Fincentrum a.s.
Hypoindex.cz Hypoindex.cz ČeskéReformy.cz ČeskéReformy.cz Bankaroku.cz Bankaroku.cz Investiceroku.czInvesticeroku.cz Investujeme.sk Investujeme.cz InvesticiaRoka.sk InvestíciaRoka.sk

Ďakujeme našim partnerom:                                                                                                                                                                   

fincentrum-logo

hviezdne-byvanie


facebook-logo_1

Týždeň vo financiách: Vladimir Iľjič prišiel o hlavu

Týždeň vo financiách: Vladimir Iľjič prišiel o hlavu

Rozdiely medzi mužmi a ženami v Európe sa napriek všemožným snahám EÚ nijako nezmenšujú. Ukrajinská hryvna počas búrlivého týždňa klesla na viacročné minimá a nobelista tvrdí, že ak príde ďalšia recesia, tak bude celosvetová.

Nositeľ tohtoročnej Nobelovej ceny za ekonómiu Eugene Francis Fama (získal ju spolu s ďalšími dvomi Američanmi za vývoj nových metód pre analýzu trendov na trhoch s akciami, dlhopismi a dalšími aktívami) povedal, že svetovej ekonomike už v blízkom čase reálne hrozí recesia v dôsledku vysokých rozpočtových deficitov v Spojených štátoch a v Európe. Ako Fama ďalej dodal, vysoké zadlženie vlád v USA a európskych krajinách predstavuje trvalú hrozbu pre svetovú ekonomiku. „Môžeme dospieť do bodu, kedy finančné trhy povedia dlhom: Nie! Ak príde ďalšia recesia, bude celosvetová.“

Pripomeňme, že Medzinárodný menový fond (IMF) v októbri predpovedal, že svetová ekonomika tento rok vykáže rast o 2,9 percenta, čo je najpomalšie tempo od vypuknutia globálnej krízy v roku 2009. A na budúci rok by globálny hospodársky rast mal podľa IMF zrýchliť na 3,6 percenta.

Len blázni nevyužívajú najlacnejšie peniaze

Ironik by povedal, že kým intervencie Českej národnej banky (ČNB) vyvolali u susedov búrlivé diskusie a prednedávnom aj obrovskú hystériu a paniku z možného zdražovania, v ostatnom „zvyšku sveta“ je zase alfou a omegou možný začiatok konca kvantitatívneho uvolňovania (QE) v Spojených štátoch. Analytik FXstreet.cz Tomáš Raputa na otázku, či môže mať v následujúcich mesiacoch na ďalšie oslabovanie koruny vplyv nedostatok eura na trhu, ktoré z neho v priebehu intervencie ČNB vykúpila, uviedol: „Áno, toto bude jeden z kľúčových faktorov ďalšieho smerovania kurzu koruny. Trh ako taký však nedostatkom eur netrpí, tie možno zohnať v ľubovoľnom množstve v Londýne, New Yorku či Tokiu – a zasa toľko ich až ČNB nevykúpila; išlo asi o 6 miliárd eur, o ktoré se zároveň zdvihli devízové rezervy za november.“

V súvislosti s tým, že z US stále prichádzajú zmiešané správy o tom, či sa kvantitatívne uvoľňovanie (QE) bude redukovať v decembri alebo v marci a nakoniec vrchný šéf Fed-u Ben S. Bernanke vyhlási, že to bude „v niekoľkých najbližších mesiacoch“, Tomáš Raputa na otázku, čo vedie centrálnych bankárov k neustálemu zamhlievaniu, odpovedal takto: „Zahmlievanie zo strany centrálnych bankárov tu vždy bolo. Guvernéri nikdy s istotou nepovedia, že na ďalšom menovom zasadnutí sa stane to či ono. Po prvé, nie sú jediní, kto o menovej politike rozhoduje a po druhé, musia si nechať manévrovací priestor pre prípad, že nové makroekonomické dáta prinesú výrazne odlišné výsledky než s akými dovtedy rátali." 

