na zdravotnú starostlivosť. Previazanie spotreby škodlivých potravín a adresnejšie znášanie nákladov na zdravotnú starostlivosť tými, ktorí škodlivú spotrebu primárne uskutočňujú, by malo byť jedným z cieľov realizovaných politík. Tento problém možno riešiť dvomi spôsobmi:

  • zdaňovaním škodlivej spotreby 
  • priamym zvýšením platieb na zdravotnú starostlivosť.

Ako upozorňuje IFP, v prvom prípade je definovanie základu dane a teda „nezdravých potravín" pomerne sofistikovaná činnosť, zatiaľ čo z medicínskeho hľadiska neexistuje jasný konsenzus.

A čoho všetkého by sa zdanenie obezity malo týkať? V jej rámci sa ako o možnom okruhu potravín a ich nutričných zložiek hovorí napríklad aj o sladených nápojoch, viacerých druhoch cukroviniek a takých potravinách, ktoré nepredstavujú nevyhnutnú zložku spotreby. Ich konzumácia neprináša žiaden nutričný benefit, ale v prípade nadmernej konzumácie škodlivé, uvádza sa v analýze IFP. Píše sa tam aj o tom, že hamburgerová daň je niečo iné ako daň z alkoholu a cigariet a hľadajú sa tam aj súvislosti medzi obezitou, výškou príjmov a vzdelaním.

Ilustračné foto v záhlaví článku www.sxc.hu
Týždeň vo financiách: Slováci sú sklamaní, že PánBoh nezvesí peniaze z neba, ale zvýši dane

Týždeň vo financiách: Slováci sú sklamaní, že PánBoh nezvesí peniaze z neba, ale zvýši dane >> zdieľajte na sociálnych sieťach

 
Reklama

 

Komentáre


K tomuto článku ešte nebol pridaný žiadny komentár. Buďte prvý a okomentujte tento článok.

Pridajte komentár

* Pokiaľ je text nečitateľný, nový načítate kliknutím na obrázok. Veľké a malé písmená sa neodlišujú.
Pre prihlásených sa kontrolný obrázok nezobrazuje. Prihláste sa alebo sa zaregistrujte ak ešte nemáte účet.
Opíšte text z obrázku: *

* Hviezdičkou sú označené povinné informácie.