Týždeň vo financiách: Zatočí svetom peňazí bájny muž zo Sherwoodského lesa?

Obavy, že grécka kríza by sa mohla rozšíriť do ďalších krajín eurozóny, vystriedali obavy z toho, že ďalšie európske krajiny by mohli nasledovať príklad Nemecka v sprísnení finančnej regulácie. Odrazom obáv je pokles eura. Rozpočtové deficity mnohých krajín naďalej rastú a nie vždy je snaha ich znižovať. Veľkú šancu nemá ani návrh na nové zdanenie bánk.

Eurozónu a celú Európsku úniu treba zreformovať. Európu a vlastne celý svet, najmä ten finančný, treba čím skôr zreformovať. Taká je v stručnosti vyjadrená podstata mnohých snažení a vyhlásení politikov počas uplynulých dní. Najmä európskych politikov, ale nielen ich.

Ich rozhodnutia a vyjadrenia rozkolísali euro ako sa len dalo.

V prvom rade treba spomenúť pokles eura na štvorročné minimá pre obavy, že by sa grécka kríza mohla rozšíriť do ďalších európskych krajín. Člen Výkonnej rady Európskej centrálnej banky Jürgen Stark v tejto súvislosti zdôraznil, že euro nie je slabé. "Pokles kurzu eura voči doláru na štvorročné minimum neznamená, že sila eura skutočne klesla tak výrazne. V kurze mien sa prejavuje veľmi veľa faktorov, ktoré určujú výmenný pomer medzi nimi. Nesúhlasím ani s tvrdením, že pokles kurzu eura súvisí s rozhodnutím nakupovať štátne dlhopisy krajín, ktorých rozpočtové hospodárenie je problémové."

Stark vzápätí dodal: "Nepredpokladám, že rozruch okolo eurozóny a jej meny rýchlo ustane. Situácia sa upokojí až vtedy, keď krajiny uskutočnia reformy a dajú si do poriadku rozpočtové hospodárenie."

Rozporuplné kroky na reformu finančného sveta

O pokles eura sa minulý týždeň okrem gréckej krízy postaralo aj nečakané rozhodnutie nemeckých orgánov zasiahnuť proti špekulantom na finančných trhoch. Nemecko totiž v utorok prekvapivo vyhlásilo zákaz špekulácií na pokles niektorých akcií či vládnych dlhopisov.

To, že nemecká kancelárka Angela Merkelová a minister financií Wolfgang Schäuble tento krok nekonzultovali s vládami ostatných krajín, vyvolalo v EÚ značnú nevôľu a posilnilo nedôveru k euru a k celej EÚ na finančných trhoch. Utorkový jednostranný krok Nemecka sa nakoniec stal aj hlavnou témou piatkového rokovania v Bruseli.

Katinka Barysh z londýnskeho Centra pre európske reformy (CER) nepríjemnú situáciu okomentovala slovami, že nečakané rozhodnutie Berlína iba prehlbuje už aj tak priveľké rozpory medzi jednotlivými štátmi EÚ a ukazuje, že dlhová kríza v únii je v skutočnosti oveľa horšia než sa zdá. Nemci sa podľa Katinky Barysh po tomto nepríjemnom kroku cítia totálne izolovaní a nepochopení, pričom "priepasť medzi členskými štátmi EÚ sa môže ešte viac prehĺbiť a Nemci by sa mohli ponoriť do seba".

Viacerí experti sa zhodujú v tom, že k jednostrannému kroku prinútila kancelárku Merkelovú snaha čo najskôr upokojiť obyvateľov Nemecka, ktorí na svojich pleciach nesú najväčšie náklady spojené so záchranou Grécka a ďalších európskych krajín, ktoré by sa čoskoro mohli dostať na samý okraj bankrotu.

