Fincentrum Media s. r. o.
Hypoindex.cz Hypoindex.cz ČeskéReformy.cz ČeskéReformy.cz Bankaroku.cz Bankaroku.cz Investiceroku.czInvesticeroku.cz Investujeme.sk Investujeme.cz InvesticiaRoka.sk InvestíciaRoka.sk

Ďakujeme našim partnerom:

 Chcete byť naším partnerom? Kontaktujte nás!

Viac ako Slováci zarábajú Česi, Poliaci i Slovinci

25.05.2011 22:02 | Kategórie: Makroekonomika | 0 komentárov

Kým priemerná mesačná mzda Slovákov v minulom roku dosiahla 769 eur, Rakúšania zarobili až 3 030 eur, čiže približne 4 krát viac. České zárobky boli oproti Slovensku vyššie o 19%, poľské o 4%.

Na druhej strane Maďari zarobili o takmer 5% menej. Oveľa lepšie sú na tom Slovinci, ktorých hrubá mzda je takmer dvojnásobne vyššia ako na Slovensku. Najnižšiu hrubú mzdu má Bulharsko, kde dosahuje len 328 eur, čiže asi 43% slovenského priemeru.

Z ostatných krajín je na tom najlepšie opäť Slovinsko s čistými príjmami vyššími o takmer 400 € mesačne, čo tvorí príjem vyšší o 63%, nasleduje Česko a Chorvátsko, kde obyvatelia dostávajú v čistom o 18% viac ako na Slovensku.

Priepastné rozdiely v mzdách v porovnaní s Rakúskom mierne znižuje porovnanie čistých miezd na základe parity kúpnej sily obyvateľstva. Minulý rok dosiahla čistá mzda na základe parity kúpnej sily Slovákov 49% úrovne v Rakúsku.

Vyplýva to zo štúdie audítorskej a poradenskej spoločnosti TPA Horwath, ktorá skúmala najdôležitejšie faktory odmeňovania, zdaňovania a produktivity práce a zloženia daňových príjmov Rakúska s deviatimi krajinami strednej a východnej Európy.

Daňové zaťaženie práce

Odvodové zaťaženie 21,3% na Slovensku patrí k priemerným a je porovnateľné s Českom a Poľskom, kde dosahuje 22,2, resp. 24,3%. V Rakúsku vrátane nižšieho zdanenia trinásteho a štrnásteho platu je podstatne vyššie a predstavuje 33,9%. Ešte vyššie odvody musia platiť Maďari a Slovinci – 34,5 a 35,3%.

Celkové zaťaženie práce je z desiatky sledovaných krajín najvyššie v Maďarsku, kde sa pohybuje až na úrovni 51,8%. To znamená, že zamestnanci dostávajú v čistom ani nie polovicu zo sumy, ktorú na ich mzdy vynakladajú zamestnávatelia. S výnimkou Rakúska, kde dosahuje 49,5%, sú na tom ostatné krajiny lepšie. Na Slovensku dosahuje 40,8%, pričom za posledných desať rokov sa takmer nezmenilo. Najnižšie celkové zaťaženie práce má Bulharsko, kde sa pohybuje na úrovni 34,4%.

Podiel odvodov sociálneho poistenia na celkovom daňovom zaťažení bol v roku 2009 najvyšší na Slovensku a v Českej republike, kde dosiahol približne 44%. Daň z majetku v tejto súvislosti nezohráva v žiadnej z analyzovaných krajín významnejšiu úlohu. Štúdia však upozorňuje na to, že početné reformy systémov daní a sociálneho poistenia na Slovensku, Česku a Maďarsku povedú k zmenám v daňovom zaťažení práce v týchto krajinách. Tieto systémy sú preto omnoho nestabilnejšie, ako je tomu napríklad v Rakúsku.

Náklady na prácu

Okrem miezd, príležitostných nákladov (ktoré spolu tvoria náklady na prácu) a daňového zaťaženia práce zohráva pri investičných rozhodnutiach a celkovej konkurencieschopnosti krajiny dôležitú úlohu aj produktivita práce. Krajiny strednej a východnej Európy vrátane Slovenska majú aj naďalej významnú výhodu v oblasti nákladov na prácu. Ich jednotkové náklady na prácu sú podstatne nižšie ako v Rakúsku. Nízke náklady na prácu však zvyčajne súvisia s nižšou produktivitou.

