Týždeň vo financiách: Sprostredkovatelia absolvovali vyše 14 tisíc skúšok, dve tretiny boli z OVB

Podriadení finanční agenti musia absolvovať skúšky na stredný stupeň odbornej spôsobilosti do konca septembra. Podľa AFISPu sa testovali vo vyše 14 tisíc prípadoch, najvýraznejšiu aktivitu hlási líder OVB – až 9 tisíc skúšok. Najväčší záujem na trhu je o sektor poistenia, nasledujú prijímanie vkladov a poskytovanie úverov.

Asociácia finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov (AFISP) zabezpečuje na základe poverenia NBS odborné skúšky ako jeden z piatich subjektov, ďalšími sú SBA, SLASPO, AOCP a Inštitút bankového vzdelávanie NBS. Okrem odborných skúšok absolvujú finanční agenti aj osobitné finančné vzdelávanie pre každý sektor, v ktorom chcú podnikať. Osobitné finančné vzdelávanie a odborné skúšky musia absolvovať každé 4 roky.

Podľa údajov AFISPu zabezpečila asociácia k 23.5.2011 celkovo 14 321 osoboskúšok, spoločnosť OVB doplnila, že len u nich sa počet skúšok vyšplhal na 9 216.  „Sme radi, že OVB potvrdzuje svoje líderstvo na trhu aj v počte a rýchlosti uskutočňovania skúšok našich spolupracovníkov. Kvalitu prípravy spolupracovníkov dokazuje úspešnosť skúšok 97%," hovorí riaditeľka odboru vzdelávania a vzťahov s verejnosťou OVB Allfinanz Ivica Chačaturianová a dodáva, že skúšky vykonávajú podriadení finanční agenti OVB už vo všetkých piatich sektoroch, pričom najviac ich bolo v sektoroch poistenia, prijímania vkladov a poskytovania úverov.

Spoločnosť Fincentrum oznámila v prvom štvrťroku 2011 obrat viac ako 1,3 milióna eur, čo je medziročný rast o 87%. „Očakávame pozitívny vývoj a pokračovanie úspešného začiatku roka aj v ďalšom období. Potvrdzujeme tak pozíciu najrýchlejšie rastúcej spoločnosti v oblasti finančného sprostredkovania na slovenskom trhu,“ hovorí predseda predstavenstva a riaditeľ spoločnosti Milan Repka. „Fincentrum vidí veľký potenciál najmä na trhu financovania bývania a v oblasti investícií voľných finančných prostriedkov.“

Banky zaplatia na odvode navyše asi 51 miliónov eur

Banky čaká od budúceho roka nový odvod vo výške 0,2% zo sumy bankových pasív znížených o vlastné imanie a o chránené vklady. Platiť ho budú aj inštitúcie v strate. Rovnakú sumu už dnes banky odvádzajú z vkladov fyzických osôb do fondu na ochranu vkladov. Ako v návrhu vysvetľuje ministerstvo financií: „Týmto spôsobom by sa zároveň zabezpečilo zrovnoprávnenie posudzovania bankových vkladov, kde by nechránené vklady a ďalšie pasíva mali rovnaké odvodové zaťaženie ako chránené vklady.“

Podľa predbežných údajov NBS, s ktorými pracuje rezort financií, by výsledné očistené pasíva tvorili ku koncu minulého roka asi 25,5 miliardy eur. Pri sadzbe 0,2% by tak banky zaplatili asi 51 miliónov eur. Správcom odvodu bude daňový úrad.

Návrh zákona presne určuje, že „uhradené odvody sú štátnymi finančnými aktívami, ktoré sa vedú na samostatnom mimorozpočtovom účte... Sú účelovo určené na krytie nákladov spojených s riešením finančných kríz a na ochranu stability finančného sektora Slovenskej republiky.“ 

Nekončiaca telenovela o finančnej negramotnosti...

Dve pätiny klientov splátkových spoločností sa pri úvere rozhoduje podľa výšky splátky. Viac kritérií porovnáva len 28 percent zákazníkov. Svedčí to o nízkej finančnej gramotnosti Slovákov. Len 14 percent opýtaných sa rozhoduje podľa úrokovej sadzby. Čísla, ktoré vyplývajú z prieskumu spoločnosti Home Credit, sú pritom o niečo lepšie ako v Českej republike. Dôvod na úsmev nám však nedávajú.

 „Problém je v systéme vzdelávania,“  hovorí banková ombudsmanka Eva Černá. Informácie sa podľa nej nemajú ako dostať k bežným ľuďom. Najviac pozadu s informáciami je podľa nej skupina ľudí na dedinách, „ktorí sa okrem telenoviel nechcú v ničom vzdelávať. Túto skupinu ľudí neviete osloviť,“ sťažuje sa. Finančnú gramotnosť pritom možno podľa nej zvýšiť len osvetou a vzdelávaním. Za chybu preto označuje spôsob vzdelávania. „Ľudia by si mali dávať pozor, aby sa nevrhli hneď po každej banke, aby nepodpisovali všetko, čo príde pod ruku. Mali by si dávať pozor, na neuvážený krok, ktorý ich môže stáť niekoľko rokov života,“ upozorňuje.