Bernankeho vyjadrenie “najbližších niekoľko mesiacov" je podľa Raputu adekvátnou odozvou na otázky týkajúce sa konca kvantitatívneho uvoľňovania. Silný rast pracovných miezd za november zvýšil pravdepodobnosť obmedzenia QE už teraz v decembri.

Prezident Fed-u v St. Louis a hlasujúci člen jeho menového výboru FOMC počas uplynulého týždňa upozornil na šance na obmedzenie programu QE ešte v decembri v súvislosti s postupným zlepšovaním na trhu práce. „Obmedzenie QE by ale malo byť malé s ohľadom na nízku infláciu,“ povedal. No šéf dallaského Fedu Richard W. Fisher bol podstatne razantnejší, keď hovoril o bláznoch nevyužívajúcich najlacnejšie peniaze v histórii a žiadal čo najrýchlejšie možné obmedzenie QE kvôli nákladom súčasného rozsahu odkupovania, ktoré prevyšujú chcené benefity. Zdôraznil: „Fed urobil peniaze najlacnejšími a najdostupnejšími v americkej histórii a to nebude trvať naveky. Bolo by bláznivé sa tejto príležitosti nechopiť.“

Pre dokreslenie minulotýždňovej atmosféry ešte jedna paralela: Kým dohoda v americkom Kongrese utvrdzuje trh, že Fed reštriktívne zasiahne už v najbližžších dňoch, Európska únia naďalej len horko-ťažko hľadá kompromis nad projektom bankovej únie, upozornil hlavný ekonóm Era Poštovní spořitelny Jan Bureš.

Ako ďalej dodal, v Bruseli sa počas uplynulého týždňa dohodla iba hrubá zhoda nad spoločným rezolučným mechanizmom – spoločným mechanizmom riešenia bankových kríz: „Bohužiaľ, celý rad otázok zostáva sporných a nedoriešených. Bez spoločného rezolučného mechanizmu je pritom problematické i spustenie jednotného bankového dohľadu. ECB pred jeho štartom musí vykonať tvrdé záťažové testy a potrebuje mať v ruke jasné pravidlá, ako s tými, ktorí neprejdú sitom, ďalej nakladať.“

Doplňme, že spoločný rezolučný fond, ako o ňom uvažujú európski činovníci, by sa mal plniť 10 rokov a bude v ňom len 50 miliárd eur a navyše veľké štáty EÚ si chcú ponechať možnosť blokovať uvoľnenie týchto prostriedkov. Ťažko teda veriť, že takýto mechanizmus, resp. lepšie povedané – takéto nesúrodé a bezduché európske prešľapovanie vôbec k niečomu prispeje a ochráni pred krízami – len nedávna záchrana španielskeho bankového systému stála 50 miliárd!

Je banková únia dobrým riešením? 

Biznis model mnohých bánk v krajinách periférie EÚ dnes vyzerá tak, že sú refinancované prostredníctvom lacných peňazí od Európskej centrálnej banky (ECB) a za tieto prostriedky potom nakupujú dlhopisy tej krajiny, v ktorej pôsobia. "Je tak pre nich jednoduchšie investovať do pomerne bezpečných vládnych dlhopisov, než dávať peniaze do ekonomiky prostredníctvom úverov spoločnostiam a domácnostiam, čo ale v dlhodobom horizonte nie je udržateľná situácia. To je dnes podľa môjho názoru najzávažnejší problém v Európe,“ povedal v rozhovore pre Investujeme.cz hlavný analytik nemeckej LBBW Gernot Griebling.

