Fincentrum a.s.
Hypoindex.cz Hypoindex.cz ČeskéReformy.cz ČeskéReformy.cz Bankaroku.cz Bankaroku.cz Investiceroku.czInvesticeroku.cz Investujeme.sk Investujeme.cz InvesticiaRoka.sk InvestíciaRoka.sk

Ďakujeme našim partnerom:                                                                                                                                                                   

fincentrum-logo

hviezdne-byvanie


facebook-logo_1

Týždeň vo financiách: Zmráka sa, stmieva sa nad eurozónou

Autor: Peter Furmaník st. | 22.02.2010 06:18 | Kategórie: Editorial | 0 komentárov
Týždeň vo financiách: Zmráka sa, stmieva sa nad eurozónou

Po tom, čo o budúcnosti eura už pochybujú analytici i politici, sa k problému vyjadrujú i radoví občania. Po Nemcoch, ktorí sa radšej vzdajú jednotnej európskej meny než by mali doplácať na Grékov, euru povedali rázne nie aj Holanďania. Padajú návrhy, aby európski štatistici dostali právo preverovať si poskytnuté údaje.

Udalosti súvisiace s vysokým štátnym dlhom Grécka rozvírili úvahy a diskusie o perspektívach eura. Viacerí politici i analytici už pripúšťajú aj skorý rozpad eurozóny.

Jedným z nich je aj luxemburský premiér a predseda tzv. eurozóny čiže neformálneho združenia 16 štátov používajúcich jednotnú menu, Jean-Claude Juncker. Minulý týždeň otvorene povedal, že "menová únia nemôže dlho vydržať, ak priveľmi vzrastú rozdiely v platobných bilanciách jednotlivých krajín".

Bývalý člen výkonnej rady Európskej centrálnej banky (ECB) a v súčasnosti prezident Centra pre finančné štúdie (CFS) na Gotheho univerzite vo Frankurte nad Mainom Otmar Issing pripomína, že najaktuálnejšou otázkou dneška je to, či menová únia môže bez politickej únie štátov vôbec prežiť. Podľa jeho slov tak bolo v časoch, keď sa eurozóna formovala a tak je to aj teraz v čase globálnej finančnej krízy.

Terajšia kríza je teda testom toho, či menová únia je bez politickej únie naďalej schopná života...

Podľa stratéga banky Sociéte Générale Alberta Edwardsa sú južné krajiny eurozóny natoľko chytené v pasci nadhodnotenej meny, že to povedie k skorému rozpadu eurozóny.

Celé roky neprimerane nízkych úrokovýcg sadzieb v Grécku a ďalších krajinách spôsobili prehriatie a vysokú infláciu. "Preto každá pomoc, ktorú by sme poskytli Grécku, by len o trošku posunula aj tak nevyhnutný rozpad eurozóny... Po Grécku prídu ďalšie krízy - vo vnútri eurozóny aj mimo nej," upozorňuje Albert Edwards.

M. Feldstein: Nefunguje to!

Renomovaný nemecký finančný odborník, bývalý profesor na European Business School a v súčasnosti prezident Bavorského finančného centra (BFZ) Wolfgang Gerke povedal, že vylúčenie Grécka z eurozóny nie je tabu a keď vysvitne, že niektorá krajina si nezaslúži euro, musia byť vytvorené také podmienky, aby mohlo z eurozóny bezproblémovo odísť!

Podľa jeho slov nemá význam, aby sa krajina s vysokým dlhom nasilu držala v eurozóne.

Navyše, ako zdôrazňuje Gerke, Grécko dlhodobo používalo účtovné triky a podvody na maskovanie svojho deficitu.

Profesor na Harvardovej univerzite Martin Feldstein povedal, že teraz vyskakujú problémy, na ktoré on poukazoval už pred rokmi, a síce, že krajiny eurozóny majú síce spoločnú menovú, no odlišnú fiškálnu a daňovú politiku. "Nefunguje to, lebo nemôže fungovať," zdôrazňuje profesor Feldstein.

