Týždeň vo financiách: Vraj krutá pravica a láskavá dobrotivá ľavica

V Európe sa medzi politikmi vykryštalizovali dve skupiny. Jedni chcú zachrániť eurozónu za akúkoľvek cenu, druhí sú proti a odmietajú obvinenia z populizmu. V hre je aj Čína ochotná skupovať dlhopisy vysoko zadĺžených krajín, no jej predstavitelia zdôrazňujú, že Európa by sa nemala bezvýhradne spoliehať už len na čínsku pomoc.

Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy minulý týždeň na mnohých fórach viackrát zopakoval  že Francúzsko urobí všetko pre záchranu Grécka a eura. Spresnil, že vláda v Aténach musí razantnejšie presadzovať reformy a úsporné opatrenia, ale Francúzsko je plne pripravené pomôcť finančne a aj inak na záchranu Grécka a eurozóny ako takej. A to za každú cenu! Nemecká kancelárka Angela Merkelová povedala, že je nevyhnutné udržať euro a všetko, čo by mohlo narušiť tento cieľ, treba dať preč.  

Keď politici vedia upokojiť

Obidvaja predstavitelia okrem toho vydali aj spoločné vyhlásenia  a spolu s gréckymi lídrami usporiadali videokonferenciu, prostredníctvom ktorej vyjadrili vláde v Aténach plnú podporu.

Vyjadrili presvedčenie, že Grécko zostane členom eurozóny.

Téme sme sa venovali vo viacerých článkoch, správach a komentároch.

Podľa analytikov spoločnosti Patria Online nespochybniteľným rysom diania na finančných trhoch posledných týždňov je monumentálna absencia trvanlivosti (takmer akýchkoľvek) agentúrnych správ. "Len v posledných dňoch sme svedkami tohto javu mohli byť niekoľkokrát. " Najprv sa trhy vzopäli na pozadí nepotvrdenej správy, že kancelárka Merkelová a prezident Sarkozy vydajú spoločné komuniké na tému Grécko. "Nebolo síce naznačené čo by mohlo byť jeho obsahom, ale zabralo to".  

Podľa analytikov Fio banky trhy ťažili z uistenia predstaviteľov Nemecka a Francúzska, že zadĺžené Grécko zostane členom eurozóny.

Analytik spoločnosti Capital Markets Martin Cesnak v komentári nazvanom Supertandem Angela a Nicolas opäť zaútočil konštatoval, že európske ako aj americké akcie sa dostali do rastového trendu po spoločnom vyhlásení nemeckej kancelárky a francúzskeho prezidenta, že Grécko je neoddelitelným členom erozóny. "Toto duo, ktorému sa o nutnosti zachrániť Grékov v poslednej dobe nedarí presvedčiť ani svojich spojencov, tak opäť ukázalo, že svojimi vyhláseniami vie upokojiť aspoň široké masy."

O optimizme Európy písal analytik spoločnosti Cyrrus Ondřej Moravanský v Rannom komentári, kde konštatoval, že optimizmus začal po vyhlásení Merkelovej a Sarkozyho o tom, že sú presvedčení, že Grécko zostane v eurozóne a dobrú náladu na trhoch ešte znásobil koordinovaný krok Európskej centrálnej banky (ECB) a dalších európskych centrálnych bánk v spolupráci s Fed-om.

Ďalšie informácie o dianí v eurozóne sme priniesli v týchto článkoch a krátkych správach:

Čas na psychohygienu v eurozóne, Investoři přisuzují Řecku bankrot, Merkelová v interview, Finanční trhy "čekají na Godota, EU brzy představí možnosti emise eurobondů,  Evropské akcie posilují a v mnohých ďalších. Tomáš Brychta zo spoločnosti Atlantik finanční trhy v jednom z pravidelných komentárov písal o zmiešaných správach z eurozóny, kedy sa raz hovorí o bankrote Grécka, druhý raz je to zakázaná fráza.

V ďalšom komentári spoločnosti Atlantik finanční trhy zasa Milan Vaníček písal, že uplynulý týždeň sa niesol v znamení už dlhšie trvajúcej nervozity, "ktorá je predovšetkým spôsobená dlhovou krízou a hľadaním riešení okolo Grécka." A ďalej, že investori počas týždňa sledovali "ďalšie komentáre predovšetkým predstaviteľov eurozóny, ale napríklad aj čínskych predstaviteľov ohľadom ďalšieho postupu okolo Grécka. Rozdielne názory majú podľa politickej významnosti rečníka poznateľný vplyv na finančné trhy."