Zároveň dodal, že jedným z najlepších riešení tohto problému je vytvorenie bankovej únie: „Hlavnou myšlienkou bankovej únie je prebranie zodpovednosti od miestnych regulátorov a autorít a ich odovzdanie európskej centrálnej banke. Môže to uľahčiť rozhodovanie pri prijímaní takých nepopulárnych rozhodnutí, ktoré by národné banky nemuseli byť ochotné prijať.“

Európa? Naďalej nízke sadzby…

Člen výkonnej rady ECB Benoît Coeuré minulý týždeň uviedol, že s infláciou zatiaľ bojovať netreba. „Miera inflácie v eurozóne sa bude pomaly zvyšovať smerom k dvojpercentnej hranici," vyhlásil. Toto tempo by ale inflácia mala dosiahnuť až po roku 2015. ECB zaručuje cenovú stabilitu pri medziročnej inflácii tesne pod 2 %.

Banka teda pokračuje v politike nízkych sadzieb. V novembri znížila svoj kľúčový úrok na nové rekordné minimum 0,25 %. Hlavným dôvodom bola nízka inflácia. „Ak by sa ale situácia zmenila, potom ECB môže kedykoľvek použiť účinné nástroje," zdôraznil Coeuré. Banka by napríklad mohla podobne ako americký Fed vo veľkom nakupovať štátne dlhopisy. Muselo by sa však zabezpečiť, aby neprekročila hranicu smerom k zakázanému financovaniu vlád.

Kľúčová sadzba ECB sa teda s veľkou pravdepodobnosťou v najbližšom roku meniť nebude. Zhodujú sa v tom mnohí analytici a upozorňujú, že podľa signálov z poslednej tlačovky sa ECB v dohľadom čase nepripravuje na zvyšovanie úrokov. Centrálna banka totiž dala jasne najavo, že súčasné oživenie ekonomiky stále pokladá za príliš chabé a obáva sa, že v prípade vypnutia jej podpory by sa ekonomika opäť vrátila do recesie. Rozdielne sú však názory analytikov na vývoj hypotekárnych sadzieb na Slovensku – niektorí očakávajú nárast, niektorí pokles sadzieb.

„Medzi sadzbami ECB a úrokmi na hypotékach nie je totiž priama závislosť. Niektorí analytici očakávajú ďalší pokles úrokov za úvery na bývanie tlačený konkurenciou medzi bankami, iní hovoria o stagnácii sadzieb a pripúšťajú v horizonte jedného roka i mierny nárast spôsobený infláciou a oživením ekonomiky,“ konštatoval publicista a ekonóm Peter Apolen a dodal, že v otázke sadzieb za hypotéky platí: čo analytik, to iný názor. Hlavný analytik pre región strednej a východnej Európy Sberbank Vladimír Vaňo k tomu doplnil: „Pre úročenie hypotekárnych úverov je (skôr ako krátkodobá sadzba ECB) dôležitejší vývoj dlhodobých úrokových sadzieb na dlhopisovom trhu a vývoj trhu s úrokovými swapmi – nástrojmi peňažného trhu s niekoľkoročnou splatnosťou.“

Krajiny EÚ, o ktorých sa teraz najviac hovorí

V prvom rade uveďme Taliansko, ktorému ratingová agentúra S&P minulý týždeň pohrozila znížením ratingu – zhoršením hodnotenia úverovej spoľahlivosti v prípade, že tamojšia vláda nezavedie potrebné hospodárske reformy. Taliansky rating by podľa agentúry mohol klesnúť „nie o jeden, ale o viac stupňov“ a dostať sa do špekulatívneho pásma. Len pre osvieženie pamäti: S&P už v júli znížila rating Talianska o jeden stupeň na úroveň BBB.

Agentúra aktuálne zvýraznila myšlienku, že ju okrem nedostatočných reforiem znepokojuje aj vysoké zadĺženie Talianska. „Obidva tieto faktory predstavujú hrozbu pro hospodárske oživenie,“ uvádza agentúra. Situácia je v Taliansku naozaj zložitá. Už niekoľko týždňov v jednom kuse krajinu deptajú neustále štrajky, blokády verejnej dopravy, násilnosti, protestné akcie a sociálne nepokoje, vrátane tzv. vidlových protestov a strhávania a poškodzovania vlajok a ostatných symbolov EÚ.