Nech už je tak či onak, isté je len jedno: euro vo štvrtok voči všetkým rozhodujúcim svetovým menám, vrátane japonského jenu padlo na najnižšiu hodnotu od roku 2001. Podľa analytikov dôvodom nebývalého poklesu bola obava investorov, že ďalšie európske krajiny zavedú podobné regulácie obchodov s akciami a obligáciami ako Nemecko.

A ďalej už len heslovite o dalších krokoch a vyhláseniach, ktoré by mali zachrániť euro a úniu:

• Hospodársky výbor Európského parlamentu schválil reguláciu tzv. hedgeových fondov. Aj keď hedgeové fondy nie sú určené pre širokú verejnosť, podľa poslancov EP ich využíva bohatšia klientela a niektoré inštitúcie. Týmto fondom sa dostala kritika zo strany mnohých europolitikov za to, že využívajú kontroverzné postupy a majú k dispozícii obrovské objemy finančných prostriedkov.
• Nemecká kancelárka Angela Merkelová, minister financií Wolfgang Schäuble a minister hospodárstva Rainer Brüderle pripravili plán na stabilizáciu eura, ktorý ma slúžiť pre diskusie s lídrami ostatných krajín EÚ. Materiál vychádza z analýzy dlhovej krízy v Európe a konštatuje sa v ňom, že Grécko hrubo porušilo zmluvy platné v rámci EÚ a eurozóny. Cieľom je reforma terajšieho Paktu stability a rastu, aby sa zabránilo ďalším krízam.
• Eurokomisár pre vnútorný trh a finančnú reguláciu Michel Barnier na margo utorkovej nemeckej snahy obmedziť trh s derivátmi povedal, že bude dobré, ak sa takéto kroky budú koordinovať na európskej úrovni.
• Podľa analytikov BNP Paribas nemecký a časom možno aj "európsky" zákaz predajov na krátko a zákaz špekulácií proti štátnym dlhopisom by mohol mať efekt len v prípade, ak taký krok prijmú aj Spojené štáty. Podľa nich nemá žiaden zmysel regulovať finančné trhy len v Európe.
• Ministri financií členských štátov EÚ sa na piatkovom stretnutí v Bruseli dohodli na potrebe zaviesť prísnejšie opatrenia pre tie krajiny, ktoré porušujú únijné pravidlá a taktiež na potrebe kontrolovať rozpočty jednotlivých krajín. Hovorili aj o tom ako zredukovať veľké rozdiely medzi hospodárskymi politikami jednotlivých členov EÚ. Je to viac menej len slovný balast, lebo realita je taká, že v prvom rade sa dohodli iba na tom, že o všetkých týchto otázkach sa bude musieť ešte ďalej rokovať - na rôznych fórach a rôznych úrovniach.
• Nemecký prezident Horst Köhler v sobotu podpísal zákon, ktorý umožňuje, aby nemecká ekonomika prispela do obrovského záchranného plánu pre eurozónu v celkovej sume 750 miliárd eur. Zákon hovorí o tom, že ak sa niektoré krajiny dostanú do rizika platobnej neschopnosti, Nemecko im poskytne úverové garancie na 120 až 148 miliárd eur.

A ešte aspoň pár slovami k situácii v Spojených štátoch. V piatok na akciovej burze NYSE panovala od rána obrovská nervozita. Financial Times v tejto súvislosti napísali, že Wall Street zasiahla europanika, keďže investorov desili obavy o finančnú a politickú stabilitu eurozóny.

Americký senát schválil reformu regulácie finančného sektoru, ktorej hlavnou prioritou je zabrániť tomu, aby sa také rozsiahle krízy už nikdy neopakovali.. Reforma prináša zásadné zmeny naprieč celým finančným sektorom - obsahuje nové pravidlá pre záchranu problémových bánk i pre ochranu občanov, ktorí uzatvárajú hypotekárne zmluvy. Prijatie reformného balíka svetové média označili za veľké víťazstvo prezidenta Baracka Obamu.