Dobrý rok pre IPO

Po prepade a vyschnutí IPO trhu počas krízových rokov 2008-2009, v roku 2010 došlo k silnému zotaveniu aktivity na globálnom IPO trhu. Hlavný ekonóm UniCredit Bank Vladimír Zlacký sumarizuje: „V objeme transakcií (USD 284,6 mld. pri 1 393 transakciách) sa trh viac-menej dostal späť na predkrízové úrovne (v rekordnom roku 2007 bol celkový objem získaného kapitálu formou IPO USD 295 mld.).“

Mimoriadne silná aktivita bola podľa neho najmä v poslednom štvrťroku minulého roka, keď objem upísaného kapitálu dosiahol historicky najvyššie hodnoty vôbec (USD 131 mld., 484 transakcií): „Z celkového objemu globálne upísaného kapitálu v roku 2010 až 68% sa týkalo firiem z tzv. emerging market krajín – mimoriadne silná aktivita bol predovšetkým v Ázií, a to najmä v Číne. Na tomto mimoriadne dynamicky sa rozvíjajúcom akciovom trhu boli zaznamenané aj dve vôbec najväčšie IPO transakcie v histórií – na čínsky trh boli uvedené akcie banky Agricultural Bank of China (USD 22,1 mld) a poisťovňe AIA (USD 20,5mld). Silná bola aj IPO aktivita v niektorých ďalších emerging market krajinách napr. v Indii, Indonézií, ale i v susednom Poľsku. Pokiaľ ide o región Európa, Stredný Východ a Afrika (EMEA) počet transakcií stúpol v roku 2010 na 292 pri objeme získaného kapitálu USD 41 mld.“

Vyhliadky globálneho IPO trhu na rok 2011 sú dobré, keď nemožno vylúčiť, že celkový objem získaného kapitálu možno aj prevýši objem upísaný v roku 2010. Vo východnej Európe a Rusku bude IPO aktivita silne ovplyvnená privatizačnými predajmi na akciových trhoch (plánované sú predaje v Poľsku, Česku, či Rusku), zakončuje Zlacký.

Strieborná bublina?

Ešte stále sa nájde pár jednotlivcov, ktorí pochybujú o býčom trhu na drahých kovoch, respektíve na zlate, ktorý bol zahájený v roku 2001. Ale zdá sa, že momentálne takmer nikto nepochybuje o prasknutí bubliny na striebre, zamýšľa sa analytik TRIMBroker Peter Margetiny: „Vo vyjadreniach tisícov analytikov sa dokola opakujú tie isté slová: Bublina. Bratia Huntovci. Porazení. Bublina. 1980. Strata. Bublina. Mohlo by teda striebro klesnúť zo súčasných úrovní ešte nižšie? Áno mohlo. Mohli by sme vidieť jeho cenu na $30, alebo $28? Áno mohli. Čo by to znamenalo? V podstate nič významné. Ako sme si ukázali, silné korekcie v dlhodobom rastovom trende sú tak staré ako trhy samotné. Respektíve, jeden pozitívny dopad by podobný vývoj mohol predsa len mať. „Slabé ruky“ odídu z trhu, priestor ostane iba pre silných hráčov a my sa môžeme tešiť na ďalšiu „bublinu“.“

Slováci majú na výplatnej páske menej ako Česi, Poliaci i Slovinci

Kým priemerná mesačná mzda Slovákov v minulom roku dosiahla 769 eur, Rakúšania zarobili až 3 030 eur, čiže približne 4 krát viac. České zárobky boli oproti Slovensku vyššie o 19%, poľské o 4%.

Na druhej strane Maďari zarobili o takmer 5% menej. Oveľa lepšie sú na tom Slovinci, ktorých hrubá mzda je takmer dvojnásobne vyššia ako na Slovensku. Najnižšiu hrubú mzdu má Bulharsko, kde dosahuje len 328 eur, čiže asi 43% slovenského priemeru.

Vyplýva to zo štúdie audítorskej a poradenskej spoločnosti TPA Horwath, ktorá skúmala najdôležitejšie faktory odmeňovania, zdaňovania a produktivity práce a zloženia daňových príjmov Rakúska s deviatimi krajinami strednej a východnej Európy.

Odvodové zaťaženie 21,3% na Slovensku patrí k priemerným a je porovnateľné s Českom a Poľskom, kde dosahuje 22,2, resp. 24,3%. V Rakúsku vrátane nižšieho zdanenia trinásteho a štrnásteho platu je podstatne vyššie a predstavuje 33,9%. Ešte vyššie odvody musia platiť Maďari a Slovinci – 34,5 a 35,3%. Celkové zaťaženie práce je z desiatky sledovaných krajín najvyššie v Maďarsku, kde sa pohybuje až na úrovni 51,8%.

Podiel odvodov sociálneho poistenia na celkovom daňovom zaťažení bol v roku 2009 najvyšší na Slovensku a v Českej republike, kde dosiahol približne 44%. Daň z majetku v tejto súvislosti nezohráva v žiadnej z analyzovaných krajín významnejšiu úlohu. Štúdia však upozorňuje na to, že početné reformy systémov daní a sociálneho poistenia na Slovensku, Česku a Maďarsku povedú k zmenám v daňovom zaťažení práce v týchto krajinách. Tieto systémy sú preto omnoho nestabilnejšie, ako je to napríklad v Rakúsku.

Týždeň vo financiách: Sprostredkovatelia absolvovali vyše 14 tisíc skúšok, dve tretiny boli z OVB >> zdieľajte na sociálnych sieťach

Tweet