Fincentrum a.s.
Hypoindex.cz Hypoindex.cz ČeskéReformy.cz ČeskéReformy.cz Bankaroku.cz Bankaroku.cz Investiceroku.czInvesticeroku.cz Investujeme.sk Investujeme.cz InvesticiaRoka.sk InvestíciaRoka.sk

Ďakujeme partnerom:                                                                                                                                          

logo-fincentrum

Viac ako polovica nezamestnaných je bez práce viac ako rok

Dlhodobá nezamestnanosť je stigmou Slovenska. Ľuďom trvá priemerne až tri a pol roka, kým si nájdu pracovné uplatnenie. Priemer síce skresľuje nezamestnateľná marginalizovaná komunita. No í 19 ročným, ktorí si prácu hľadajú najkratšie, to trvá jeden a pol roka. 

Slovensko dlhodobo patrí medzi krajiny Európskej únie s najvyššou mierou nezamestnanosti. V lete 2014 bolo podľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR [UPSVAR] bez práce 12,6 % a podľa Eurostatu až 13,8 % ekonomicky aktívnych Slovákov. Vysoká nezamestnanosť má negatívne dopady nielen na nezamestnaných jednotlivcov a ich najbližších, ale aj na našu ekonomiku. Ľudia bez práce znamenajú nižšiu spotrebu domácností a teda nižšie tržby obchodníkov, ale aj nižšie daňové príjmy štátu a naopak vyššie výdavky na sociálne dávky.

Špecifickým problémom trhu práce je však dlhodobá nezamestnanosť. Vyše polovica nezamestnaných Slovákov je podľa UPSVAR evidovaná na úrade práce viac ako jeden rok. V priemere strávi nezamestnaný Slovák na úrade práce až viac než dva a pol roka.

Podiel dlhodobo nezamestnaných na celkovom počte nezamestnaných na Slovensku od krízového roka 2009 postupne narastá. Po masívnom prepúšťaní spôsobenom krízou pribudlo na našich úradoch práce množstvo čerstvých nezamestnaných, ktorí ak si nenašli inú prácu, sa časom zaradili do kategórie dlhodobo nezamestnaných. Ľudia, ktorí sú bez práce dlhé mesiace či dokonca roky, strácajú pracovné návyky a pre zamestnávateľov sa stávajú menej atraktívnymi či použiteľnými.

Najkratšie, a to len niečo vyše 2 mesiace, sú bez práce nezamestnaní Austrálčania. Menej ako pol roka trvá nájdenie si novej práce aj nezamestnaným Kanaďanom a Nórom. Dôvodom takto krátkej doby evidencie na úradoch práce je podľa nášho názoru jednak zdravý pracovný trh s nízkou mierou nezamestnanosti a dostatkom príležitostí na pracovné uplatnenie sa, ale aj spôsob nastavenia podpory a dávok v období, keď je človek bez práce. 

Nezamestnaný Slovák je evidovaný na úrade práce v priemere až 31,7 mesiaca, teda viac než dva a pol roka. Spomedzi ekonomík, za ktoré boli údaje Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj [OECD] dostupné, je to jednoznačne najviac. Približne 950 dní bez práce, slušného príjmu a denného režimu sa zákonite prejaví negatívne nielen na finančnej situácii, ale aj psychike nezamestnaného človeka a jeho najbližších. Dlhodobo nezamestnaný človek sa tak dostáva do kolónky „znevýhodnený uchádzač o prácu“.

Pomerne dlhý čas trávia na úradoch práce aj nezamestnaní Maďari, Česi a Švajčiari a to takmer jeden a pol roka. Priemerné trvanie nezamestnanosti v krajinách OECD [vážený priemer] je pritom 8,4 mesiaca.