Paletu pestrých udalostí neustále dopĺňajú vzájomné pouličné bitky medzi stúpencami ultraľavicových a ultrapravicových skupín, intelektuálmi a neofašistami, stúpencami zjednotenej Európy a talianskymi nacionalistami z okolia Ríma či zo Sicílie. Bitky, pri ktorých často utrpia zranenia aj policajti. Ale z Talianska prichádzajú aj dobré správy – tamojšia vláda v piatok definitívne schválila dekrét, na základe ktorého dôjde k postupnému zrušeniu štátnej finančnej podpory pre politické strany.

Okrem rozhorúčeného Talianska spomeňme v prehľade správ aspoň veľmi krátko aj Španielsko, kde štátny dlh sa v 3. kvartáli navzdory úspornej politike vlády vyšplhal na nové rekordy – dosiahol úroveň 955 miliárd eur a v medziročnom porovnaní španielske zadĺženie stúplo takmer o 17 percent!

Uveďme aj krajinu galského kohúta, ktorú prezident ECB Mario Draghi vyzval k čím skorším reformám. Doslova povedal, že „Francúzsko musí uskutočniť hospodárske reformy zamerané na posilnenie konkurencieschopnosti a nemôže sa ďalej spoliehať na riešenie rozpočtových problémov zvyšovaním daní.“ Draghi dodal, že Francúzsko musí získať späť rozpočtovú stabilitu, aby podniky mohli začať znovu investovať. V médiách sa počas uplynulého týždňa hodne písalo aj o Slovinsku, ktorého vláda vyhlásila, že má dostatok peňazí na rekapitalizáciu domáceho bankového sektora a nepotrebuje finančnú pomoc zvonka. Tomuto vyhláseniu predchádzalo zverejnenie výsledkov zátažových testov slovinských bank, na ktoré dohliadala EÚ, a z ktorých vyplynulo, že slovinský bankový sektor bude potrebovať dodatočný kapitál v objeme 4,8 miliardy eur

„Slovinskú tému“ zhrnul analytik ČSOB Jan Čermák v komentári Pozdní závan finanční krize ze Slovinska, v ktorom konštatoval, že „slovinský štát , ktorý bude musieť pokryť výpadok kapitálu, sa stáva zdanlivo poslednou obeťou finančnej krízy, ktorá v mnohých prípadoch preniesla straty bankového sektora na daňových poplatníkov.“ A ďalej, „slovinská ekonomika je nielen z pohľadu eurozóny hospodárskym trpaslíkom, takže nemožno rátať s tým, že by sa z tejto najvyspelejšej krajiny bývalej Juhoslávie šírila k nám nejaká finančná nákaza. Naopak investori, ktorí slovinské vládne dlhopisy vôbec nemajú v obľube a hnali rizikové prémie krajiny vysoko, teraz vedia na čom sú a tak môžu slovinské riziko prijímať s ľahším srdcom.“

Pre úplnosť ešte spomeňme krízou zmietané Grécko, kde ceny spadli takmer o tri percentá a vláda hlási rekordnú defláciu. Inak v Grécku nie je nič nové. Nezamestnanosť opäť prudko rastie a zvyšuje sa chudoba. Nemožnosť získať prácu najviac pociťujú ženy a mladí ľudia. 

A napokon ešte krátko o Česku, kde tiež rátajú s defláciou, ale tá vraj nikomu neublíží, ba práve naopak – české domácnosti sa vraj môžu tešiť, že ceny budú po Novom roku bez ohľadu na drahé euro klesať. Tak to aspoň tvrdia (niektorí) českí ekonómovia. V Česku sa zároveň schyľuje k novej vláde – strany sa dohodli na koaličnej zmluve, sľubujú ľudu mnoho výhod, napríklad zrušenie väčšiny poplatkov zdravotníctve či daňovú zľavu pre dôchodcov. Koaličné strany by rozdávali, avízujú svoju nekonečnú dobročinnosť, len nevedia kde na to zoberú… 

Podrobnejšie informácie o aktuálnom dianí v EÚ a eurozóne prinášame v sekcii kontinuálne vydávaných správ Investičné spravodajstvo v slovenskej i českej verzii Investujeme.sk/Investujeme.cz.