Eurozóna: Tri možnosti rozpadu

Väčšina obyvateľov Eurozóny si nikdy nepriala mať jednotnú menu. Napriek tomu euro máme, čo ukazuje, že euro je kompletne politický projekt. "A politické projekty majú ten problém, že o nich nerozhoduje trh (väčšina ľudí), ale politická elita, ktorej znalosti reality sú obmedzené." Preto väčšina z nich končí neúspešne a stojí obrovské náklady. "Inak to nie je ani s eurom," napísal pre portál Investujeme.sk senior analytik spoločnosti TRIM Broker Ronald Ižip.

Ako ďalej uviedol, nemôžeme sa preto čudovať, že sa stále otvárajú otázky ohľadom možného vyhostenia Grécka z eurozóny alebo vystúpenia silného Nemecka. "Zdá sa však, že takéto úvahy sú kompletne bezpredmetné. S eurom sme došli tak ďaleko, že prakticky nie je možné spraviť nič, iba v eurozóne fungovať aj naďalej. Nech to stojí, čo to stojí," zdôrazňuje analytik v článku nazvanom Rozpad eurozóny: Aké sú možnosti?, pri písaní ktorého vychádzal z analýz UBS banky na tému „Rozpad eura – následky“.

Autor zdôrazňuje, že teoreticky sú tri možnosti,a to vyhostenie krajiny z eurozóny, čo však právne nie je možné, ďalej vystúpenie slabej krajiny z eurozóny a vystúpenie silnej krajiny z menovej únie. Náklady spojené s jej rozpadom by však boli privysoké pre slabú, ako aj pre ekonomicky silnú krajinu. A ešte na jednu vec upozornil analytik Ronald Ižip. "... vždy v histórii sa rozpady menových únií skončili nepokojmi až občianskymi vojnami."

A ďalej, je pravdepodobné, že eurozóna prežije v celistvosti a bude smerovať k fiškálnej konfederácii. "Je nepravdepodobné vidieť rozpad eurozóny v inom ako hyperinflačnom scenári. Handrkovania európskych politikov však budú dlhodobo veľkým divadlom."  

Wroclaw: Stretnutie opäť o ničom

Počas celého týždňa sa nádeje upierali na koncotýždňové stretnutie ministrov financií eurozóny ECOFIN v poľskej Wroclawi. V priebehu týždňa sme písali, že trhy vyčkávajú aké výsledky prinesie toto stretnutie, hoci už dopredu bolo jasné, že zasadanie vo Wroclawi nič neprinesie.

Milan Svoboda zo spoločnosti ATLANTIK finanční trhy k tomu napísal: "Očakáva sa, že ministri neprídu so žiadnymi konkrétnymi návrhmi ako riešiť dlhovú krízu." A ďalej, na verejnosť sa okrem iného dostalo, že ministri vylúčili možnosť ďalšej snahy stimulovať slabnúce ekonomiky a "rastú tiež obavy, že dalšie členské krajiny eurozóny budú požadovať kolaterál za účasť v ďalšom gréckom záchrannom pláne. Tieto obavy spôsobili, že euro skorigovalo svoje zisky voči doláru."

Na zasadnutí sa zúčastnili ministri krajín eurozóny aj ich americký kolega Timothy F. Geithner. Napriek tomu, že práve on nabádal ministrov eurozóny na navýšenie úverovej kapacity eurovalu, nakoniec sa touto témou zaoberali len okrajovo. Dohodli sa tiež na tom, že o uvoľnení ďalších peňazí pre Grécko sa rozhodne asi až v októbri.

A ešte jedna myšlienka. Ministri na zasadaní schválili aj návrh, podľa ktorého orgány v Bruseli by mali mať možnosť ľahšie potrestať vlády členských krajín, ktoré porušujú pravidlá týkajúce sa rozpočtového schodku a verejného dlhu.

Ale to všetko už tu bolo. Nie je to nič nové. Nič, o čom by sa dosiaľ nehovorilo...

Na Čínu sa nespoliehajte!