V štúdii sa taktiež konštatuje, že v rokoch 2005 až 2008 väčšina krajín strednej a východnej Európy s výnimkou Slovinska stratila značnú časť konkurencieschopnosti z dôvodu rýchlejšie rastúcich jednotkových nákladov na prácu. Aj v nasledujúcich rokoch sa očakáva ich ďalší nárast.

Zdroj: TPA Horwath.

Viac ako Slováci zarábajú Česi, Poliaci i Slovinci

Viac ako Slováci zarábajú Česi, Poliaci i Slovinci >> zdieľajte na sociálnych sieťach

 
Reklama

 

 

Komentáre


K tomuto článku ešte nebol pridaný žiadny komentár. Buďte prvý a okomentujte tento článok.

Pridajte komentár

* Pokiaľ je text nečitateľný, nový načítate kliknutím na obrázok. Veľké a malé písmená sa neodlišujú.
Pre prihlásených sa kontrolný obrázok nezobrazuje. Prihláste sa alebo sa zaregistrujte ak ešte nemáte účet.
Opíšte text z obrázku: *

* Hviezdičkou sú označené povinné informácie.


Články z Makroekonomika

Peter Margetiny | 23.05.2012 00:00 Fed je ako slon v porceláne

V médiách hlavného prúdu môžeme počuť o tom ako Federálny rezervný systém zachránil celý svet a bez Bena Bernankeho by sme azda po septembri 2008 upadli do akejsi ekonomickej doby ľadovej. Nič nemôže byť ďalej od pravdy a ako si ďalej ukážeme, táto logika je úplne zvrátená. Začnime však najprv s metodológiou porovnania ekonomickej „vedy" a iných, reálnych vied (napríklad fyziky). Práve toto je ten kritický bod, kde je naše vnímanie sveta úplne iné v porovnaní s centrálnymi bankármi. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Ronald Ižip | 15.05.2012 00:10 Čas rozmýšľať nad rozpadom eurozóny

Sú mnohí ľudia, ktorí euro považujú za veľké pozitívum, napríklad z dôvodu podpory kontinentálneho obchodu. A potom sú mnohí, ktorí hovoria, že Európa bez eura by na tom bola omnoho lepšie. Bez snahy sa postaviť na jednu alebo druhú stranu, poďme sa pozrieť na to, ako to s jednotnou menou a spoločnou Európou vyzerá. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Margetiny | 09.05.2012 00:00 Prečo sa Španielsko topí: Hypotekárna kríza pokračuje

Španielsko je katastrofa takých rozmerov, že len málo trhových komentátorov jej skutočne rozumie. Na to, aby sme pochopili, prečo tomu tak je, potrebujeme analyzovať Španielsko v kontexte Európskej únie a tiež globálneho finančného systému. Na prvý pohľad sa môže zdať, že dlh a deficit tejto krajiny nie je príliš veľký. Potom by sme sa mali pýtať, prečo je nezamestnanosť na takej vysokej úrovni a výnosy na desať ročných dlhopisoch sa približujú ku kritickej úrovni 7% – číslo, ktoré odštartovalo potrebu záchrany Grécka a Portugalska.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Margetiny | 24.04.2012 00:00 História a budúcnosť znárodňovania

Argentínska vláda, vedená prezidentkou Cristinou Fernandez de Kirchner, navrhla znárodnenie argentínskej ropnej spoločnosti YPF. Takéto znárodnenie určite nie je samozrejmosťou a musíme mať na pamäti, že argentínsky politický systém sa často hýbe opačným smerom ako zvyšok sveta. Tento krok teda nemusí nevyhnutne signalizovať globálny trend , ale vytvára priestor, aby sme si spomenuli na bohaté precedensy znárodnenia počas posledných sto rokov.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Margetiny | 17.04.2012 00:00 Globálny ekonomický konvoj sa potápa ku dnu

Predstavte si svetovú ekonomiku ako lodnú flotilu plaviacu sa naprieč moru prosperity, avšak vo veľmi úzkom pásme strmých a nebezpečných útesov. Navigovanie týchto plavidiel je veľmi zradné, keďže aj malá chyba môže spôsobiť, že flotila sa nakloní veľmi blízko k jednej strane útesov: teda zmietne ju vodopád s názvom deflácia alebo sa spáli v pekelnom inflačnom ohni. Tento konvoj je navzájom poprepájaný obchodnými vzťahmi a investíciami, preto, keď sa vychýli jedna loď zo svojho kurzu, stiahne zo sebou aj všetky ostatné.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »

Krátké správy z Makroekonomika

18.05.2012 16:54 Analýza UCB: Financovanie firemného sektora je na dobrej úrovni, rozdielna výkonnosť krajín zrejme pretrvá

