Všetko o kríze: Finančná kríza a jej globálny rozmer

Súčasná hospodárska kríza sa začala formovať už v 90-tych rokoch, teda v období masívnej úverovej expanzie v USA. Podiel na jej prehlbovaní mal neskôr aj druh derivátov Credit default Swaps, s ktorým začali finančné inštitúcie navzájom mohutne obchodovať.

Spúšťajú sa záchranné balíčky

V predchádzajúcich častiach sme hovorili o spúšťači finančnej krízy v podobe „intoxikácie“ komerčných bánk a finančných inštitúcií, držiacich vo svojich portfóliách cenné papiere naviazané na sekundárny hypotekárny trh v USA. Rovnako už vieme, že sa tieto cenné papiere dostali v systéme tvorby bankového portfólia pomerne vysoko až k cenným papierom, ktoré tvorili primárne rezervy týchto bánk.. Banky sa tak dostali do chúlostivej situácie, pretože zamrznutý trh s týmito aktívami znemožnil ich transformáciu do hotovosti a tak začali bojovať so solventnosťou. K tomu sa v júny 2008 pridali problémy Bear Stearns, ktoré akcelerovali napätie na medzibankovom trhu, tlmiac tak kooperáciu bánk i v ostatných oblastiach spolupráce. Tieto podmienky len zhoršovali situáciu infikovaných subjektov, ktoré sa k financiám a úverom (refinančných, pôžičky) dostávali čoraz zriedkavejšie a začali tak reálne čeliť insolventnosti voči svojim klientom. V roku 2008 sme boli svedkami mnohých záchranných balíčkov od vlád pre finančné, či poisťovacie spoločnosti, ktorými sa snažili udržať samotný finančný systém. Oveľa menej sa však hovorí o ďalšom trhu, respektíve forme derivátov, ktoré si vytvorili finančné inštitúcie a začali s nimi mohutne navzájom obchodovať.

CDS - Riziko sa presúva na ďalšie subjekty

Jedná sa o tzv. CDS (Credit default Swaps) vynájdene v roku 1997 pracovným tímom JPMorgan Chase. Ich podstatou je presun rizika z defaultu na tretiu stranu. CDS predstavuje kontrakt medzi dvoma stranami, pričom nákupca realizuje permanentnú platbu predajcovi a na oplátku dostáva výplatu, ak sa podkladový finančný inštrument, ktorý je predmetom tejto dohody, dostane do defaultu. CDS sa začali prirovnávať k poisteniu, keďže nákupca platí prémiu a ako protihodnotu dostane späť svoje peniaze od druhej strany tejto dohody, ak sa dostane daný cenný papier do defaultu. Tento derivát sa začal používať ako poistenie rizika defaultu partnera, ktorého nákupcom je najčastejšie veriteľ, ktorý poskytol partnerovi akúkoľvek formu úveru. Pre príklad si ukážme, ako tento trh s CDS funguje. Banka A odkúpi od banky B jej dlhopisy, pričom banke A ako veriteľovi plynie najväčšie riziko z defaultu partnera, voči ktorému sa na danú sumu poistí nákupom CDS daného partnera. Na druhej strane bude stáť inštitúcia, tretia strana, ktorá bude predajcom tohto kontraktu, teda prevezme toto riziko za určenú prémiu. Tretia strana sa však bude snažiť rovnako postúpiť toto riziko štvrtej strane a kolobeh pokračuje.

Depositary Trust a Clearing Corp., ktoré držia databázu takmer 90tich% všetkých týchto derivátov, evidujú k 26. decembru 2008 objem až 29 bln. USD v týchto kontraktoch. Tento derivát bol mimoriadne populárny i pre predajcov CDS, nakoľko z ich predaja inkasovali prémiu. Štatistiky totiž do súčasnej krízy poukazovali len na 0.2%-tnú pravdepodobnosť defaultu finančnej inštitúcie na rok. Koncom roka 2007 tento trh dosahoval svojich najmohutnejších rozmerov, keď celkový objem týchto kontraktov bol vo výške 45 až 60 bln. USD, čo predstavovalo celosvetového HDP.

Lavína zachytáva ďalšie subjekty

Najväčším rizikami týchto derivátov je i default druhej strany kontraktu, predajcu, prípadne odstúpenie od kontraktu nákupcom, čím predajca, ktorý svoj predaj zaistil prípadným nákupom u ďalšej strany, odrazu držal nekrytú otvorenú pozíciu, za ktorú platil prémie predajcovi. V tomto kolotoči sa tak mnoho krát stalo, že inštitúcia, voči ktorej sa iné inštitúcie zaisťovali, mohla byť držiteľom krátkych (predajca) pozícií rizík, smerujúcich k zaisteniu sa voči jej vlastnému defaultu. V konečnom dôsledku by tak pád jednej z týchto inštitúcií mohol vyvolať kolaps tohto trhu a vzhľadom k objemom na tomto trhu, vyvolať lavínový efekt na finančnom trhu, v ktorom pád jednej inštitúcie stiahne ďalšiu a tá ďalšiu.

V čase kolapsu Bear Stearns  spred CDS na ich riziko výrazne vzrástol, poukazujúc na odliv držiteľov rizík tejto inštitúcie od týchto kontraktov. V kombinácii s problematickým trhom MBS sa tak pnutie na medzibankovom trhu natoľko zhoršilo, že 15. septembra 2008 ohlásil „chapter 11“ (žiadosť o ochranu pred veriteľmi) ďalší investičný gigant Lehman Brothers, predstavujúc najväčší bankrot investičnej spoločnosti v histórii USA. Krach tejto spoločnosti aktivoval viac ako 400 mld. USD v týchto CDS zaisteniach, z ktorých sa však fyzicky vysporiadalo len zhruba 7.2 mld. USD. Zvyšok si partneri medzi sebou „vynetovali“. Na otázku prečo sa rozhodli tieto inštitúcie odstúpiť od fyzického vysporiadania je možná odpoveď v ich obave o pád ostatných ich partnerov, čo by malo za následok kolaps i ich samotných.

Zaujímavosťou však je, že pri CDS neprišlo len k pochybeniu finančných inštitúcií, ale i zákonodarcov. Credit Default Swaps boli totižto vyňaté  z regulácie v roku 2000, keď senátor Phil Gramm sprostredkoval novelizáciu „Commodity Futures Modernization Act of 2000“, ktorá sa dostala do pléna len jeden deň pred vianočnými sviatkami a to ako sprievodný návrh s kľúčovým 11.000 stranovým návrhom rozpočtu pre všetky sektory US vlády. Prezident Bill Clinton podpísal tento návrh 21. decembra 2000.

Autor je analytik CI Komodity.

Všetko o kríze: Finančná kríza a jej globálny rozmer >> zdieľajte na sociálnych sieťach

Tweet