The Economist: Európa klame samú seba

Európa v snahe zachrániť euro podlieha klamom. Klame samú seba, napísal britský týždenník The Economist.  "Európski lídri ešte stále nepochopili, čo musia urobiť, ak chcú zachrániť spoločnú menu. Ich doterajšie kroky sú len zbytočnou stratou času, pretože sú vedené tromi bludmi."

Ako The Economist ďalej dodáva, tieto tri bludy, lepšie povedané tri sebaklamy spočívajú v zvaľovaní viny za krízu na finančný sektor, v prehnanej viere v účinnosť obrovských záchranných balíkov a v posadnutosti fiškálnou disciplínou na úkor hlbokých štrukturálnych reforiem a ekonomického rastu. "Problémom mnohých európskych politikov je syndróm strieľania poslov zlých správ, kedy sa hovorí o neodôvodnených útokoch proti euru a vina sa hádže na špekulantov, hedgeové fondy a ratingové agentúry," zdôrazňuje The Economist.

Takéto hlúpe názory vraj stoja aj za plánmi Bruselu presadiť prísne pravidlá pre hedgeové fondy a fondy súkromného kapitálu, ktoré údajne spôsobili krízu. "Nikto nepopiera nutnosť zlepšiť finančnú reguláciu, avšak pripisovať problémy na trhu vládnych dlhopisov na účet "zlých špekulantov" je nebezpečne zavádzajúce," prízvukuje britský týždenník.

Vlády, ktoré sľubujú a rozdávajú

To, čo citovaný článok v The Economist celkom nedopovedal, treba azda rozpísať podrobnejšie. Na vine terajšej dlhovej krízy zmietajúcej Európou nie sú finančné inštitúcie ani špekulanti na finančných trhoch, ktorí sa môžu na situácii akurát priživiť, ale prvou a hlavnou príčinou dlhovej krízy je rastúci deficit štátnych dlhov.

Inak a jednoduchšie povedané,vlády rady rozdávajú. Po príklady netreba chodiť ďaleko. Slovenská vláda pred blížiacimi sa voľbami, bolo to pred pár mesiacmi, ústami svojho premiéra zdôrazňovala "Vláda ide nenormálne šetriť." (to je prosím citát!) Voľby sa priblížili a zrazu ide vláda šetriť tak, že štátnym policajtom takmer celoplošne vypísala mimoriadne (predvolebné?) odmeny.

V súvislosti s tým, že rozpočtové deficity mnohých krajín naďalej rastú a nie všade je úprimná snaha ich znižovať, francúzska vláda pri presadzovaní škrtov vo verejných výdavkoch minulý týždeň upozornila občanov, že reforma dôchodkového systému je životne dôležitá.

Aký to paradox! Terajšia slovenský vládny kabinet boa po celé obdobie dôsledný azda iba v jedinom - v boji proti druhému dôchodkovému pilieru. Aj keď pokladňa Sociálnej poisťovne je viac prázdna ako plná a niet dosť peňazí na vyplácanie dôchodkov a nebodaj na ich zvyšovanie, istý politický subjekt - teraz pred voľbami! - na veľkoplošných plagátoch nezodpovedne sľubuje 13-ty a neviem koľký dôchodok...

A slovenský dôchodca, ktorý veci poväčšine aj tak veľmi nerozumie, už vie koho bude voliť.

Grécko a dlhová kríza v chronológii posledných dní

Nedeľa, 16. mája:

• Grécky premiér George A. Papandreou povedal, že Grécko vážne uvažuje o tom, že podnikne právne kroky proti americkým investičným bankám. Nepriamo tým reagoval aj na informácie v amerických médiách, podľa ktorých niektoré americké banky celé roky pomáhali Grécku pri maskovaní jeho rastúcej zadlženosti, čo vláde v Aténach pomáhalo obchádzať plnenie kritérií stanovených Paktom stability a rastu EÚ.
• Podľa šéfekonóma Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR) Erika Berglofa kríza v Grécku a nebezpečenstvo rozpadu, ktoré reálne hrozí eurozóne, ohrozuje aj krehké zotavovanie krajín strednej a východnej Európy. Berglof zdôraznil, že tieto krajiny sú závislé od vývozu a ich hlavným exportným trhom je eurozóna, ktorá bojuje s dlhovou krízou a jej členské krajiny zavádzajú úsporné opatrenia, čo má negatívny dopad na spotrebiteľské výdavky. Preto sú vyhliadky krajín strednej a východnej Európy momentálne neisté.
• Slovenský premiér Robert Fico uviedol, že prvý balík úsporných opatrení, ktorý Gréci prijali v uplynulých dňoch, je veľmi razantný. "Klobúk dole pred gréckym premiérom Papandreom! Boli to rozhodnutia, ktoré určite neboli populárne. Neviem si vôbec predstaviť, že by sa také niečo udialo na Slovensku," zdôraznil.
• Podpredseda vládneho Smeru-SD Marek Maďarič zdôraznil, že podporuje poskytnutie finančnej pôžičky pre Grécko. "Slovensko dostalo v posledných rokoch od EÚ miliardy eur, je preto nenáležité a neslušné hovoriť, že nepožičiame vo chvíli, keď to potrebuje celá EÚ. Ja by som pôžičku určite podporil." Podľa volebnej líderky opozičnej SDKÚ-DS Ivety Radičovej "tak vážne rozhodnutie, ako je ďalšia pôžička od občanov SR, si zaslúži minimálne diskusiu na pôde Národnej rady SR. Predovšetkým preto, aby sme vedeli, aké to bude mať dopady a čo to pre občanov SR znamená."
• Podľa zverejnených výsledkov aktuálneho prieskumu spoločnosti SANEP (Středisko analýz a empirických průzkumů) väčšina obyvateľov Česka neschvaľuje finančnú pomoc eurozóny a Mezinárodného menového fondu (IMF) zadĺženému Grécku. Viac ako polovica Čechov sa tiež domnieva, že táto podpora nezabráni gréckemu bankrotu. Viac ako tri štvrtiny respondentov sa obávajú toho, že grécka kríza bude mať dopad na ostatné štáty EÚ, teda aj na Českú republiku.

Pondelok, 17. mája:

• Úsporné opatrenia budú fungovať len vtedy, ak budú spojené s krokmi na stimuláciu rastu a investícií, uviedol grécky premiér George A. Papandreou. Zároveň kritizoval finančné trhy za to, že prehnane reagujú na grécku fiškálnu krízu a finančných špekulantov obvinil z toho, že vyprovokovali paniku.
• Papandreou pre médiá zdôraznil, že v Grécku naplno pokračuje parlamentné vyšetrovanie niektorých problémových aktivít amerických investičných bánk. "Právne začneme konať voči nim až vtedy, keď budeme poznať kompletné výsledky parlamentného vyšetrovania."
• Podľa eurokomisára Michela Barniera Európska komisia rázne zatočí so špekulantmi so štátnymi dlhmi prostredníctvom tzv. credit default swapov (CDS). "Títo ľudia neradi vychádzajú na svetlo, my ich však svetlom doslova zaplavíme," povedal Barnier na adresu špekulantov. Ako zdôraznil, väčšina významných európskych politikov ich právom obviňuje zo zhoršenia dlhovej krízy Grécka, ktoré sa ocitlo na samej hrane bankrotu a bez pomoci EÚ by zbankrotovalo.

Utorok, 18. mája:

•  Krajiny eurozóny poslali na účet Grécka prvú tranžu záchranného úveru vo výške 14,5 miliardy eur, pričom celý trojročný záchranný balík pre Grécko bude mať hodnotu 110 miliárd eur. Prvú informáciu o 14 a polmiliardovej transakcii poskytol médiám hovorca Európskej komisie (EK) Amadeu Altafaj i Tardio. 