Rozširovanie EÚ vz. Ukrajina

Pozornosť svetových médií sa aj počas uplynulého týždňa sústreďovala na Ukrajinu, ktorá urputne zápasí o svoju proeurópsku orientáciu. Téme sme sa podrobne venovali už v predchádzajúcom Týždni vo financiách, kedy sme konštatovali, že nadmerné policajné násilie do Európy nepatrí, a tak len stručne zhrňme, že masové demonštrácie proti vládnej moci, ktorá v rozhodujúcom okamihu od podpísania zmlúv s EÚ odskočila a priklonila sa k Rusku, pokračovali po celý týždeň. Noviniek oproti predchádzajúcemu týždňu nebolo veľa. Spomeňme z nich tri:

  1. Na obranu protestujúcich sa pridalo aj mnoho duchovných z najväčších cirkví na Ukrajine. U gréckokatolíkov je to pochopiteľné, pokiaľ ale ide o pravoslávnych, je to prekvapenie, keďže sú po svete známi svojou výrazne proruskou orientáciou a ich svetové (aj duchovné) centrum je v Moskve.
  2. Rozhodujúcim momentom podľa nášho názoru bola noc zo stredy na štvrtok, kedy špeciálne zásahové jednotky ministerstva vnútra a ich velitelia odmietli v Kirovograde nasadnúť do pripravených autobusov do Kyjeva, kde mali bojovať proti demonštrujúcim.
  3. Ukrajinci si po viac ako 20 rokoch (!) od pádu socializmu dovolili v centre Kyjeva pomocou lán zvrhnúť sochu sovietskeho vodcu Vladimira Iľjiča Lenina a odrazili mu hlavu.

Kurz ukrajinskej meny (UAH) začiatkom týždňa klesol na štvorročné minimum a cena poistenia proti nesplateniu ukrajinských štátnych dlhopisov vzrástla na maximum od roku 2009. Investori sa naďalej obávajú, že krajina nebude kvôli politickej kríze schopná splácať dlhy a bude musieť devalvovať hrivnu. Najaktuálnejšie a najkomplexnejšie informácie z nepokojmi zmietanej Ukrajiny počas týždňa priebežne a kontinuálne prinášalo ukrajinské vysielanie Voice of America (VoA) – Голос Америки.

Katolícka charita: Situácia s nebankovkami je neúnosná!

Na neustále vzrastajúci počet exekučných konaní, do ktorých sa dostávajú zadĺžené domácnosti, upozornila v pondelok Slovenská katolícka charita (SKCH). Ako uviedla, vo väčšine prípadov ide o pohľadávky, ktoré vymáhajú nebankové subjekty. „Denne dostávame desiatky listov a mailov, kde nás ľudia prosia o pomoc z dôvodu zadĺženia sa voči nebankovým subjektom, ktoré poskytujú pôžičky často hraničiace s úžerou," povedal generálny sekretár SKCH Radovan Gumulák.

Podľa jeho slov sa nebankové subjekty snažia využívať tieseň a neznalosť práv u ľudí žijúcich v hmotnej núdzi. Aj pôžičky, ktoré vyzerajú na prvý pohľad výhodne, sú totiž plné skrytých poplatkov, ktoré si napríklad dôchodcovia nevšimnú. V zmluvách sú skryté ustanovenia o rôznych pokutách, kedy aj malý dlh narastie za krátky čas do astronomických čísel a situácia sa stáva neriešiteľnou. „Médiá priniesli informácie o prípadoch, kedy si niektorí ľudia kvôli nekonečnému začarovanému kruhu dlhov a exekúcií chceli siahnuť na život. Rád by som vedel, kedy s tým vláda a poslanci začnú niečo robiť, týchto ľudí sa nemá kto zastať,“ dodal Gumulák.