Zaujímavo vyznieva fakt, že slovenskí muži sú v priemere na úradoch práce evidovaní o mesiac dlhšie než ženy. Väčšie rozdiely sú ale badateľné v porovnaní trvania nezamestnanosti medzi jednotlivými vekovými kategóriami. Spomedzi nezamestnaných Slovákov sú na úradoch práce najdlhšie, až viac ako 34 mesiacov, evidovaní ľudia nad 55 rokov. To nie je až tak prekvapujúce vzhľadom na fakt, že v prípade takýchto nezamestnaných sa snúbia hneď dva znevýhodňujúce faktory – dlhý čas bez práce a preddôchodkový vek.

Naopak, najrýchlejšie si prácu dokážu nájsť nezamestnaní Slováci vo veku do 19 rokov, a to najmä muži. Aj im to však trvá až takmer jeden a pol roka. Práve v tejto vekovej kategórii zároveň svieti aj najväčší rozdiel v súboji pohlaví. Mladé nezamestnané Slovenky vo veku do 19 rokov sú totiž bez práce v priemere až viac ako 21 mesiacov. Inak povedané, približne desatinu celého svojho života strávili v evidencii úradu práce. A to je vzhľadom na ich nízky vek skutočne dlhá doba.

Priemerná dĺžka evidencie nezamestnaných na Slovensku

kategória

Priemerná doba evidencie

[v mesiacoch]

15 až 19 rokov

 

   – muži

16,9

   – ženy

21,1

20 až 24 rokov

 

   – muži

30,5

   – ženy

28,4

25 až 54 rokov

 

   – muži

33,2

   – ženy

31,3

55 a viac rokov

 

   – muži

34,2

   – ženy

34,5

Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa OECD, 2013

Dana Vrabcová, analytička Poštovej banky.

Viac ako polovica nezamestnaných je bez práce viac ako rok

Viac ako polovica nezamestnaných je bez práce viac ako rok >> zdieľajte na sociálnych sieťach

 
 

Komentáre


K tomuto článku ešte nebol pridaný žiadny komentár. Buďte prvý a okomentujte tento článok.

Pridajte komentár

* Pokiaľ je text nečitateľný, nový načítate kliknutím na obrázok. Veľké a malé písmená sa neodlišujú.
Pre prihlásených sa kontrolný obrázok nezobrazuje. Prihláste sa alebo sa zaregistrujte ak ešte nemáte účet.
Opíšte text z obrázku: *

* Hviezdičkou sú označené povinné informácie.


Články z Ostatné správy

Peter Apolen | 27.07.2017 00:00 Súdy v júni vyhlásili rekordný počet osobných bankrotov

Nové podmienky osobných bankrotov, platné od marca, sa naplno prejavili v praxi. V júni požiadal o bankrot rekordný počet 590 občanov, čo je desaťnásobne viac ako v predchádzajúcom mesiaci a zhruba rovnako ako za celý roka 2015.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Jana Glasová | 26.07.2017 00:00 Regionálne rozdiely v platoch: Najmenej zarábajú ľudia v Prešovskom kraji

Slovenský pracovný trh je vo svojej historicky najlepšej kondícií. Nezamestnanosť klesla prvý krát pod sedem percent a mzdy rastú. V nasledujúcej analýze sa preto pozrieme na to, ako sa líšia zárobky zamestnancov naprieč Slovenskom. Koľko percent full-time zamestnaných zarába do 450 eur a naopak koľkí sa môžu pochváliť platom nad dve tisícky mesačne. Vychádzame z nedávno zverejnených údajov Štatistického úradu SR o štruktúre miezd na Slovensku v minulom roku. Celá správa »

Komentárov: 1 / 1 Posledný komentár: 08.08.2017 20:43

Peter Apolen | 24.07.2017 00:00 Bratislavčania si na dovolenke užívajú. Vidno to aj na ich platbách kartou

