Väčšina Slovákov očakáva reformu dôchodkového systému

Až 90% Slovákov tvrdí, že dôchodkový systém sa nachádza v kríze, preto očakávajú jeho reformu. Z výsledkov prieskumu AXA Retirement Scope tiež vyplýva, že takmer polovica Slovákov chce na dôchodku pracovať.

Prieskum AXA Retirement Scope uskutočňuje AXA v 27 štátoch na počte 18 tisíc respondentov. Na Slovensku ho pre finančnú skupinu realizovala spoločnosť GfK Slovakia na vzorke 600 respondentov, z toho bola polovica dôchodcov. Výsledky prieskumu ponúkajú pomerne zaujímavý pohľad na vnímanie dôchodkového veku.

Výsledky potvrdili starnutie populácie, v nasledujúcich 25 rokoch vzrastie počet ľudí starších ako 85 rokov o viac ako 150 %. Čaká nás teda dramatická zmena profilu svetovej populácie - asi za desať rokov počet ľudí nad 65 rokov prevýši počet detí mladších ako 5 rokov – a to po prvýkrát v histórii ľudstva.

Dôchodkový systém je v kríze

Deväť z desiatich Slovákov tvrdí, že dôchodkový systém sa nachádza v kríze, preto očakávajú jeho reformu. Či a kedy príde, je ťažko povedať. Premiér Robert Fico sa už dlhšie sporí s dôchodcovskými správcovskými spoločnosťami o výhodnosti druhého piliera. A hoci vyvíja kroky s cieľom vrátiť sporiteľov do prvého piliera, o zrušení druhého piliera nehovorí. Nevylúčil však zmenu legislatívy: „Chceme prijať rozhodnutia do budúcnosti, ktoré budú vykonzultované, aj keď bude možno negatívny postoj Asociácie dôchodkových správcovských spoločností, ale chceme počuť ich názor na veci, ktorými sa prípadne budeme zaoberať v najbližšom období.“  

Viac k súkromnému sporeniu sa priklonil pred časom v rozhovore pre Hospodárske noviny Ekonóm Svetovej Banky pre Slovensko Anton Marcinčin. „Nevidím dôvod prečo by vláda mala garantovať môj vysoký dôchodok – a nútiť ma do vysokých odvodov – no súhlasím s tým, že by sme sa mali všetci zbierať na rozumne vysoké dôchodky pre tých, ktorí si súkromne z akéhokoľvek dôvodu nenašetrili." Predstavitelia DSS-iek však vyjadrili obavy, Slováci podľa nich zatiaľ potrebujú byť do dôchodkového sporenia nútení.

Pracujúci si uvedomujú zodpovednosť za dôchodok

A čo na to hovoria samotní Slováci? Mladá generácia je presvedčená o vlastnej zodpovednosti. Takmer dve tretiny pracujúcich Slovákov sa na dôchodok začali pripravovať v priemernom veku 34 rokov. Generácia dnešných dôchodcov tak urobila až tesne pred odchodom na dôchodok. Ešte pred pár rokmi totiž bola väčšia tendencia spoliehať sa na štát.

Vo výsledkoch prieskumu sa objavil zaujímavý paradox, celosvetovo, aj napriek vnímaniu vlastnej zodpovednosti za príjem na dôchodku, prevláda tendencia spoliehať sa na štát ako na garanciu penzie.

V dôsledku starnutia populácie musí štát posúvať vek odchodu do dôchodku. Podľa výsledkov prieskumu považujú pracujúci za ideálny vek odchodu do dôchodku 56 rokov a dôchodcovia 57 rokov. Už teraz je jasné, že pre samotný prvý pilier je tento vek priskorý.

Čím sú oslovení Slováci mladší, tým viac dúfajú v zmenu. 40% dôchodcov si myslí, že ich deti budú mať na dôchodku lepšie podmienky, pracujúci sú viac optimistickí - až 55% z nich si myslí, že ich deti sa budú mať na dôchodku lepšie.

Spoliehať sa len na príjem z dôchodku, bez ohľadu na jeho pôvod, nie je riešením pre každého. 17 % dôchodcov na celom svete si udržiava platené zamestnanie, slovenskí dôchodcovia sú nad priemerom Európy, viac ako polovica z nich (55%) chce pracovať. Záujem udržať si prácu aj na dôchodku má celosvetovo 54% pracujúcich, na Slovensku je to 45%.

Vyše polovici Slovákov (56%) klesol podľa prieskumu príjem po odchode do dôchodku, ale len 41% si myslí, že sa znížila ich životná úroveň. V porovnaní so svetom to nie sú veľmi pozitívne čísla. Až 44% dôchodcov vo svete tvrdí, že sa ich životná nezmenila a 27% tvrdí, že sa zvýšila.

Najšťastnejší sú v juhovýchodnej Ázii

Podľa prezentovaných výsledkov je 57% dôchodcov šťastných a 29% dokonca veľmi šťastných. Najmenej šťastní sú dôchodcovia v strednej Európe, v Portugalsku a v Číne, najšťastnejší sú ľudia v juhovýchodnej Ázii. Vnímanie šťastia je však veľmi subjektívne a rozhodne ho nemôžeme stotožňovať s bohatstvom. Kultúra krajín juhovýchodnej Ázie viac kladie do popredia duchovné hodnoty a preto sa za šťastných považujú aj ľudia, ktorých by sme v Európe považovali za chudobných.

Slováci patria k subjektívne menej šťastnej skupine Stredoeurópanov. A hoci už máme euro, slovenské eurodôchodky poriadne zaostávajú za penziami obyvateľov západnej Európy. Nuž, dnešní dôchodcovia to už nezmenia. Na druhej strane fakt, že si pracujúci uvedomujú zodpovednosť za vlastný dôchodok naznačuje, že časom napríklad aj v Egypte či na Kanárskych ostrovoch budeme stretávať slovenských dôchodcov, ako dnes v Slovenskom raji stretávame Nemcov či Francúzov.

Práve dôchodok totiž môže byť priestorom pre realizáciu snov z mladosti. Slováci zapojení v prieskume sú presvedčení, že človek začína starnúť až vo veku 70 rokov. To znamená ešte minimálne 10 rokov na plnohodnotné aktivity. Respondenti z prieskumu by uprednostnili cestovanie, šport a ďalšie záľuby.

Väčšina Slovákov očakáva reformu dôchodkového systému >> zdieľajte na sociálnych sieťach

Tweet