Ako ďalej uviedol, v súčasnosti jestvuje množstvo šancí na to, aby krajiny eurozóny hospodárili s vysokými dlhmi, pretože v eurozóne v podstate neexistuje žiadna spätná väzba. To však môže fungovať len dovtedy, kým nepríde nejaký problém. "A teraz nadišla tá chvíľa. Prišla kríza a už to nefunguje."

Nemecké nie euru

Členské krajiny EÚ vyzvali vládu v Aténach, aby robila všetko pre stlačenie svojho rozpočtového deficitu, teda aby zoškrtala výdavky, znížila platy štátnych zamestnancov a zvýšila DPH na niektoré tovary...

Ak do16.marca nedokáže presadiť nepopulárne opatrenia, EÚ zasiahne tvrdšie. Oprávnene sa bojí, aby sa jej grécke problémy nevymkli z rúk a nestrhli so sebou celú Európu.

O priamej finančnej pomoci Grécku zo strany členských krajín sa síce tiež hovorilo, ale skôr len v zákulisí a v rovine úvah. Na tieto úvahy okamžite oficiálne zareagovalo najmä Nemecko, ktoré odmietlo čo i len myšlienku, aby EÚ založila spoločný fond, z ktorého by sa realizovala priama finančná pomoc zadĺženému Grécku.

Zásadný nesúhlas s niečím takým vyslovil kabinet nemeckej kancelárky Angely Merkelovej a osobitne ostro sa proti tomu postavilo najmä tamojšie ministerstvo financií

Ministerstvo sa opiera o výsledky aktuálneho prieskumu spoločnosti TSN Emnid, podľa ktorých až 67 percent Nemcov odmieta finančnú pomoc svojej krajiny pre zadĺžené Grécko.

Ak by sa z eura vďaka gréckym problémom mala stať slabá mena, až 46 percent Nemcov by bolo za urýchlené znovuzavedenie nemeckej marky.

Holandské nie euru

Ešte negatívnejší postoj vyjadrili Holanďania. Podľa aktuálneho prieskumu, ktorého výsledky zverejnil renomovaný denník De Telegraaf, grécka kríza výrazne podkopala dôveru Holanďanov v jednotnú európsku menu. Boja sa, aby zadĺžené Grécko nestrhlo do vážnych problémov i ďalšie krajiny EÚ.

Z prieskumu vyplýva, že viac ako 90 percent (!) Holanďanov je za to, aby ich krajina spolu s Nemeckom odišla z eurozóny a čo najskôr sa vrátila k vlastnej mene.

Naopak luxemburský premiér a predseda tzv. eurozóny Jean-Claude Juncker nevylúčil finančnú pomoc Grécku a povedal, že všetko bude závisieť od toho, do akej miery Grécko schváli rázne opatrenia. Na priamu otázku novinárov, či samotné Luxembursko pomoc poskytne, Juncker jednoznačne odpovedal áno.

Prísne tajný plán?

Medzitým nemecký týždenník Der Spiegel priniesol horúcu informáciu o tajnom pláne záchrany z dielne nemeckého ministerstva financií, podľa ktorého by všetky krajiny eurozóny spoločne poskytli Grécku finančnú pomoc vo výške cca 20 až 25 miliuárd eur, pričom pomoc by mohla mať podobu buď priamej pôžičky alebo formu garancií.

Podiel samotného Nemecka na realizácii plánu by mal dosiahnuť sumu až 5 milárd eur. Táto informácia z týždenníka Der Spiegel je viac ako prekvapujúca - nemecká kancelárka Angela Merkelová ešte krátko pred jej zverejnením tvrdo odmietala akékoľvek výzvy na finančnú pomoc Aténam, a to aj napriek faktu, že grécke problémy ohrozujú celú EÚ.

Nemecké ministerstvo financií sa k existencii kolektívneho plánu záchrany odmietlo vyjadriť.

Štatisti alebo štatistici?

Nech už sa kauza "Grécko vs. eurozóna" skončí hocijako, nesporným faktom zostáva, že dôveryhodnosť Grécka naštrbili správy o falšovaní štatistických údajov. A všetko nasvedčuje tomu, že Grécko falšovalo viackrát. Prvý raz vtedy, keď sa vďaka liberálnemu prístupu k národným štatistikám zo strany eurozóny Gréci do nej dostali, hoci nespĺňali kritériá.

A naposledy vtedy, keď vyšlo najavo, že Grécko falšovalo štatistické údaje, aby nebolo zrejmé, aký má obrovský rozpočtový deficit. Vďaka účtovným trikom a úspešným manipuláciám so štatistikami sa tento deficit po dlhý čas úspešne darilo kryť.

Odhalenie týchto, ale aj ďalších gréckych podvodov a manipulácií s číselnými údajmi vyvolalo na finančných trhoch krízu nedôvery, ktorá sa začala prenášať i na ďalšie krajiny.

Na margo falšovania gréckych štatistík Jean-Claude Juncker ako luxemburský premiér a zároveň aj predseda tzv. eurozóny navrhol, aby európsky štatistický úrad Eurostat mal právo preverovať si údaje z jednotlivých krajín.

Európska komisia (EK) chce podľa Junckera rozšíriť právomoci Eurostatu tak, aby mohol v prípade akéhokoľvek podozrenia vykonať podrobný audit údajov, ktoré mu dodávajú členské štáty.

Aj keď eurokomisár Olli Rehn v tejto súvislosti uviedol, že každý členský štát EÚ je zodpovedný za to, že poskytne presné a spoľahlivé informácie o stave svojich verejných financií, čo je základný predpoklad pre fungovanie eurozóny a pre vzájomnú dôveru, jedným dychom pripustil, že Eurostat by predsa len mal mať právo preverovať si údaje poskytnuté jednotlivými krajinami.

Natíska sa sem slovná hračka: ide o to, aby z európskych štatistikov namiesto terajších púhych štatistov "zboku" sledujúcich situáciu vo verejných financiách sa konečne stali plnokrvní štatistici.

Dlhová kríza - prejav globálnej krízy

Dokonca už vznikol nový pojem - popri všeobecnej hospodárskej a finančnej kríze sa čoraz viac hovorí o dlhovej kríze, ktorá v súčasnosti výrazne postihuje niektoré európske krajiny, ako je Grécko, ale aj Španielsko, Portugalsko, Taliansko či Írsko.

Zadĺženie štátov v celej Európe, nielen v Európskej únii, rastie do obrovských výšok. Americký publicista Andrew C. Bentley, zaoberajúcimi sa svetom financií, na margo závratných zadĺžení niektorých európskych krajín iba stroho poznamenal: "To nemôže skončiť dobre!"

Všeobecne sa hovorí o troch základných faktoroch, ktoré vedú európske štáty k dlhom siahajúcim až do nebotyčných výšok:

  1. kríza, ktorá sa postarala o výrané zníženie daňových príjmov
  2. miliardové výdavky na stimulačné programy, ktoré enormne zaťažili rozpočty jednotlivých krajín
  3. rozdávanie blízkym a spriazneným firmám zo strany vlád, predražené štátne zákazky a čaro rozdávania pred voľbami.

O tom treťom faktore vládne strany najmä v niektorých krajinách naozaj vedia svoje. Každá vláda sa totiž chce čo najdlhšie udržať pri moci.

A najjednoduchšou cestou k tomu je rozdávanie...

Vráťme sa ale na chvíľu k tomu druhému faktoru - k miliardovým stimuláciám do ekonomiky. Aj v USA o nich vedia svoje.

Obama: Prvé výročie finančnej injekcie

Minulý týždeň uplynul rok od chvíle, čo americký prezident Barack Obama podpísal zákon na podporu ekonomiky a ktorý americkému hospodárstvu priniesol finančnú injekciu vo výške 787 miliárd USD.

Pri príležitosti prvého výročia stimulačného balíčka prezident predniesol krátky prejav, v ktorom s jemu typickom rozvahou a v podstate bez zbytočných emócií konštatoval, že keby Spojené štáty neprijali záchranný plán pre svoje hospodárstvo, viedlo by to ku katastrofe.

Bez stimulačného balíčka by sa americká ekonomika - podľa jeho slov - dostala do obrovskej depresie. "Prijať najdrahší zákon v histórii Spojených štátov nebolo pre Kongres ani pre mňa osobne ľahkým rozhodnutím," zdôraznil prezident.

Ako ďalej dodal, iba vďaka tomuto kroku sa podarilo zachrániť alebo vytvoriť cca dva milióny pracovných miest.

Prezident zároveň pripustil, že milióny Američanov sú naďalej bez práce a ďalšie milióny majú čo robiť, aby vôbec prežili... S faktografiou bol spojený aj prísľub, že on a jeho administratíva urobia všetko pre to, aby americkú ekonomiku čím skôr postavili na nohy.

Stimulačný balíček: Odtrhnutý od reality?

V záujme objektívnej pravdy treba uviesť, že Obamovu koncepciu záchrany ekonomiky z času na čas podrobujú kritike mnohé americké médiá. Aj opozičná Republikánska strana vyjadruje čoraž ostrejší nesúhlas so stimulačnými opatreniami Obamovej administratívy.

Podľa jedného z lídrov republikánov Johna Boehnera je Obamov stimulačný balíček odtrhnutý od reality.

Načim už len uviesť, že denník New York Times zverejnil výsledky nedávneho prieskumu, podľa ktorých Obamovmu balíčku postupne dôveruje menej a menej Američanov.

Medzitým prišla z USA ďalšia správa, podľa ktorej prezident Obama vytvoril novú komisiu na riešenie obrovského deficitu štátneho rozpočtu. Na čelo 18-člennej komisie prezident vymenoval z radov republikánov bývalého senátora Alana Kooi Simpsona a z radov demokratov bývalého šéfa štábu Bieleho domu Erskina Bowlesa.

Prezident pre médiá povedal, že komisia by mala priniesť návrhy na zníženie enormne vysokých štátnych výdavkov a naopak - sformulovať návrh na zvýšenie daňového zaťaženia, a to predovšetkým v podnikovej sfére.

Ekonomický rast: Nižšie tempo ako donedávna

Prezident a šéf exekutívy Federálneho rezervného systému (FED) v New Yorku William C. Dudley zdôraznil, že americká a v podstate aj celosvetová ekonomika bude v najbližších mesiacoch aj naďalej rásť, ale už pomalšie než tomu bolo v druhom polroku lanského roka.

Ako William C. Dudley ďalej uviedol, výraznejšiemu rastu v jesenných mesiacoch 2009 totiž pomohli masívne vládne stimuly do ekonomiky, otázkou zostáva čo ďalej.

Najtypickejšou odpoveďou na túto otázku sú podľa jeho slov samotné Spojené štáty, kde nezamestnanosť naďalej zostáva vysoká a naopak - dostupnosť úverov pre domácnosti a malé podniky je naďalej žalostne nízka.

Čína: Prudký rozvoj, nedostatok ľudí

Aj podľa nedávneho upozornenia Svetovej banky (WB) sa globálna ekonomika síce zotavuje, no terajšie tempo oživenia sa spomalí - výnimkou budú iba také krajiny ako Čína a India. Aj Organizácia spojených národov (UN) predpokladá, že oživovanie globálnej ekonomiky bude v tomto roku nerovnomerné, pričom najsilnejšie oživenie sa očakáva v rozvíjajúcich sa ekonomikách v Ázii, predovšetkým v Číne a Indii.

Podľa analytikov z UN u veľkých rozvinutých ekonomík možno v tomto roku očakávať rast na úrovni cca 1,3 percenta, u rozvíjajúcich sa ekonomík na úrovni 5 percent alebo aj podstatne viac.

Rovnako aj Medzinárodný menový fond (IMF) predpokladá výrazne nerovnomerný vývoj ekonomiky v najbližších mesiacoch a rokoch. Svetovú ekonomiku podľa IMF potiahne dopredu Ázia, a to vďaka oživeniu domáceho dopytu, zdravým základom a pohotovej reakcii politikov na krízu.

Ázijská ekonomika tohto roku podľa analytikov IMF vzrastie o viac ako 7 percent, čo je zhruba dvakrát toľko ako odhad vývoja globálnej ekonomiky (3,1 až 3,9 percenta), čínsky hrubý domáci produkt podľa tých istých odhadov porastie v tomto roku až o 10 percent.

Hoci najvýznamnejšie inštitúcie sveta predpovedajú Číne najprudší rast ekonomiky, skutočnosť je omnoho zložitejšia. Najľudnatejšia krajina totiž smeruje do vážnej sociálnej a demografickej krízy.

Politika jedného dieťaťa sa po rokoch ukázala ako nie celkom správna. Podiel ľudí v produktívnom veku sa už čoskoro začne prudko znižovať v pomere k dôchodcom, ktorých je stále viac a viac. Napríklad vo veľkých centrách - v Pekingu a Šanghaji - má v súčasnosti už viac ako pätina obyvateľov nad 60 rokov.

Podľa demografických prepočtov Ázijskej rozvojovej banky (ADB) i podľa Organizácie Spojených národov (UN) počet obyvateľov v postproduktívnom veku v Číne sa v najbližších troch desaťročiach znásobí zhruba dva a polkrát, čo v kombinácii s už teraz zmeraveným a málo funkčným dôchodkovým systémom spôsobí v krajine nebeského draka naozajstnú katastrofu.

Ministerstvo: Nech sa dajú liečiť!

Blížia sa voľby a tak politici prichádzajú s rôznymi, výrazne populistickými návrhmi zákonov, ktoré by im pomohli zabezpečiť si miestečko v parlamente aj v budúcom volebnom období.

Takýmito nápadmi priam hýria poslanci vládnych strán SNS a ĽS-HZDS. Jedným z nich je návrh poslancov Vladimíra Mečiara a Tibora Cabaja (obaja ĽS-HZDS) na zníženie dane z pridanej hodnoty u vybraných druhov potravín vyrobených a uvedených na trh formou tzv. predaja z dvora.

O návrhu sa živo diskutuje v laickej i odbornej verejnosti.

Ministerstvo financií však navrhovateľom nepriamo odkázalo, nech sa idú liečiť.

Podľa oficiálneho stanoviska MF SR totiž "prijatím predloženého návrhu zákona hrozí reálne riziko narušenia a deformácie hospodárskej súťaže." A navyše, podľa ministerstva "je potrebné návrh odmietnuť aj vzhľadom na predpokladaný negatívny dopad na príjmy štátneho rozpočtu."

Možné zníženie DPH na predaj z dvora odmietli aj viaceré podnikateľské zväzy a komory, vrátane Slovenského zväzu spracovateľov mäsa (SZSM) a Potravinárskej komory Slovenska (PKS). Predložený návrh zákona je podľa nich nesystémový, pretože "narušuje princíp rovnej dane a zvýhodňovaním iba jednej skupiny výrobcov a predajcov na úkor iných podnikateľov výrazne poškodzuje podnikateľské prostredie."

Psychológia: Zaokrúhľovanie v neprospech kupujúcich

Rovnako populistický je aj návrh z dielne SNS. Poslanec Jozef Ďuračka opätovne predložil návrh na novelu zákona o cenách., podľa ktorej by sa v v hotovostnom obehu malo obmedziť používanie drobných euromincí. Tak ako vlani ani tentoraz nebude mať populistický návrh z dielne SNS veľa šancí.

Vlani ho poslanci NR SR hravo zmietli zo stola a aj teraz Ministerstvo financií SR  vyjadrilo zásadný nesúhlas s predloženou novelou zákona, podľa ktorej by sa konečné ceny platené v hotovosti mali matematicky zaokrúhľovať tak, aby pokladníčky v obchodoch nemuseli zákazníkom vydávať drobné mince.

Podľa stanoviska ministerstva takýto návrh môže mať na obyvateľstvo výrazne negatívny psychologický efekt na obyvateľstvo. Pri zaokrúhľovaní cien totiž väčšina ľudí podvedome predpokladá, že je to v ich neprospech.

Spolu s obavami zo zvyšovania cien by to v značnej miere mohlo synergicky pôsobiť na vnímanú mieru inflácie, ktorá je často faktorom budúceho vývoja cien.

A nielen to. Národná banka Slovenska prednedávnom informovala, že pravdepodobne už čoskoro vyrazí ďalšie milióny kusov najmenších eurových mincí - cca 30 miliónov kusov jednocentových a 50 miliónov kusov dvojcentových mincí.

Výkonná riaditeľka NBS pre oblasť platobného styku a peňažného obehu Milena Koreňová ešte začiatkom roka spresnila, že centrálna banka musí k razbe nových mincí pristúpiť "v záujme zabezpečenia plynulého a bezproblémového peňažného obehu". Drobných mincí sa aspoň nateraz nezbavíme. Zato o poslancoch SNS a najmä o Jozefovi Ďuračkovi sa hovorilo o všetkých médiách.

A presne o to ide, aby sa o nich hovorilo. Parlamentné voľby sa totiž blížia sedemmíľovými krokmi.

Cigarety: V budúcnosti poriadne zdražejú

Rada Európskej únie minulý týždeň schválila návrh na zvýšenie minimálnej sadzby spotrebnej dane z tabaku a cigariet. Terajšia minimálna sadzba 64 eur na tisíc cigariet vzrastie od 1. januára 2014 na 90 eur na tisíc cigariet.

Fajčiari sa nepotešia, keďže zvýšenie spotrebnej dane sa nemôže neodraziť na konečných cenách fajčiva. Ale zbytočne by sa tým zaoberali už dnes, keďže január 2014 je ešte ďaleko a kto vie, čo bude dovtedy. A navyše, fajčiari zväčša nežijú dlho.

A presne to má na mysli schválená direktíva o zvýšení sadzieb spotrebnej dane. "Cieľom je zabezpečiť vyššiu úroveň ochrany verejného zdravia, a to zvýšením minimálnej výšky spotrebných daní z cigariet," uvádza sa v sprievodnom vyhlásení k schválenému návrhu.

Česko poškuľuje po daňovej amnestii

Český minister financií Eduard Janota priznal, že poškuľuje po daňovej amnestii a bol by rád, keby sa Česko konečne mohlo zaradiť medzi krajiny, ktoré takúto amnestiu už vyhlásili.

Janota však jedným dychom dodal, že existuje viacero návrhov na daňovú amnestiu. Niektoré rátajú len s masívnou propagačnou kampaňou, ktorá by presviedčala občanov Českej republiky, aby priznali všetky svoje príjmy a odviedli z nich dane. Kampaň by predovšetkým mala cieliť na uvedomelosť a vlastenectvo občanov.

Ďalšie návrhy daňovej slobody už rátajú aj s určitou beztrestnosťou. Všetci tí, ktorí by dobrovoľne priznali, že peniaze ukrývajú v zahraničí (v daňových rajoch) a vzápätí by z nich odviedli dane, by neboli trestne stíhaní.

Najšťavnatejší variant ponúka nielen štátom zaručenú beztrestnosť, ale aj zľavy z penále za oneskorené zaplatenie daní.

Politici: Požadujú čitateľný daňový systém

Minister Janota má však riadnu smolu. Dve najsilnejšie politické strany - ľavicová ČSSD a pravicová ODS - sú proti akýmkoľvek zmienkam o daňovej amnestii.

Podľa jedných "každá daňová amnestia prináša veľkú nespravodlivosť pre tých, ktorí sa správajú poctivo." Podľa druhých by k plateniu daní mali skôr motivovať "rozumné sadzby dane a čitateľný daňový systém - bez zbytočných výnimiek".

Zástupcovia ľavice i pravice sa podľa denníka Mladá Fronta DNES vzácne zhodujú v tom, že "daňovým únikom treba skôr zabraňovať a nie ich jednorazovo legalizovať."

Sneh a teroristi za 2,5 miliardy dolárov

A celkom na záver ešte perlička zo sveta poistenia.

Keby sa 21. zimné olympijské hry v kanadskom Vancouveri z nejakých dôvodov neuskutočnili alebo aspoň prerušili, poisťovne by to stálo cca 2 a pol miliardy USD.

Informoval o tom web Business Insurance, podľa ktorého organizátori olympiády venovali obrovské čiastky do poistnej ochrany proti veľkému množstvu hroziacich nebezpečenstiev - od medzinárodného terorizmu až po nepriazeň počasia a nedostatok snehu.

Záujem o poistné krytie pre prípad prerušenia alebo celkového zrušenia olympiády podľa Business Insurance prejavili nielen samotní organizátori hier, ale aj sponzori a inzerenti. A v neposlednom rade aj televízne a rozhlasové štáby. Práve pre ne by zrušenie alebo hoci len prerušenie olympiády z akýchkoľvek dôvodov bolo príčinou veľkých strát.

Týždeň vo financiách: Zmráka sa, stmieva sa nad eurozónou

Týždeň vo financiách: Zmráka sa, stmieva sa nad eurozónou >> zdieľajte na sociálnych sieťach

 
Reklama

 

Komentáre


K tomuto článku ešte nebol pridaný žiadny komentár. Buďte prvý a okomentujte tento článok.

Pridajte komentár

* Pokiaľ je text nečitateľný, nový načítate kliknutím na obrázok. Veľké a malé písmená sa neodlišujú.
Pre prihlásených sa kontrolný obrázok nezobrazuje. Prihláste sa alebo sa zaregistrujte ak ešte nemáte účet.
Opíšte text z obrázku: *

* Hviezdičkou sú označené povinné informácie.


Články z Editorial

Peter Furmaník st. | 19.09.2016 00:00 Sú záporné úrokové sadzby len pokusom, ktorý na nás testujú vzdialené civilizácie? (Svet financií očami komentátora)

Aj bankári už riešia úlohu, či náš svet je skutočný alebo žijeme len vo virtuálnej realite. Na základe poznatkov vedcov ale upozorňujú, že aj keď svet je len ilúziou, nedokážeme to zistiť. A možno je to inak – ovládajú nás ilumináti usilujúci o svetovládu a voľby nám i tak nepomôžu! Celá správa »

Komentárov: 1 / 1 Posledný komentár: 20.09.2016 16:58

Peter Furmaník st. | 22.08.2016 00:00 Ktorá nechce, nech sa zakrýva a ktorá chce, mi svoje vnady rada ukáže! (Svet financií očami komentátora tentoraz na letné témy)

Finančným svetom netočia iba ekonomické fundamenty, ale aj špekulácie. Vývoj v eurozóne i celej EÚ ohrozujú viaceré voľby i ženské plavky nepodliehajúce len móde, ale i politike. Možno niečo o tom vie belgická kapela Vaya Con Dios. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Furmaník st. | 15.08.2016 00:00 Predznamenáva Bank of England blížiacu sa svetovú krízu? (Svet vo financiách očami komentátora)

"Buď aspoň chvíľu normálny! Nechceš mi povedať, že ak vložím do sporiteľne istú sumu, s ktorou bankári môžu narábať, teda môžu mojimi peniazmi točiť koľko chcú, že mi o rok dajú menej než som vložil?! Veď to je hlúposť! Debilita!“ Celá správa »

Komentárov: 1 / 1 Posledný komentár: 16.08.2016 17:32

Peter Furmaník st. | 08.08.2016 00:00 Amerike neuškodil, Európu zneistil (Svet financií očami komentátora)

Dobré NFP údaje trhy prečítali ako blížiace sa zvyšovanie úrokových sadzieb. Časť analytikov ale nechce zobrať do úvahy ďalší dôležitý faktor, hoci Anonymous vedia svoje. Pre neistotu v Európe stúpa cena zlata a ABBA spieva zlatý hit. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Furmaník st. | 01.08.2016 00:00 Keď dvaja klamú, nech sa aspoň dohodnú, aby nebol prúser! (Svet financií očami komentátora)

Trhy Brexit strávili a nateraz sa upokojili, no problémom sú vraj nadľudia. Prezradím, prečo kedysi legendárna jazzmanka daromne čaká na môj list, ale aj to, komu by som navrhol Nobelovu cenu, ak by som mal takú možnosť. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »

Krátké správy z Editorial

10.02.2012 15:52 Petr Zámečník pre idnes.cz: Nevedel som, že protesty nemôžem fotiť

Indonézske úrady vyhostili Čecha Petra Zámečníka, ktorý v provincii Západná Papua fotografoval demonštráciu za nezávislosť regiónu. On sám v rozhovore pre idnes.cz tvrdí, že išlo o nedorozumenie. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

08.02.2012 15:34 Prehlásenie k zadržaniu šéfredaktora Fincentrum Media

Skupina Fincentrum prijala so znepokojením správu o zadržaní šéfredaktora divízie Fincentrum Media Petra Zámečníka indonézskou políciou. Petr Zámečník je šéfredaktorom Fincentrum Media od roku 2007, pod jeho vedenie spadajú v Českej republike odborné portály Hypoindex.cz, Investujeme.cz alebo ČeskéReformy.cz. Celá správa »

Komentárov: 2 / 2 Posledný komentár: 09.02.2012 09:02

18.12.2011 21:12 Rozlúčenie s Václavom Havlom

Dovoľte nám, aby sme sa menom Fincentra rozlúčili so zosnulým prezidentom Václavom Havlom. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

06.11.2008 16:44 Pripravujeme spustenie odborného servera investujeme.sk

Na týchto stránkach nájdete odborné informácie z oblasti investovania, finančného poradenstva, penzijného sporenia, poisťovníctva a bankovníctva. Server www.investujeme.sk skúšobne spustíme začiatkom decembra a v plnej prevádzke bude od januára 2009. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie krátke správy »

Najčítanejšie články z Editorial za posledných 14 dní

Peter Furmaník st. | 19.09.2016 00:00 Sú záporné úrokové sadzby len pokusom, ktorý na nás testujú vzdialené civilizácie? (Svet financií očami komentátora)

Aj bankári už riešia úlohu, či náš svet je skutočný alebo žijeme len vo virtuálnej realite. Na základe poznatkov vedcov ale upozorňujú, že aj keď svet je len ilúziou, nedokážeme to zistiť. A možno je to inak – ovládajú nás ilumináti usilujúci o svetovládu a voľby nám i tak nepomôžu! Celá správa »

Komentárov: 1 / 1 Posledný komentár: 01.01.1970 01:00Ďalšie články »