Doplňme, že práve počas uplynulého týždňa sa o nebankovkách hovorilo aj v slovenskom parlamente, kde opozícia iniciovala mimoriadnu schôdzu k nebankovým spoločnostiam argumentujúc tým, že aktuálna situácia v oblasti pôsobenia nebankových spoločností a vývoja počtu exekučných podaní je alarmujúca. Na Slovensku je niekoľko nebankových spoločností, ktoré pôsobia na trhu nielen neeticky, ale aj za hranou zákona. Dôsledkom ich pôsobenia je mimoriadne dramatické zhoršenie sociálnej situácie dotknutých obyvateľov. Situácia je podľa opozície natoľko alarmujúca, že sú potrebné zásadné zmeny v legislatíve, ktorá pôsobenie nebankových spoločností a exekútorov upravuje.

Opozícia ale narazila. Predseda NR SR Pavol Paška (Smer-SD) odmietol zvolať schôdzu k tomuto problému pre údajné formálne nedostatky opozičného návrhu, pričom doslova povedal, že schôdza by aj tak bola nezmyselná, pretože strana Smer-SD údajne pripravuje zmeny zákona týkajúce sa tejto problematiky. Ak by ale k mimoriadnej schôdzi predsa len došlo, diskusia aj tak nebude, lebo – podľa Pašku – by ju niektorí poslanci zneužili na sebaprezentáciu. Paška si navyše myslí, že v prípade návrhu na mimoriadnu schôdzu ide o snahu deštruovať normálny chod parlamentu.

Človek by neveril týmto slovám, keby ich nevydala oficiálna štátna tlačová agentúra TASR!

Schôdza o nebankovkách však nakoniec napriek zjavnému nezáujmu strany Smer-SD predsa len bude. Opozícii sa na druhý pokus podarilo odovzdať podpisy potrebné na zvolanie takéhoto rokovania a predseda parlamentu jej začiatok vyhlásil na utorok 17. decembra po 17-tej hodine! (Poznámka red.: Keďže je to téma, ktorej sa na portáli Investujeme.sk venujeme už dlhé roky, budeme ju pozorne sledovať.) Opozičný poslanec Alojz Hlina medzitým avízoval, že predsedu parlamentu za nezmyselné obštrukcie zrejme poženie pred Ústavný súd: „Pán Paška si nemôže myslieť, že je kráľ Slnko, treba ho vyviesť z omylu. Zákony platia aj pre neho!“

Nedocenenie ženských kvalít (v rámci EÚ)

Priemerný rozdiel medzi ženskou a mužskou hodinovou mzdou v celej EÚ je 16,2 percenta. O toľko menej zarobia ženy v porovnaní so svojimi mužskými kolegami, uvádza vo svojej správe Európska komisia (EC). V prepočítaní na kalendárne dni vychádza, že ženy oproti mužom robia 59 dní v roku zadarmo! EC zároveň upozornila, že situácia sa vôbec nelepší. A stále platí, že rozdiely v odmeňovaní medzi ženami a mužmi sú prítomné v každej členskej krajine EÚ, aj keď situácia sa líši od štátu k štátu. Najväčší rozdiel v mzdách v neprospech žien je v Estónsku (27,3 %) a najmenší v Slovinsku (2,3 %). Slovensko s mzdovým rozdielom 20,5 % v neprospech žien je na šiestom najhoršom mieste v Únii.   

Ficove sľuby nás v dôchodku nenakŕmia!