Financovanie firemného sektora v regióne SVE je doteraz na dobrej úrovni, rozdielna výkonnosť medzi krajinami bude však pravdepodobne pretrvávať počas nasledujúcich mesiacov. Toto je jedným z kľúčových zistení najnovšej analýzy týkajúcej sa firemného úverovania v strednej a východnej Európe, ktorú uskutočnil útvar Strategické plánovanie pre SVE a Poľsko spoločnosti UniCredit.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

17.05.2012 17:59 Budúcnoť Grécka: Run na banky môže zrýchliť chod udalostí

Odchod Grékov z eurozóny je vo veľkej miere záležitosťou politického rozhodnutia. Ak začnú prevažovať emócie, je možné, že bude oveľa viac pravdepodobný. Situácia sa priblížila k tejto možnosti oveľa viac ako kedykoľvek predtým – najmä ak by klesla dôvera v domáci bankový systém medzi obyvateľmi Grécka. Run na banky by mohol otvoriť Pandorinu skrinku a spustiť oveľa rýchlejší chod udalostí.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

16.05.2012 10:10 Saxo Bank: Čaká nás odchod Grécka od eura a európske „leto nespokojnosti“

Hlavný ekonóm Saxo Bank Steen Jakobsen píše: v súčasnosti sa najviac obávam ďalšieho vývoja v Grécku. Približne o mesiac, 10. a 17. júna, budú druhé grécke voľby. Zdá sa, že najväčšou stranou bude Syriza, ktorá si tak zaistí ďalších 50 kresiel. To povedie buď k menšinovej vláde so širšou politickou podporou alebo čo najľavicovejšej vláde (pokiaľ komunisti zmenia taktiku). A to sú zlé správy!  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

15.05.2012 14:36 Rýchly odhad rastu HDP v 1Q príjemne prekvapil

Štatistickým úradom zverejnené čísla HDP za prvý štvrťrok príjemne prekvapili. Rast ekonomiky sa ani v úvode roka nespomalil, keď HDP v stálych cenách v porovnaní s posledným štvrťrokom minulého roka vzrástol o 0,8% qoq (rovnakú dynamiku rastu zaznamenal aj v 4Q 2011). V medziročnom porovnaní sa dynamika rastu HDP mierne spomalila – z 3,4% na 3,1%. Trh pritom v priemere očakával spomalenie medziročného rastu HDP až na 1,8%. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

14.05.2012 10:53 Inflácia poklesla v apríli medziročne z 3,8% na 3,6%

Spotrebiteľské ceny rástli medzimesačne v apríli rovnakým tempom ako v predchádzajúcom mesiaci, na úrovni 0,3%. V medziročnom porovnaní však inflácia poklesla z marcovej úrovne 3,8% na 3,6% r/r. Tempo rastu regulovaných cien sa zvýšilo o dve desatiny percentuálneho bodu z marcových 7,2% r/r na 7,4% r/r v apríli, zatiaľ čo spotrebiteľská inflácia očistená o regulované ceny tovarov a služieb sa znížila z predchádzajúcej úrovne 2,9% r/r v marci na 2,4% r/r v apríli.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie krátke správy »

Najčítanejšie články z Makroekonomika za posledných 14 dní

Ronald Ižip | 15.05.2012 00:10 Čas rozmýšľať nad rozpadom eurozóny

Sú mnohí ľudia, ktorí euro považujú za veľké pozitívum, napríklad z dôvodu podpory kontinentálneho obchodu. A potom sú mnohí, ktorí hovoria, že Európa bez eura by na tom bola omnoho lepšie. Bez snahy sa postaviť na jednu alebo druhú stranu, poďme sa pozrieť na to, ako to s jednotnou menou a spoločnou Európou vyzerá. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Margetiny | 09.05.2012 00:00 Prečo sa Španielsko topí: Hypotekárna kríza pokračuje

Španielsko je katastrofa takých rozmerov, že len málo trhových komentátorov jej skutočne rozumie. Na to, aby sme pochopili, prečo tomu tak je, potrebujeme analyzovať Španielsko v kontexte Európskej únie a tiež globálneho finančného systému. Na prvý pohľad sa môže zdať, že dlh a deficit tejto krajiny nie je príliš veľký. Potom by sme sa mali pýtať, prečo je nezamestnanosť na takej vysokej úrovni a výnosy na desať ročných dlhopisoch sa približujú ku kritickej úrovni 7% – číslo, ktoré odštartovalo potrebu záchrany Grécka a Portugalska.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »