Vzrastie zlato na 1690 USD za trójsku uncu?

Tisícročia bolo zlato považované za najlepší nástroj pre platobný styk, ale aj za výborného uchovávateľa hodnôt. Teda za peniaze. Náročnosť ťažby a obmedzenosť výskytu v prírode, spolu s jeho výbornými vlastnosťami, stálosť, lesk, a znášanlivosť s ľudským organizmom, ktoré sa hodili pre zubárov, lekárov, klenotníkov a neskôr aj v elektrotechnickom priemysle, zvyšovali a udržiavali jeho cenu.

Aj po zavedení papierových peňazí, neskôr aj elektronických, väčšina centrálnych bánk vo svete garantovala výmenu bankoviek za zlato za vopred dohodnutý kurz. To platilo až do roku 1971, keď americký prezident Richard Nixon zrušil takzvaný zlatý štandard, teda zameniteľnosť dolárových bankoviek za zlato. Dôvodom bolo najmä obmedzenie, ktoré toto naviazanie predstavovalo pre monetárnu politiku.

Po zrušení tohto naviazania mohol FED emitovať do obehu oveľa viac peňazí, ako mal predtým krytých zlatom. Tým dostal priestor pre aktívnejšiu politiku. Po mnohých rokoch nižšej inflácie sa tým vytvoril priestor na zvýšenie cenovej hladiny v dôsledku väčšieho množstva dolárov v obehu. Zvýšená inflácia pomohla vláde USA znížiť hodnotu dlhu, dôsledkom bol však nárast cien komodít. Cena zlata vzrástla z 35 dolárov na takmer 700 dolárov za trojskú uncu v roku 1980 a 1423.75 v roku 2010.

Vývoj inflácie v USA od r. 1915 do roku 2011	Porovnanie vývoja ceny zlata s komoditným indexom CCI

Na začiatku mája tohto roku dosiahla cena zlata svoje nové historické maximum, keď sa jeho hodnota 2. mája v rámci obchodného dňa dostala na úroveň 1577.57 dolára za trojskú uncu. Vzácny kov tak nadviazal na pozitívny trend vývoja ceny, ktorého hnacou silou sú predovšetkým obavy z inflácie, ktorú súčasná politika amerického Fedu podporuje, ako aj obavy z vývoja dlhovej krízy v Grécku a ďalších krajín eurozóny.

Práve pod tlakom hroziacej inflácie čoraz viac krajín pristupuje k výraznejšej diverzifikácii svojich dolárových rezerv prostredníctvom nakupovania zlata. Dôvodom rozhodnutia centrálnych bánk krajín ako Čína, Rusko, India, Thajsko, ale aj Mexiko, nakúpiť väčšie objemy zlata, sú obavy z oslabujúceho dolára. Centrálna banka Mexika sa v priebehu februára a marca tohto roku rozhodla zvýšiť svoje zlaté rezervy nákupom takmer 100 ton zlata, čo tvorí približne 3.5 percenta ročnej celosvetovej produkcie komodity. Na konci januára pritom krajina v zlatých rezervách vlastnila len 6.84 tony kovu, čiže týmito nákupmi svoje rezervy zvýšila 15-násobne.

Dopyt po zlate, podobne ako aj cena zlata sa od roku 2004 po súčasnosť, sa viac ako strojnásobili. Popri rastúcom dopyte zo strany centrálnych bánk diverzifikujúcich svoje rezervy, za udržaním rastu ceny žltého kovu stojí aj množstvo ďalších faktorov. Predovšetkým k nim patria už spomínaný dopyt prevyšujúci ponuku, narastajúci dopyt zo strany Indie a Číny, ako aj fakt, že väčšina globálnych investorov vlastní pomerne malé investície v zlate. Na strane ponuky vplýva na zvýšenie ceny zlata aj skutočnosť, že v súčasnosti sú ryžovateľné ložiská kovu väčšinou vyčerpané. Dnes sa preto ťažia primárne ložiska, kde je zlato veľmi jemne rozptýlené v hornine a kov je z horniny získavaný hydrometalurgicky, čo je pomerne veľmi náročný proces.

Vývoj svetovej produkcie a dopytu zlata od roku 1990 do H1/2011	Vývoj ponuky a dopytu zlata v Číne

Neposledným argumentom pre budúci pozitívny vývoj ceny zlata sú aj optimistické predpovede a zvýšené odhady cieľových cien komodity od viacerých subjektov finančného trhu. Americká investičná banka Goldman Sachs sa opiera o svoju prognózu, že Fed k zvyšovaniu kľúčovej úrokovej sadzby nepristúpi skôr ako v roku 2013, čo investorov podnieti k vyhľadávaniu alternatívnych investícií. Cena kovu by sa tak podľa nedávnych odhadov Goldman Sachs, mala do 12 mesiacov vzrásť zo súčasných 1520 USD až na 1690 USD za trojskú uncu. Najväčšia nemecká banka Deutsche Bank je ešte optimistickejšia ohľadom budúceho vývoja ceny komodity. Tá totižto pripúšťa 30 percentný rast ceny zlata do konca tohto roka až na hranicu 2000 USD za trojskú uncu. Tento rapídny rast by mal byť podľa banky vyvolaný investičným dopytom z dôvodu zvyšujúcej sa inflácie. Banka argumentuje aj zvyšovaním dopytu po zlate kvôli neistote panujúcej okolo nadmerne zadlžených krajín eurozóny, ako aj varovaním USA pred stratou najvyššieho ratingu „AAA“ od agentúry S&P 500. Týmto potvrdzuje, že investori zlatu pripisujú vlastnosť „bezpečného prístavu“ a považujú ho za vhodný investičný nástroj aj v nejasných podmienkach vývoja trhov.

Barrick Gold Corp

Medzinárodná ťažobná spoločnosť Barrick Gold je svetovo najväčší producent zlata. Je zameraná na ťažbu zlata a striebra. Barrick taktiež produkuje meď a má podiel na kovovývojárskom projekte a nikluvývojárskom projekte, ktoré sa nachádzajú v Afrike a jednom kovovývojárskom projekte nachádzajúcom sa v Rusku V súčasnosti zamestnáva okolo 17 000 zamestnancov po celom svete. Hlavné sídlo má spoločnosť v meste Toronto, v Kanade. Svoje pobočky má v Austrálii, Afrike, Severnej a Južnej Amerike. V súčasnosti vyvíja svoje aktivity v Papue Novej Guinei, USA, Kanade, Dominikánskej republike, Austrálii, Peru, Čile, Rusku, Juhoafrickej republike, Pakistane, Kolumbii, Argentíne a Tanzánii. Barrick Gold Corporation bola založená v roku 1983 a sídli v Toronte, štát Kanada.

Goldcorp Inc

Spoločnosť Gold-corp Inc. je producentom zlata. Zaoberá sa vyhľadávaním nových nálezísk zlata, jeho ťažbou, spracovaním a ostatnými s tým súvisiacimi aktivitami. Okrem ťažby zlata sa spoločnosť zaoberá aj ťažbou striebra, medi, olova a zinku. Aktíva spoločnosti sa skladajú celkovo z 11 baní a 9 ďalších baní, ktoré sú momentálne v štádiu rozvoja. Spoločnosť má tri bane na ťažbu zlata nachádzajúce sa v Kanade (Red Lake, Porcupine a Musselwhite), dve bane na ťažbu zlata v USA Marigold (kde má 67 percentný podiel) a Wharf, jednu baňu na zlato a meď v Argentíne Alumbrera (kde má 37,5 %- ný podiel), tri bane v Mexiku Los Filos, El Sauzal (kde sa ťaží iba zlato) a Penasquito (zlato a striebro). Okrem toho má ešte baňu Marlin v Guatemale, kde má 100 percentný podiel a jednu baňu v Hondurase (San Martin). Spoločnosť bola založená v roku 1994 a centrála je v meste Vancouver.

Newmont Mining Corp

Pôvodná spoločnosť bola založená v roku 1921 a hlavné sídlo mala v Greenwood Village v Colorade. Newmont Mining Corporation je predovšetkým producentom zlata s významnými operáciami v Severnej Amerike, Južnej Amerike, Pacifiku a v Afrike. K 31. decembru 2010 mal Newmont preukázané a pravdepodobné zlaté rezervy v objeme 93.5 milióna trojských uncí a pozemky v rozlohe približne 71.100 kilometrov štvorcových. Okrem ťažby zlata sa Newmont tiež podiela na produkcií medi, hlavne vďaka svojim prevádzkam Batu Jijau nachádzajúcej sa v Indonézii a Boddington v Austrálií. Spoločnosť má prevádzkové segmenty v Afrike (Ahafo a Akyem), Austrálií (Boddington, Jundee, Kalgoorlie, Tanami) na Novom Zélande (Waihi) v Indonézií (Batu Hijau), Kanade (Hope Bay), Mexiku (La Herradura) a Peru (Minera Yanacocha, Minas Conga).

Kinross Gold Corp

Kanadská spoločnosť Kinross Gold vznikla v roku 1993 a hlavné sídlo má v Toronte. Kinross Gold Corporation sa angažuje v ťažbe zlata a pridružených aktivitách, vrátane skúmania a získavania zlatonosných území, ťažby a spracovania rudy a obnove ťažobných území. Ťažobné a spracovateľské aktivity spoločnosť vyvíja v USA, Brazílii, Chile, Rusku, Mauretánií a Ghane. V júni roku 2011 ukončila akvizíciu Underworld Resources a jej yukonskej bane White Gold. V auguste kúpil dalšie zlaté pole v Rusku (Dvoinoye). V septembri 2010 spoločnosť ohlásila spojenie so spoločnosťou Red Back Mining. Okrem toho vykúpila v apríli 2011 zvyšný podiel ruskej vlády vo svojom projekte Kupol. K 31. decembru 2010 disponovala spoločnosť preukázanými a pravdepodobnými zlatými rezervami v objeme 62.44 miliónov trojských uncí.

Anglogold Ashanti-spon ADR

AngloGold Ashanti Limited je producent zlata pôsobiaci po celom svete. Spoločnosť vznikla v roku 2004 a hlavné sídlo má v Johannesburgu v Juhoafrickej republike. 20 operácií spoločnosti sa nachádza v 10 krajinách (Argentína, Austrália, Brazília, Ghana, Guinea, Mali, Namíbia, Juhoafrická republika, Tanzánia a Spojených štátoch amerických). Zlaté rezervy spoločnosti predstavovali k 31. decembru 2010 71.2 miliónov trojských uncí. Hlavným produktom spoločnosti je zlato, no ďalšie príjmy pochádzajú aj z predaja striebra a uránu. AngloGold Ashanti predáva svoje výrobky na svetových trhoch. V decembri 2008 AngloGold Ashanti dokončil nákup Sao Bento Gold Company Limited a jej dcérskej spoločnosti, Sao Bento Mineracao S.A., od Eldorado Gold Corporation.

Harmony Gold Mng-spon ADR

Harmony Gold Mining Company Limited spravuje bane s podzemnou a povrchovou ťažbou zlata. Tiež sa angažuje v súvisiacich činnostiach ako hľadanie, spracovávanie a tavenie. Spoločnosť prevádzkuje celkovo 11 podzemných baní, jednu otvorenú baňu a 9 spracovateľských závodov vo Witwatersrand v Južnej Afrike. Ďalej má podiely na projektoch výskumu a vývoja v Hidden Valley a Wafi v Papua Novej Guinei. K 30. júnu 2008 sa spoločnosť podielala na prieskume pozemkov v rozlohe 28 039 hektárov v Južnej Afrike, 220 600 hektárov v Papua Novej Guinei a 97 491 hektárov v Austrálii. Ťažobné operácie spoločnosti zahŕňajú dokázané a pravdepodobné minerálové rezervy v objeme 48.1 miliónov uncí. Spoločnosť bola založená v roku 1950 a sídlo spoločnosti sa nachádza v Randfontein, v Južnej Afrike.

Agnico-Eagle Mines Ltd

Agnico-Eagle Mines Limited je producentom zlata s ťažobnými operáciami v severozápadnom Quebecu, stavebnými projektmi baní v tejto oblasti, taktiež v severnom Fínsku, Nunavute a severnom Mexiku. Spoločnosť sa zaoberá prieskumnými aktivitami v Kanade, Fínsku, Mexiku a USA. Pôsobí prostredníctvom štyroch regionálnych pobočiek: Región Quebec, Región Európa, Mexický región a Región Nunavut. Do Regiónu Quebec patrí LaRonde Mine, Goldex a projekt Lapa. Operácie v Regióne Európa sú vedené nepriamou dcérskou spoločnosťou, Riddarhyttan Resources AB, ktorá vlastní projekt Kittila vo Fínsku. Operácie v Mexickom regióne sú vedené dcérskou spoločnosťou Agnico Eagle Mexico S.A. de C.V., ktorá vlastní projekt Pinos Altos. Agnico-Eagle Mines Limited bola založená v roku 1953 a sídlom spoločnosti je Toronto, Kanada.

Gold Fields Ltd-Spons ADR

Gold Fields Limited pôsobí v oblasti prieskumu, ťažby, spracovania a tavenia zlata. Spoločnosť produkuje ročne 3.64 miliónov uncí v ôsmich prevádzkových baniach v Južnej Afrike, Ghane, Austrálii a Peru. Na konci fiškálneho roku 2010, mala spoločnosť zásoby zlata vo výške 81.1 miliónov uncí z celkového objemu nerastných surovín vo výške 271.2 miliónov uncí. Spoločnosť vlastní zlaté bane: Kloof, Beatrix, South Deep, Tarkwa, Damang, St Ives, Agnew a Cerro Corona. Spoločnosť zamestnáva približne 45.000 stálych zamestnancov a je obchodovaná na burze JSE Limited v Južnej Afrike, New York Stock Exchange (NYSE), rovnako ako aj Dubai International Financial Exchange (DIFX). Spoločnosť Gold Fields Limited bola založená v roku 1968 a sídli v meste Parktown, Južná Afrika.

Yamana Gold Inc

Yamana Gold Inc. sa zameriava na získavanie nerastných zdrojov. Okrem toho vyvíja aj aktivity v oblasti prieskumu a rozvoja. Hlavným produktom, na ktorý sa spoločnosť zameriava je zlato. Spoločnosť ťaží, skúma a má ťažobné polia v Brazílii, Chile, Argentíne, Mexiku, Hondurase, Nikarague a v USA. V roku 2010 sa v baniach, ktoré patria spoločnosti vyťažilo celkovo 1.05 milióna uncí zlata. V roku 2010 patrili medzi projekty spoločnosti bane Chapada Mine (Brazília), Jacobina (Brazília), Fazenda Brasileiro (Brazília), Alumbrera Mine (Argentína), Gualcamayo (Argentína), El Penon Mine (Čile), Minera Florida Mine (Čile) a Mercedes Mine (Mexico). 13. októbra 2007 spoločnosť kúpila Northern Orion Resources Inc. a 5. novembra 2007 sa podarilo spoločnosti získať 90% v Meridian Gold Inc.

Cia de Minas Buenaventur-ADR

Compania de Minas Buenaventura S.A. sa angažuje vo vyhľadávaní, ťažbe a spracovávaní zlata, striebra a rôznych iných kovov najmä v Peru a po celom svete. Spoločnosť primárne vyrába, distribuje a predáva rafinované zlato, striebro-olovnaté, striebro-zlaté, zinkové a olovo-zlato-medené koncentráty. Spoločnosť prevádzkuje bane Julcani, Recuperada, Orcopampa, Poracota, Uchucchacua, Antapite, a Ishihuinca a tiež vlastní kontrolné podiely v baniach v Colquijirca a Shila-Paula. Cia de Minas Buenaventur vlastní aj elektrickú distribučnú spoločnosť, spoločnosť poskytujúcu inžiniersko konzultačné služby a menšinové podiely v rôznych baniach. Produkcia kovov je predávaná taviarňam, obchodníkom, spoločnostiam sústrediacich sa na vyššie spomínané koncentráty a drahé kovy zlata a striebra v Peru, Európe, Amerike, Ázii a Oceánii. Spoločnosť vznikla v roku 1953 a sídli v Lima, Peru.

Autori pôsobia v spoločnosti Capital Markets o. c. p., ilustračné foto: sxc.hu.