Nie je asi prekvapením, že výška výdavkov na dovolenke sa líši podľa danej krajiny. Najdrahšie z krajín preferovaných Slovákmi vychádza Taliansko s priemernou výškou platby kartou 277 eur. Naopak najlacnejšia je dovolenka v Bulharsku – platby kartou za len zhruba sto eur. Na výšku výdavkov na dovolenke však vplýva i kraj, z ktorého dovolenkár pochádza. Priemerný Bratislavčan tak napríklad zaplatí na dovolenke kartou viac ako dvojnásobok toho, čo šetrní obyvatelia Žilinského kraja. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Redakcia | 10.07.2017 00:00 Rozdiely v kurze eura dokážu dovolenkový rozpočet riadne nafúknuť

Slováci ani tento rok neplánujú vynechať zo svojich cestovateľských plánov Chorvátsko a Česko, ktoré sa radia medzi TOP dovolenkové destinácie. Spoločná európska mena však voči obidvom lokálnym menám  oslabila. To v praxi znamená, že Slováci získajú za jedno euro v krajine menej ako vlani. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Apolen | 04.07.2017 00:00 Kvalitné vzdelanie, práca v odbore, istý čas v zahraničí - typický životopis slovenského milionára

Kvalitné vzdelanie, tvrdá práca v oblasti ktorú človek vyštudoval a ďalšie vzdelávanie, to sú najčastejšie spoločné faktory, ktoré priviedli väčšinu slovenských a českých milionárov k ich bohatstvu. Od štátu očakávajú najmä stabilitu. Svoje peniaze investujú najmä do nehnuteľností, akcií firiem, alebo alternatívnych investícií. Celá správa »

Komentárov: 1 / 1 Posledný komentár: 13.07.2017 13:33Ďalšie články »

Krátké správy z Ostatné správy

17.08.2017 09:46 Ekonomike sa darí. Za 1. polrok vzniklo 11-tisíc firiem

Nové firmy na Slovensku pribúdajú veľmi rýchlo. Za prvý polrok 2017 u nás vzniklo 11 015 kapitálových firiem, čo je takmer toľko, koľko za celý rok 2015 (12 677 firiem). Najviac, až tretina z celkového počtu nových akciových spoločností a eseročiek, vzniklo v Bratislavskom kraji (3 512 firiem), na druhej strane, najmenej ich vzniklo v Trenčianskom kraji (753 firiem). Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

14.08.2017 09:06 Jak je (někdy) popisován hlas lidu v Evropě

Před dvěma týdny uspořádalo mé domovské město Praha důležitou akci: Společný den ESA pro ochranu spotřebitelů. Jedná se o událost, která tvoří důležitou součást regulatorní agendy, a dle jejích organizátorů měla “projednat otázky týkající se ochrany spotřebitelů a investorů a finanční inovace“.  O tom, že mohly být k zaslechnutí určitě zajímavé návrhy, vůbec nepochybujte. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

11.08.2017 15:32 Nedostatok pracovníkov ženie mzdy nahor aj v tradične zle zarábajúcich odvetviach - reštauráciach, maloobchode

Reálna mesačná mzda vzrástla v júni medziročne najrýchlejšie v odvetví reštaurácií a pohostinstiev a to o osem percent. No dosiahla len hodnotu 427 eur. Toto tradične najmenej platiace odvetvie tak tiež začína pociťovať nedostatok pracovníkov a musí ich lákať vyšším mzdami. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

10.08.2017 10:43 Zásady, ktoré môžu zabrániť dopravnej nehode

Neschopnosť včas vozidlo zabrzdiť má často za následok nehodu prípadne inú poistnú udalosť. Čo dodržať a akú techniku voliť, aby ste škodovosť obmedzili na minimum? Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

04.08.2017 10:03 Kvalita potravin: Co od toho Bruselu vlastně chceme?

Připouštím, že jsem poněkud zmaten. Stejní lidé, kteří si stěžují na „diktát Bruselu“, zároveň skoro jedním dechem požadují, aby ten stejný Brusel řešil, že kvalita potravin v českých supermarketech je horší než v německých. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie krátke správy »