Vladimír Bezděk: IŽP ešte nepovedalo posledné slovo

Na oboch stranách rieky Moravy vrcholí diskusia o neudržateľnosti priebežného dôchodkového systému. Kým na Slovensku hľadáme spôsob, ako reformovať sociálne odvody tak, aby zmiernili deficit Sociálnej poisťovne, Česi hľadajú optimálny spôsob na spustenie druhého piliera. O penzijnom systéme v oboch krajinách hovorí niekdajší šéf českej komisie pre dôchodkovú reformu a generálny riaditeľ poisťovne Generali Slovensko Vladimír Bezděk.

Česi chcú od sporiteľov kofinancovanie

V. Bezděk, ktorý viedol českú komisiu pre dôchodkovú reformu, nie je spokojný s aktuálnym návrhom vlády v Prahe, ktorý hovorí o tom, že do druhého piliera budú smerovať 3 p. b. z odvodov, nie však automaticky: „Vláda hovorí, že druhý pilier by nemal byť povinný, ale dobrovoľný. To znamená, že človek sa sám rozhodne, či chce byť v druhom pilieri.“

Šéf Generali vidí ešte jeden problém. Aby sporiteľ vôbec získal 3. p. b. z vlastných odvodov, musí do druhého piliera prispieť ďalšími 2% svojej hrubej mzdy z vlastného vrecka: „Ja sa obávam, že akonáhle je to dobrovoľné, veľa ľudí si to nezvolí. Kofinancovanie bude druhý filter, ktorý vo finále spôsobí, že ľudí bude ešte menej. Keď máte priemerný plat 23 tisíc, tak 2% sú 500 korún mesačne, ktoré máte vytiahnuť navyše. To pre veľa ľudí nemusí byť úplne triviálne. Keby bol systém povinný a nebol by zaťažený kofinancovaním, tak by diverzifikácia zdrojov na starobu za 30 rokov bola dosiahnutá v omnoho väčšej miere.“

Aj preto Vladimír Bezděk víta opätovnú povinnosť vstupu do druhého piliera pre mladých sporiteľov na Slovensku: „To je potrebné a nutné a bude to krok správnym smerom, z ktorého môžu klienti profitovať už v priebehu niekoľkých mesiacov alebo štvrťrokov.“ Až 9 percentuálnych bodov z odvodov, ktoré smerujú do druhého piliera, sú síce atraktívne pre klienta, ale problémom pre verejné financie: „Pred vyše mesiacom to pomerne jasne potvrdila najnovšia analýza ministerstva práce a sociálnych vecí ohľadne udržateľnosti dôchodkového systému na Slovensku. Ukazuje sa, že prvý pilier v dnešných parametroch je dlhodobo neudržateľný a deficitné tendencie budú silnieť. Sú v podstate len dve možnosti, ako by sa ešte obrazne povedané mali „utiahnuť skrutky“ v prvom pilieri: že sa bude ďalej pokračovať vo zvyšovaní hranice odchodu do dôchodku, možno aj rýchlejšie než to, čo je nastavené do roku 2024, alebo sa zmierni tempo valorizácie dôchodku, opustí sa napríklad švajčiarsky model a pôjde sa viac smerom k inflačnej valorizácii.“

DSS-ky sa kontrolujú ľahšie

Jednou z hlavných výhrad voči druhému pilieru na Slovensku je obmedzenie sporenia len na DSS-ky, pričom trh finančných produktov ponúka aj atraktívnejšie produkty. Podľa Vladimíra Bezděka nemá spor medzi inštitucionálnym (DSS-ky) a produktovým prístupom (sporiace schémy rôznych finančných inštitúcií) úplne jasného víťaza: „V jednotlivých krajinách, ktoré vytvorili druhý pilier, sa ukazuje, že s istou výnimkou Švédska prevládol v realite inštitucionálny model. Definujeme to cez inštitúcie a väčšinou tieto inštitúcie novo založíme. Ja nie som veľký obhajca tohto prístupu, ale vždy, keď som dostal túto otázku, tak som zmieňoval jednu výhodu – z pohľadu regulátora je systém prehľadnejší, jednoduchší a dohliadnuteľnejší." V prípade produktového modelu sa podľa neho môže stať, že by namiesto niekoľkých DSS-iek musela centrálna banka dohliadať vybrané penzijné produkty desiatok finančných inštitúcií.

Najprv hypotéka, potom penzijné sporenie?

Súčasný minister práce Jozef Mihál navrhoval ešte pred voľbami alternatívu, že 9 p. b. odvodov, ktoré platia mladí ľudia do druhého piliera, by prvé roky mohli využiť inak, napríklad na rýchlejšie splatenie hypotéky: „Toto by išlo, ale záleží na politických preferenciách. Ja by som to asi veľmi nepodporoval, ale nie preto, že som polovičný reprezentant jednej z DSS-iek. Aj predchádzajúce generácie sa museli vysporiadať s tým, že popri platení povinného poistenia riešili svoje individuálne životné záležitosti a nejako by sa s tým mali pobiť aj súčasné generácie. Podporu bývania si viem predstaviť skôr formou odpočítania úrokov od daňového základu a tak ďalej. Pri sporení na starobu platí, že ´Time is Money´ a môže stať, že i tých desať rokov je veľa a je veľký rozdiel, či pravidelne sporíte 30 rokov alebo 40.“

IŽP nepovedalo posledné slovo

Od vypuknutia krízy sa vo finančnom biznise zmenil postoj k investičnému životnému poisteniu. Šéf tretej najväčšej poisťovne na Slovensku si myslí, že IŽP ešte zďaleka nepovedalo posledné slovo. „Druhá vec je, že nesprávny produkt to môže byť pokiaľ je nesprávne predaný klientovi. Ja si pamätám i z ČR a aj tu na Slovensku máme partnerov, ktorí na IŽP nosiči predávajú výraznú mieru poistnej ochrany a potom si myslím, že je to v zásade v poriadku. Pokiaľ je to len sporiaci produkt, tak je tam niečo zle a úprimne povedané, tento problém môže existovať aj u KŽP, pretože i tam nejaká poistná ochrana je. Takže to nie je otázka IŽP a KŽP, ale či ten produkt, nesie klientovi poistnú ochranu, ktorú potrebuje a sporenie je popri tom.“

Vladimír Bezděk: IŽP ešte nepovedalo posledné slovo >> zdieľajte na sociálnych sieťach

Tweet