Minulý týždeň sme boli svedkami rastu talianskych dlhopisov, po tom čo Európska centrálna banka (ECB) uviedla, že nakúpi dlhopisy v snahe zabrániť rozšíreniu dlhovej krízy panujúcej v eurozóne. Zaevidovali sme aj aj vyhlásenia čínskych predstaviteľov o tom, že zvažujú kúpu veľkého množstva talianskych štátnych dlhopisov a že sa budú angažovať v zadĺženej eurozóne.

Pravda je ale taká, že európske akcie pod vplyvom špekulácií, že Čína môže stále ponúknuť podporu eurozóne, posilnili - a to aj napriek tomu, že čínsky premiér Wen Jiabao povedal, že by sa zadĺžené štáty nemali spoliehať na pomoc jeho krajiny. Jiabao, ktorý čelí opakovaným volaniam po rozšírení podpory po rozšírení podpory pre zadĺžené európske krajiny, spresnil, že zadĺžené štáty majú znížiť svoje dlhy a samé sa majú s dlhmi vysporiadať namiesto spoliehania sa na to, že Čína poskytne svetovej ekonomike finančnú pomoc.

Zľakla sa vláda slučky na krku?

Daňovo-odvodová reforma, boj o euroval a záchranu Grécka, resp. ďalších zadĺžených krajín a pokusy opozície odvolať premiérku Ivetu Radičovú . To boli témy, ktoré uplynulý týždeň dominovali na domácej politickej pôde.

A pritom týždeň sa začal tak pekne - spoločnými protestmi umelcov, hudobníkov, sochárov, literátov spolu s drobnými živnostníkmi. Ich spoločná akcia adresovaná vláde, aby už konečne "zmäkla" a prehodnotlia svoje zámery s daňovo-odvodovým zaťažením samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO) mala príťažlivý a symbolický názov Nechajte nás žiť a prežiť!  

Symbolom bola špagátová slučka na krku. Vládna koalícia sa slučky zrejme zľakla a tak sme na stránkach portálu Investujeme.sk konštatovali, že poslanci vládnych strán reformu daní a dovodov posunuli do 2. čítania.

V reforme nejde len o zvyšovanie či nezvyšovanie daní z príjmov a odvodov, resp. zrušenie puašálnych výdavkov, ale aj o otázku tzv. superhrubej mzdy a spoločný výber daní a odvodov a celkové zjednodušenie odvodového systému.

Prečo nikdy nevedia prestať?

V prebiehajúcich diskusiách o daňovo-odvodovej reforme na Slovensku mnohokrát zaznelo, že drobný podnikateľ, živnostník je ten, ktorý nesie na trh svoju kožu, doslova vkladá do podnikania svoje všetko a riskuje - namiesto toho, aby sa ako nezamestnaný spoliehal aspoň na aké-také dávky zo strany štátu. A štát ho za to ešte tresce.

Napríklad tým, že hľadá možnosti ako z neho v rámci daní a odvodov vyžmýkať čo najviac.

Zlé jazyky ale tvrdia, že tak je to nielen na Slovensku, ale aj hocikde inde na svete. Výrečne o tom hovorí štúdia austrálskych autorov Petra Baskervilleho a Dr. Neila Flanagana, ktorí sa zamýšľajú nad tým, aké je postavenie podnikateľa vo svete a aký je pohľad ostatných ľudí na čudáka, ktorý sa často ani po viacerých pádoch a neúspechoch len tak nevzdáva a skúša to znova a znova?

Autori hľadajú odpovede na otázku, prečo podnikatelia nikdy nevedia prestať? Čo ich vedie k neustálemu riskovaniu? Odkiaľ čerpajú energiu? Ako doslova z ničoho vytvárajú hodnoty?

Euroval na domácom kolbišti

Napriek celej sérii rokovaní a schôdzok na rôznych úrovniach sa predstavitelia vládnej koalície nedohodli čo s eurovalom. Postoj troch strán (SDKÚ-DS, Most-Híd a KDH) je viac menej jasný: súhlasia s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou a francúzskym prezidentom Nicolasom Sarkozym, že eurozónu a Grécko treba zachrániť. Za každú cenu!

Opačný postoj však naďalej zdieľajú "sulíkovci". Samotný predseda SaS a šéf slovenského parlamentu Richard Sulík v uplynulých dňoch viackrát verejne proklamoval ideu, že Grécko by malo vyhlásiť bankrot a opustiť eurozónu, keďže ďalšie a ďalšie pôžičky krízu nevyriešia.

Sulík zdôraznil, že jeho strana postoj nezmenila a bude hlasovať proti eurovalu. Trvá na tom, aby členovia eurozóny dodržiavali pravidlá menovej únie a začali šetriť. Zároveň odmietol všetky obvinenia z populizmu a zvýraznil fakt, že Grécko podľa jeho názoru nemá šancu splatiť svoje dlhy ani o 50 rokov, preto bude lepšie, keď eurozónu opustí.

Premiérka Iveta Radičová po sérii koaličných rokovaní povedala iba to, že vládne strany sa dohodli na štátnom rozpočte, na zákonoch súvisiacich s daňovo-odvodovou reformou, avšak na eurovale sa nezhodli. Jedným dychom priznala, že v hre je dôveryhodnosť Slovenska voči partnerom v EÚ a že sa hovorilo aj o spojení hlasovania o eurovale s vyslovením dôvery vláde. "Nezoberiem si na plecia zodpovednosť za politickú nestabilitu," zdôraznila premiérka.

Témy sa hneď chytil opozičný Smer-SD a tak trochu ju rozvinul ďalej. Výsledkom bola mimoriadna schôdza NR SR, ktorej jediným bodom bol návrh na odvolanie predsedníčky vlády SR Ivety Radičovej. Po vystúpení predsedu Smeru-SD Roberta Fica, ktorý kritizoval spôsob vládnutia súčasnej koalície, vystúpil aj minister Mikuláš Dzurinda. Fica nazval veľmajstrom populizmu a dodal:

"Áno, je nám ťažko na Slovensku, v eurozóne aj v EÚ. Aký recept ponúkol Fico? Použil klasickú šablónu - zlá krutá pravica, láskavá dobrotivá ľavica. Zlá pravica, ktorá núti ľud pracovať a šetriť a láskyplná ľavica, ktorá dá ľuďom aj to, čo nemá."

A ďalej, "Do poslednej chvíle by ste rozdávali a zadlžovali," povedal Mikuláš Dzurinda na adresu Roberta Fica.

Sympatická alebo fúzatý?

Olej do ohňa však medzitým prilial poslanec za vládne KDH Peter Muránsky, podľa ktorého už je najvyšší čas, aby Ivetu Radičovú vo funkcii predsedu vlády nahradil líder SDKÚ-DS Mikuláš Dzurinda. Muránsky doslova povedal: "Keď bol premiérom Dzurinda, dokázal robiť harmonizáciu vzťahov vo vládnej koalícií. Bohužiaľ, sa ukazuje, že dnešná pani premiérka toho nie je schopná."

Európe by teoreticky mohlo byť jedno, či na čele vlády bude sympatická Radičová alebo fúzatý Dzurinda, nie je jej ale jedno, ako sa vládna koalícia postaví k eurovalu a k pomoci Grécku. Je to téma, ktorá je vo vnútri koalície tým povestným kameňom úrazu. Pripomeňme, že jej predstavitelia už naznačili, že Slovensko sa záchranou eura bude v parlamente zaoberať ako vôbec posledná krajina eurozóny. A vyzerá, že tak skoro to asi nebude...

Dodajme, že eurokomisár pre ekonomické a menové záležitosti Olli Rehn minulý týždeň zopakoval, že krajiny, ktoré otáľajú s hlasovaním o rozšírení eurovalu a pomoci Grécku, škodia ekonomike eurozóny a celej EÚ. "Trvá to už akosi pridlho, vyvoláva to neistotu a zhoršuje vyhliadky európskej ekonomiky," podčiarkol Rehn.

Banku údajne odľahčil o miliardy

Bezpochyby najzaujímavejšou správou zo sveta financií počas uplynulého týždňa boli informácie o tom, že švajčiarska banka UBS odhalila podvod za miliardy.

Podľa dostupných informácií jeden zo zamestnancov banky spôsobil stratu vo výške cca dve miliardy US dolárov.

Z aktuálneho vyjadrenia vedenia banky vyplýva, že nemenovaný maklér realizoval neschválené transakcie, došlo k strate, ale účty klientov banky nie sú údajne ohrozené. Už len pripomeňme, že vedenie UBS koncom augusta vydalo vyhlásenie, že prepustí cca 5 až 10 percent zamestnancov banky.

Ilustračné foto v záhlaví článku:  www.sxc.hu