Ďakujeme našim partnerom:
 |
 |
Chcete byť naším partnerom? Kontaktujte nás! |
Už žiaden vyspelý štát nemôže tvrdiť, že je imúnny voči tomu, čo sa deje v Grécku, pretože naše ekonomiky sú „prezreté“. Ich potenciál rastu HDP, najmä v pokrízovom období, je nízky a zakorenené presvedčenie, že štát sa o nás postará, predstavuje jednu z najväčších hrozieb pre budúcu tvorbu bohatstva a nakoniec zruinuje najproduktívnejšiu vrstvu ekonomiky (neexistuje nič ako obed zadarmo).
Tiež si musíme uvedomiť, že populácia v najrozvinutejších ekonomikách starne a nie je šanca, že by sa naše zárobkové vyhliadky v dlhodobom horizonte mohli výrazne zlepšiť. Naše úspory sa scvrkávajú a výdavky na zdravotníctvo a sociálne služby sa zvyšujú. V skratke - sme svedkami zmenšujúceho sa cash-flowu, keď dopyt po ňom stále rastie.
Na rozdiel od minulosti, kedy mohol byť rast maskovaný zvyšovaním dlhu vo verejnom alebo súkromnom sektore, tentoraz sme svedkami vyschnutia akejkoľvek dlhovej kapacity. Fiškálna konsolidácia potrebná na prinavrátenie pomeru dlhu k HDP na 60% by si podľa OECD vyžadovala minimálne 10 rokov a podľa MMF až 20 rokov. Pozorovania programov fiškálnych úspor za posledných 40 rokov dokazujú, že najefektívnejšou cestou, ktorá prinesie najlepšie výsledky s najmenšími nákladmi je tá, ktorá vedie smerom k znižovaniu výdavkov a nie k zvyšovaniu daní.
A práve tu sa skrýva háčik. S priemerným vekom obyvateľstva rozvinutých krajín, ktorý je momentálne vyšší ako kedykoľvek v histórii experimentu paternalistického štátu, poslednou vecou, ktorú si politicky nestabilný svet môže dovoliť, je predstúpiť pred svojich voličov a oznámiť, že jednoducho už viac nie sú peniaze na rozhadzovanie. Prinajmenšom to nie je možné vo svete, ktorý nechce zažiť dôsledky stoviek miliónov ľudí, ktorí si zrazu uvedomia, že boli celé desaťročia klamaní a zlaté časy sú nenávratne preč.
A prichádzajú aj ďalšie komplikácie. Rozpočtové úspory sú prijateľnejšie, keď sú vykonávané v izolácii (ich bolestivé účinky môžu byť nahradené rastom vo zvyšku sveta). 60% minulých období konsolidácie trvalo menej ako jeden rok a žiadne z nich sa netýkalo takého rozsiahleho počtu ekonomík ako dnes. Navyše, úsporné opatrenia nemusia byť akceptované v rozdielnych krajinách rovnako. Ich dopad na správanie sa ekonomických subjektov je vo veľkej miere nepredpovedateľný a môže zabrániť dosiahnutiu cieľov, ktoré si fiškálne úspory vytýčili (príklad Grécka).
Výdavkové škrty, ktoré boli charakteristické pre rozpočtovú politiku v roku 2010 budú v dlhodobom horizonte sotva pokračovať
Nie je vylúčené, že do roku 2015 stúpne pomer verejných výdavkov k HDP na takmer 50%. Áno, znamenalo by to, že polovica globálneho ekonomického outputu sa bude pri prerozdeľovaní spoliehať na vládne programy. Takýto vývoj by nám dal jasnú odpoveď na to, či sa v budúcnosti vydáme cestou slobody alebo regulácie.
Porovnanie verejných výdavkov a príjmov
Fiškálne už neexistuje žiadne iné východisko. Práve na starom kontinente v súčasnosti existuje rozkol medzi ECB a fiškálnymi autoritami jednotlivých štátov, kedy ECB požaduje vytvorenie fiškálnej únie a emitovanie spoločných „eurodlhopisov“, aby nemusela tlačiť peniaze ona. Predstavitelia väčšiny členských štátov o tom nechcú ani počuť a tlačia na ECB, aby pokračovala v tlačení. Spoločenská odozva určite nebude príjemná. Avšak sú to práve verejné investície, ktoré tvoria výraznú časť verejných výdavkov (10% verejných výdavkov krajín OECD) a ich ekonomické opodstatnenie je často krát spochybniteľné. Je však otázne ako vysoko by sa vyšplhali politické náklady, keďže verejné investície tvoria jednu pätinu všetkých investícií v krajinách OECD. Politici si uvedomujú, že takýmto spôsobom sa „ekonomický rast“ naštartovať nedá.
Váha verejných investícií medzi členskými štátmi OECD, rok 2009
Veľmi zaujímavú štúdiu poskytla pred piatimi rokmi agentúra Standard and Poor´s, v ktorej sa venovala budúcemu trendu vývoja ratingov vyspelých svetových ekonomík. V tom čase takmer nikto neskloňoval slovo kríza, všetci sme sa radovali z rastu a mysleli sme si, že vtedajší status quo sa nám podarí zachovať navždy. Realita ukázala, že tomu tak nie je a zabudnutá predpoveď S&P získava na dôležitosti až teraz, nakoľko sa zdá, že sa jej podarilo odhadnúť budúce smerovanie suverénnych krajín.
Nasledujúca tabuľka hovorí za všetko. V roku 2040 by si mala najvyššie možné hodnotenie zachovať iba Kanada, ostatné krajiny sa prepadnú do skupiny so špekulatívnym ratingom. Kanada by sa tak mala pripraviť na prílev mnohých a mnohých imigrantov a Európa, ktorej celá budúcnosť momentálne závisí od úverového ratingu najzložitejšieho štruktúrovaného inštrumentu aký kedy vznikol, a ktorý je zas založený na ratingu jednotlivých európskych krajín, to má spočítané. Zdá sa teda, že všetci sa nachádzame na dlhej ceste, na ktorej konci svieti hviezda, ktorá nám zvestuje, že sme „úspešne“ dorazili do cieľa; gréckeho cieľa.
Dlhodobý odhad ratingov vyspelých krajín podľa S&P
Zdroj: Societe General, Tento komentár je voľným prekladom publikácie z externého zdroja, ktorý nemusí predstavovať názor analytika Petra Margetínyho alebo spoločnosti TRIM Broker. Poskytnutím i alternatívneho názoru, identického či odlišného k názorom našich analytikov sledujeme zvyšovanie informovanosti našich klientov a odbornej verejnosti o danej problematike.
Kto by mal Grécku pomôcť?
Sú obyvatelia južnej Európy naozaj takí leniví? 25.10.2011 01:00
Rating: Klub exkluzívnych sa rozpadá 10.08.2011 00:00
Budúcnosť eurozóny: Nová svetová veľmoc sa volá Nemecko 03.08.2011 00:00
Skončí euro ako Latinská menová únia? 27.07.2011 00:00
Týždeň vo financiách: Je ťažké byť pesimistom, konkurencia je vysoká Ľuboslav Kačalka | 07.11.2011 00:00
Taliansko a eurozóna hrajú o prežitie Ľuboslav Kačalka | 10.11.2011 02:00
Týždeň vo financiách: FISKUS ako fiškus? Alebo skôr prefíkanec? Peter Furmaník | 14.11.2011 00:00
V médiách hlavného prúdu môžeme počuť o tom ako Federálny rezervný systém zachránil celý svet a bez Bena Bernankeho by sme azda po septembri 2008 upadli do akejsi ekonomickej doby ľadovej. Nič nemôže byť ďalej od pravdy a ako si ďalej ukážeme, táto logika je úplne zvrátená. Začnime však najprv s metodológiou porovnania ekonomickej „vedy" a iných, reálnych vied (napríklad fyziky). Práve toto je ten kritický bod, kde je naše vnímanie sveta úplne iné v porovnaní s centrálnymi bankármi. Celá správa »
Komentárov: 0 / 0Sú mnohí ľudia, ktorí euro považujú za veľké pozitívum, napríklad z dôvodu podpory kontinentálneho obchodu. A potom sú mnohí, ktorí hovoria, že Európa bez eura by na tom bola omnoho lepšie. Bez snahy sa postaviť na jednu alebo druhú stranu, poďme sa pozrieť na to, ako to s jednotnou menou a spoločnou Európou vyzerá. Celá správa »
Komentárov: 0 / 0Španielsko je katastrofa takých rozmerov, že len málo trhových komentátorov jej skutočne rozumie. Na to, aby sme pochopili, prečo tomu tak je, potrebujeme analyzovať Španielsko v kontexte Európskej únie a tiež globálneho finančného systému. Na prvý pohľad sa môže zdať, že dlh a deficit tejto krajiny nie je príliš veľký. Potom by sme sa mali pýtať, prečo je nezamestnanosť na takej vysokej úrovni a výnosy na desať ročných dlhopisoch sa približujú ku kritickej úrovni 7% – číslo, ktoré odštartovalo potrebu záchrany Grécka a Portugalska. Celá správa »
Komentárov: 0 / 0Argentínska vláda, vedená prezidentkou Cristinou Fernandez de Kirchner, navrhla znárodnenie argentínskej ropnej spoločnosti YPF. Takéto znárodnenie určite nie je samozrejmosťou a musíme mať na pamäti, že argentínsky politický systém sa často hýbe opačným smerom ako zvyšok sveta. Tento krok teda nemusí nevyhnutne signalizovať globálny trend , ale vytvára priestor, aby sme si spomenuli na bohaté precedensy znárodnenia počas posledných sto rokov. Celá správa »
Komentárov: 0 / 0Predstavte si svetovú ekonomiku ako lodnú flotilu plaviacu sa naprieč moru prosperity, avšak vo veľmi úzkom pásme strmých a nebezpečných útesov. Navigovanie týchto plavidiel je veľmi zradné, keďže aj malá chyba môže spôsobiť, že flotila sa nakloní veľmi blízko k jednej strane útesov: teda zmietne ju vodopád s názvom deflácia alebo sa spáli v pekelnom inflačnom ohni. Tento konvoj je navzájom poprepájaný obchodnými vzťahmi a investíciami, preto, keď sa vychýli jedna loď zo svojho kurzu, stiahne zo sebou aj všetky ostatné. Celá správa »
Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »Financovanie firemného sektora v regióne SVE je doteraz na dobrej úrovni, rozdielna výkonnosť medzi krajinami bude však pravdepodobne pretrvávať počas nasledujúcich mesiacov. Toto je jedným z kľúčových zistení najnovšej analýzy týkajúcej sa firemného úverovania v strednej a východnej Európe, ktorú uskutočnil útvar Strategické plánovanie pre SVE a Poľsko spoločnosti UniCredit. Celá správa »
Komentárov: 0 / 0Odchod Grékov z eurozóny je vo veľkej miere záležitosťou politického rozhodnutia. Ak začnú prevažovať emócie, je možné, že bude oveľa viac pravdepodobný. Situácia sa priblížila k tejto možnosti oveľa viac ako kedykoľvek predtým – najmä ak by klesla dôvera v domáci bankový systém medzi obyvateľmi Grécka. Run na banky by mohol otvoriť Pandorinu skrinku a spustiť oveľa rýchlejší chod udalostí. Celá správa »
Komentárov: 0 / 0Hlavný ekonóm Saxo Bank Steen Jakobsen píše: v súčasnosti sa najviac obávam ďalšieho vývoja v Grécku. Približne o mesiac, 10. a 17. júna, budú druhé grécke voľby. Zdá sa, že najväčšou stranou bude Syriza, ktorá si tak zaistí ďalších 50 kresiel. To povedie buď k menšinovej vláde so širšou politickou podporou alebo čo najľavicovejšej vláde (pokiaľ komunisti zmenia taktiku). A to sú zlé správy! Celá správa »
Komentárov: 0 / 0Štatistickým úradom zverejnené čísla HDP za prvý štvrťrok príjemne prekvapili. Rast ekonomiky sa ani v úvode roka nespomalil, keď HDP v stálych cenách v porovnaní s posledným štvrťrokom minulého roka vzrástol o 0,8% qoq (rovnakú dynamiku rastu zaznamenal aj v 4Q 2011). V medziročnom porovnaní sa dynamika rastu HDP mierne spomalila – z 3,4% na 3,1%. Trh pritom v priemere očakával spomalenie medziročného rastu HDP až na 1,8%. Celá správa »
Komentárov: 0 / 0Spotrebiteľské ceny rástli medzimesačne v apríli rovnakým tempom ako v predchádzajúcom mesiaci, na úrovni 0,3%. V medziročnom porovnaní však inflácia poklesla z marcovej úrovne 3,8% na 3,6% r/r. Tempo rastu regulovaných cien sa zvýšilo o dve desatiny percentuálneho bodu z marcových 7,2% r/r na 7,4% r/r v apríli, zatiaľ čo spotrebiteľská inflácia očistená o regulované ceny tovarov a služieb sa znížila z predchádzajúcej úrovne 2,9% r/r v marci na 2,4% r/r v apríli. Celá správa »
Komentárov: 0 / 0Ďalšie krátke správy »Súhlasíte s vyjadrením R. Fica, že ozdravenie verejných financií má ísť na úkor silných a bohatých?
Sú mnohí ľudia, ktorí euro považujú za veľké pozitívum, napríklad z dôvodu podpory kontinentálneho obchodu. A potom sú mnohí, ktorí hovoria, že Európa bez eura by na tom bola omnoho lepšie. Bez snahy sa postaviť na jednu alebo druhú stranu, poďme sa pozrieť na to, ako to s jednotnou menou a spoločnou Európou vyzerá. Celá správa »
Komentárov: 0 / 0Španielsko je katastrofa takých rozmerov, že len málo trhových komentátorov jej skutočne rozumie. Na to, aby sme pochopili, prečo tomu tak je, potrebujeme analyzovať Španielsko v kontexte Európskej únie a tiež globálneho finančného systému. Na prvý pohľad sa môže zdať, že dlh a deficit tejto krajiny nie je príliš veľký. Potom by sme sa mali pýtať, prečo je nezamestnanosť na takej vysokej úrovni a výnosy na desať ročných dlhopisoch sa približujú ku kritickej úrovni 7% – číslo, ktoré odštartovalo potrebu záchrany Grécka a Portugalska. Celá správa »
Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »Reklama | Podmienky používania | RSS