Streda, 19. mája:

• Hovorca gréckej vlády George Petalotis kategoricky poprel akékoľvek dohady o tom, že by Grécko uvažovalo o vystúpení z EÚ alebo aspoň z eurozóny. Bankoví analytici upozornili, že už len fámy o tom, že Grécko uvažuje o odchode z EÚ, resp. z eurozóny posilnili jednotnú európsku menu.
• Euro je v nebezpečí a terajšie problémy spoločnej meny sú najväčšou skúškou Európy za posledné desaťročia, povedala nemecká kancelárka Angela Merkelová. "Spoločná európska mena je základom rasu a prosperity EÚ. Euro je ale v nebezpečí. Keď skrachuje euro, skrachuje Európa," zdôraznila.
•  Poslanci rakúskeho parlamentu vyjadrili súhlas s finančnou pomocou Gécku a taktiež s vytvorením záchranného fondu na ochranu eura.

Štvrtok, 20. mája:

• V Grécku sa začal generálny štrajk proti vládnej politike rozpočtových úspor. Výrazne obmedzená bola doprava, zatvorené zostali školy, viaceré úrady i mnohé banky. Tisíce prívržencov mimoparlamentných ľavicových strán obkolesili parlament, skandovali heslo Zlodeji, zlodeji! Viacerí žiadali vypáliť budovu parlamentu a na poslancov kričali, že ich už čoskoro obesia.
• Premiér George A. Papandreou vyzval bohatých arabských podnikateľov a predstaviteľov arabských krajín, aby investovali v Grécku, ktoré ponúka široké príležitosti na podnikanie v takých sektoroch ako je napríklad turistika či informačné technológie. Zároveň zdôraznil, že Grécko výrazne obmedzuje byrokraciu a snaží sa, aby jeho ekonomika bola k zahraničným investorom čo najpriateľskejšia.
•  Poslanci španielskeho parlamentu schválili finančnú pomoc Grécku. Podľa schváleného vládneho návrhu ich krajina celkovo požičia Grécku 9,8 miliardy eur.

Piatok, 21. mája:

•  Grécky minister financií George Papaconstantinou informoval o tom, že vláde v Aténach počas uplynulých štyroch mesiacov sa úspešne darilo znižovať schodok štátneho rozpočtu. V mesiacoch január až apríl dosiahol schodok v jej hospodárení 6,31 miliardy eur, kým vlani v rovnakom období to bolo až 10,79 miliardy eur.
• "Grécko, Španielsko a Taliansko vyvinuli veľkú snahu, aby sa dostali do eurozóny, zaspali v nej však na vavrínoch a prestali s reformami, ktoré by zvýšili ich konkurencieschopnosť, držali pod kontrolou mzdové náklady a posilňovali produktivitu," napísal britský týždenník The Economist.
• Ministri financií EÚ na stretnutí v Bruseli súhlasili so sprísnením sankcií za porušenie únijných rozpočtových pravidiel. Za porušenie dohodnutých kritérií by mali byť finančné sankcie, pozastavenie vyplácania eurofondov, ale napríklad aj dočasné vylúčenie z rozhodovacieho procesu v rámci EÚ.
• Britský premiér David Cameron na stretnutí s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou povedal, že stabilné euro je v záujme všetkých Európanov, vrátane obyvateľov tých krajín, ktoré nie sú členmi EÚ. Hlavné problémy európskej ekonomiky podľa Cameronovych slov spočívajú tom, že "krajiny majú nezvyčajne vysoké dlhy, nadmerné deficity a finančné systémy, ktoré nefungujú."
• Najväčšie španielske odborové centrály nevylúčili masové protesty vrátane generálneho štrajku po tom, čo tamojšia vláda schválila balík opatrení na zníženie rozpočtového deficitu, ktorý by mal zamedziť tomu, aby sa Španielsko dostalo do takej situácie, v akej je Grécko.