Všetko nasvedčuje tomu, že po roku 2040 bude štátny, prvý dôchodkový pilier schopný generovať iba 30 %-tnú mieru náhrady príjmu. Znamená to, že človeka, ktorý sa spoľahne výlučne na štátom platený dôchodok, čaká len tretinová životná úroveň. Je to obrovský prepad a preto treba s touto perspektívou niečo robiť už počas produktívneho veku.

Realita je ale taká, že:

  1. ľahostajnosť obyvateľov Slovenska voči budúcnosti je alarmujúca. Podľa prieskumu ING Tatry-Sympatia, ktorý skúmal postoj ľudí k zabezpečeniu penzie, a životné očakávania, až 71% mladších ako 35 rokov zabezpečenie svojíich dôchodkových príjmov absolútne nerieši a investuje výlučne do dnešnej spotreby
  2. nevyhnutnosť sporenia dokazuje vyše 300-eurová priepasť medzi predpokladaným nárokom na dôchodok a sumou potrebnou na dôstojné zabezpečenie života seniora. Tento rozdiel väčšina Slovákov nerieši nijakým druhom sporenia či investície!
  3. Sociálna poisťovňa má už i dnes pri nízkych dôchodkoch problém s ich vyplácaním. V roku 2012 musel napríklad štát z daní občanov dotovať Sociálnu poisťovňu transferom zo štátneho rozpočtu vo výške 1,4 miliardy eur. Túto situáciu budú ďalej zhoršovať demografické trendy a aj v súvislosti s nereálnosťou sľubov hociktorej slovenskej vlády (nech stojí na jej čele Robet Fico alebo hocikto iný), je jasné, že očakávať pomoc od štátu bude stále viac nereálne.

Preto spoločnosť OVB Allfinanz Slovensko, ako poznamenal Ivo Wilhalm, odporúča svojim klientom kombinovať štyri spôsoby zabezpečenia, a to dôchodkové sporenie v druhom pilieri, dôchodkové sporenie v treťom pilieri, dlhodobé sporenie v podobe životného poistenia a priamu investíciu do sporiacich plánov – podľa rizikového profilu klienta do fondov, prípadne u konzervatívnych klientov stavebné sporenie formou priateľského sporiteľa.

Ilustračná koláž v záhlaví článku: Laura Furmaníková, zdroj: www.sxc.hu 

 

Týždeň vo financiách: Vladimir Iľjič prišiel o hlavu

Týždeň vo financiách: Vladimir Iľjič prišiel o hlavu >> zdieľajte na sociálnych sieťach

 
Reklama

 

Komentáre


K tomuto článku ešte nebol pridaný žiadny komentár. Buďte prvý a okomentujte tento článok.

Pridajte komentár

* Pokiaľ je text nečitateľný, nový načítate kliknutím na obrázok. Veľké a malé písmená sa neodlišujú.
Pre prihlásených sa kontrolný obrázok nezobrazuje. Prihláste sa alebo sa zaregistrujte ak ešte nemáte účet.
Opíšte text z obrázku: *

* Hviezdičkou sú označené povinné informácie.


Články z Investície

Christopher Dembik | 29.09.2016 00:00 Prinúti kríza, ktorá príde, vlády konečne konať?

Bublina raz praskne. To je isté. Otázkou zostáva len kedy. Dôsledky budú podobné, ako pri kríze z roku 2008, teda nárast nezamestnanosti, nedostatok likvidity a panika na finančných trhoch.  Celá správa »

Komentárov: 1 / 1 Posledný komentár: 30.09.2016 14:52

Peter Apolen | 27.09.2016 00:00 Ako rozpoznať nový Facebook, alebo Google

Dnešní trhoví lídri už ponúkajú len obmedzené zhodnotenie investícií. Cena ich akcií síce kolíše, ale svoj najväčší nárast má už za sebou. Pre investorov, ktorí sa zamýšľajú, ako rozpoznať nových lídrov a zaujať na nich pozíciu, ponúkame niekoľko jednoduchých rád.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Furmaník st. | 19.09.2016 00:00 Sú záporné úrokové sadzby len pokusom, ktorý na nás testujú vzdialené civilizácie? (Svet financií očami komentátora)

Aj bankári už riešia úlohu, či náš svet je skutočný alebo žijeme len vo virtuálnej realite. Na základe poznatkov vedcov ale upozorňujú, že aj keď svet je len ilúziou, nedokážeme to zistiť. A možno je to inak – ovládajú nás ilumináti usilujúci o svetovládu a voľby nám i tak nepomôžu! Celá správa »

Komentárov: 2 / 2 Posledný komentár: 28.09.2016 00:04

Redakcia | 09.09.2016 00:00 Mali by sa banky začať báť konkurencie brokerských spoločností?

Banky môžu byť ďalšou obeťou technologického pokroku. Tak, ako sa taxikári cítia ohrození mobilnými aplikáciami typu Uber, cítia dych na krku i tradičné skostnatené bankové domy. Rôzne fintech spoločnosti im odkrajujú z koláča, či už v oblasti peňažných prevodov, pôžičiek, ale aj investícií. Ak banky nespružnia a nezlacnia svoj biznis, čaká ich pravdepodobne podobný osud, ako iné odvetvia, ktoré technológie vytlačili do histórie.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Apolen | 07.09.2016 00:00 Základné pravidlá, ktoré by mal poznať každý začínajúci investor

Aj pri investovaní platia isté nepísané pravidlá, ktoré nám pomôžu uchrániť sa od strát a naopak maximalizovať výnos. Sú zhmotnením minulých investorských sklamaní a omylov. Nakladajte s nimi obozretne, inak sa poučíte na vlastných chybách.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »

Krátké správy z Investície

30.09.2016 14:26 Prehľad trhov 30. septembra

Prinášame pravidelný prehľad vývoja na finančných trhoch a zoznam očakávaných udalostí. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

30.09.2016 12:01 Hodnota aktív podielových fondov prvý krát prekročila 7 mld. eur

V 38. kalendárnom týždni ktorý končil 28.9., zaznamenala Slovenská asociácia správcovských spoločností  (SASS) celkovú hodnotu aktív v otvorených podielových fondoch v SR vo výške sedem miliárd eur. Najvyšší podiel, takmer tretina pripadá na zmiešané fondy. Viac než štvrtina x;celkových aktív tvoria  dlhopisové fondy. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

30.09.2016 11:12 Ropa po dohode OPECu smeruje nahor

Opec prekvapil a prvý krát po ôsmych rokoch sa jeho členovia dohodli na obmedzení ťažby ropy. Výsledkom je rast ceny.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

30.09.2016 08:16 Inflácia v ekonomikách eurozóny teší ECB

Štvrtok bol bohatší na makroekonomické dáta v Európe aj v Amerike. V Európe boli zverejnené dáta z Dánska, kde nezamestnanosť ostala na úrovni 4.3%, pričom analytici očakávali pokles na 4.2%.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

29.09.2016 10:25 Ranný prehľad trhov 29. septembra

Prinášame pravidelný prehľad vývoja na finančných trhoch a zoznam očakávaných udalostí. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie krátke správy »

Najčítanejšie články z Investície za posledných 14 dní

Peter Furmaník st. | 19.09.2016 00:00 Sú záporné úrokové sadzby len pokusom, ktorý na nás testujú vzdialené civilizácie? (Svet financií očami komentátora)

Aj bankári už riešia úlohu, či náš svet je skutočný alebo žijeme len vo virtuálnej realite. Na základe poznatkov vedcov ale upozorňujú, že aj keď svet je len ilúziou, nedokážeme to zistiť. A možno je to inak – ovládajú nás ilumináti usilujúci o svetovládu a voľby nám i tak nepomôžu! Celá správa »

Komentárov: 2 / 2 Posledný komentár: 01.01.1970 01:00Ďalšie články »