Sobota, 22. mája:

• Americký minister financií Timothy Geithner povedal, že nezdieľa všeobecný názor, podľa ktorého by súčasná dlhová kríza v Európe bola najväčšou hrozbou pre svetovú ekonomiku. "Určité problémy v Európe sú, domnievam sa však, že sa dajú zvládnuť," zdôraznil.
• Odborový zväz španielskych železničiarov oznámil, že na 28. mája chystá rozsiahle protestné akcie proti úsporným opatreniam vlády.  

Nedeľa, 23. mája:

• Grécky premiér George A. Papandreou povedal, že Grécko bude splácať svoje dlhy načas. "Nemáme za cieľ neplniť svoje záväzky ale rekturalizovať." Zároveň dodal, že finančné trhy znepokojuje aj stav verejných financií v Španielsku a Portugalsku. "Tieto krajiny ale nie sú na tom tak zle, sú však obeťou hystérie," zdôraznil Papandreou. 

Vystrelí Robin Hood ostrý šíp?

Po celý uplynulý týždeň sme boli svedkami rôznych, neraz aj protichodných návrhov a vyhlásení o tom, že treba a najmä o tom, ako treba zreformovať celý finančný systém.

Aj keď úmysel ich autorov je určite viac ako ušľachtilý (zabrániť opakovaniu globálnych finančných kríz alebo aspoň zmierniť ich následky), žiada sa zdôrazniť, že mnohé sú iba povestným výstrelom do prázdna. Sú totiž nekoordinované a nekonzultované s partnermi.

Typickým príkladom je už spomínaný nemecký zákaz špekulácií na pokles akcií a dlhopisov, ktorý v radoch európskych lídrov vyvolal prekvapenie, ak nepovieme, že priam zdesenie. Ale spomenúť treba aj krok kancelárky Angely Merkelovej, ktorá vo štvrtok vyzvala skupinu krajín G20 na spoluprácu pri zavedení globálnej dane pre banky.

Ak sme povedali a, nuž povedzme aj be.

Vec sa má totiž tak, že o zavedení takejto globálnej dane sa hovorí už dlho. Vždy však bez väčšieho úspechu.

Naposledy tak bolo začiatkom apríla, kedy Medzinárodný menový fond (IMF) navrhol celosvetovo zaviesť dve nové dane pre bankový sektor, ktoré by mali zaistiť prostriedky na úhradu nákladov spojených s budúcou finančnou krízou.

Podľa IMF by malo ísť o tzv. základnú daň, ktorá by - aspoň spočiatku - mala mať jednotnú sadzbu, a tiež o daň zo ziskov a odmien v bankách. Tieto dva druhy dane by sa mali okrem bánk týkať aj poisťovní a ďalších finančných inštitúcií.

Niektorí ministri financií krajín EÚ zahorúca vzniesli k návrhu zásadné pripomienky týkajúce sa napríklad možného využitia takto získaných peňazí a niektorí myšlienku svetovej bankovej dane úplne odmietli.

Návrhu IMF povedala rázne nie aj Kanada. Tamojší minister financií James Michael "Jim" Flaherty zdôraznil, že celosvetová daň za zodpovednosť bánk za finančnú krízu je pre jeho krajinu absolútne nevhodná, kedže Kanada nemusela v čase krízy sanovať ani jeden z finančných ústavov. Proti sú aj také krajiny ako India či Austrália, naopak celosvetové bankové dane požadujú Spojené štáty americké.

K najnovšiemu návrhu Angely Merkelovej, aby globálnu daň presadila skupina G20, sa opäť chrbtom postavila Kanada. Všetko nasvedčuje tomu, že daň - západnými publicistami veľavravne označovaná ako daň Robina Hooda - sa tak skoro neujme. Klasik by teda povedal, že bájny muž zo Sherwoodského lesa svoj ostrý šíp ešte nevystrelí.