Ďakujeme našim partnerom:
 |
 |
Chcete byť naším partnerom? Kontaktujte nás! |
Čím viac pracujem a učím sa, tým viac zisťujem, čo všetko ešte neviem. Týmito slovami začal držiteľ Nobelovej ceny za ekonómiu za rok 2009 svoju prednášku v aule Ekonomickej univerzity v Bratislave. Slová podľa Williamsona patria americkému revolucionárovi Thomasovi Jeffersonovi. Profesor Williamson patrí k verejne nie veľmi známym vedcom a akademikom.
O. Williamson je autorom mnohých štúdií, ktoré sa venujú problematike ekonómie transakčných nákladov. Podľa jeho slov má táto oblasť svoje opodstatnenie nielen v dnešnej dobe, ale aj pre budúcnosť. „Myslím si, že ide o sľubnú oblasť a mohla by nám pomôcť vyhnúť sa tým najhorším chybám spred desiatich rokov,“ povedal Williamson.
Williamson sa vyjadril, že otázkou vyriešenia súčasnej krízy je najmä pochopenie viacerých ekonomických súvislostí a následná aplikácia účinných opatrení do praxe. Jedným z aspektov je fungovanie trhov a firiem v ekonomickom prostredí, čo veľmi úzko súvisí aj s jeho prácou. Myslieť si, že kríza sa vyrieši niekoľkými politickými rozhodnutiami, je podľa Williamsona omyl. Opatrenia musia byť najmä dlhodobého charakteru. Politické rozhodnutia sú však podľa Williamsona často ovplyvňované dĺžkou volebného mandátu, čo môže mať na racionálnosť prijímaných opatrení podstatný vplyv.
Williamson sa počas prednášky svojimi myšlienkami dotkol fungovania celej ekonomiky. Jeho teórie z oblasti transakčných nákladov totiž veľmi úzko súvisia nielen so vznikom firiem, ale aj s formovaním ich finančných štruktúr, s politikou zameranou na rozvoj konkurencie na trhoch, s problematikou deregulácie, optimálnou veľkosťou a rozsahom činností firiem. Avšak podľa Williamsona je kľúčovým poznatkom skutočnosť, že ľudia majú obmedzenú schopnosť uskutočňovať dokonale informované rozhodnutia. Williamson sa na tému krízy taktiež vyjadril, že určité znaky jej pôvodu je možné hľadať aj v deregulácii nielen finančného sektora, ktorá prebiehala najmä v priebehu posledných dekád.
Prítomnosť Williamsona si najmä v čase krízy veľmi cení aj rektor Ekonomickej univerzity v Bratislave, Rudolf Sivák: „Pán profesor Williamson patrí k jedným z najcitovanejších svetových ekonómov a považuje sa za najvýznamnejšieho ekonóma, ktorý sa v posledných desaťročiach zaoberal problematikou ekonomickej organizácie a inštitúciám.“
O. Williamson získal v roku 2009 Nobelovu cenu za výskum v oblasti analýzy ekonomickej kontroly, presnejšie za pochopenie hraníc firiem. Bol ocenený za teóriu, ktorá sa snaží zodpovedať na otázku, prečo a aké veľké sú firmy. Ekonomická teória hovorí, že firmy reprezentujú oproti systému trhu iný koncept riadenia. V konečnom dôsledku však vo firmách však vždy niekto rozhodne direktívne. Na trhu naopak rozhoduje vôľa oboch strán po spolupráci ako aj reakcia na meniace sa trhové podmienky a tým na zmluvné podmienky, predovšetkým na ceny.
Podľa Williamsona je vo všeobecnosti trh omnoho efektívnejším spôsobom organizácie, pretože oveľa efektívnejšie dokáže spracovať informácie. Dôvodom existencie firmy je existencia nákladov tohto trhového systému, ktoré ekonomická teória nazýva transakčnými nákladmi (náklady na vyjednávanie kontraktov). Za tento poznatok získal Nobelovu cenu za ekonómiu v roku 1991 Ronald Coase. Do určitej veľkosti firmy sú tieto transakčné náklady vyššie ako náklady pri prípadnom neefektívnom direktívnom riadení firmy.
Williamson vo svojom diele odpovedá na otázku, prečo vlastne existujú firmy a kde sú ich hranice. Hlavným Williamsonovým argumentom pre určenie veľkosti firiem je rozdiel v tom, ako firma a trh riešia konflikty záujmov. Podľa Williamsona na trhu dochádza ku konfliktom záujmov, pretože strany na trhu musia vyjednávať. Každá z nich má totiž pri vyjednávaní kontraktov svoje záujmy, ktoré sa snaží chrániť. Naopak vo firme sú tieto konflikty záujmov riešené direktívne.
Problémom firmy z Williamsonovho pohľadu je to, že táto rozhodujúca autorita môže byť zneužitá. Riziko trhu je skutočnosť, že môže viesť k handrkovaniu a komplikovaniu obchodných vzťahov. V dôsledku toho majú ľudia tendenciu využívať inštitúciu firiem kdekoľvek tam, kde je napríklad nedostatok konkurencie alebo existujú konflikty. Tieto problémy sa môžu v praxi riešiť napríklad vytvorením spoločnej firmy alebo akvizíciou.
Naopak konkurenčné trhy fungujú spoľahlivo, pretože subjekty na trhu sa v prípade sporu môžu obrátiť na iných obchodných partnerov. Avšak ak je konkurencia obmedzená, „alternatíva“ firmy je pre riešenie konfliktu vhodnejšia ako trh. Williamson svoju teóriu podkladá empirickými dátami.
Nobelova cena za ekonómiu za rok 2009 bola udelená nielen Oliverovi Williamsonovi, ale aj Elinor Ostromovej. Ostromová sa tak stala prvou ženskou držiteľkou Nobelovej ceny za ekonómiu v histórii.
|
Oliver Eaton Williamson |
|---|
|
Americký profesor sa narodil 27. septembra 1932 vo Wisconsine v USA. V súčasnosti je považovaný za jedného z najvplyvnejších odborníkov v oblasti ekonomickej organizácie a inštitúcií. Je autorom mnohých štúdií o ekonómii transakčných nákladov. Je členom Národnej akadémie vied, Americkej akadémie vied a Ekonometrickej spoločnosti. Je držiteľom 12 čestných doktorátov z prestížnych univerzít. Publikoval celkovo 6 kníh a 140 vedeckých a odborných článkov vo významných zahraničných časopisoch. V súčasnosti je emeritným profesorom biznisu, ekonómie a práva na University of California v Berkeley. Nobelista O. Williamson vystúpil na tlačovej besede a prednáške na pôde Ekonomickej univerzity v Bratislave 5. októbra 2011. Témou prednášky bola „Ekonómia transakčných nákladov: Pôvod a prekážky, aplikácie a výzvy“. Vo svojom vystúpení sa venoval najmä vplyvu transakčných nákladov na správanie hospodárskych subjektov a celej ekonomiky. V minulosti už v priestoroch Ekonomickej univerzity v Bratislave prednášali aj ďalší držitelia Nobelovej ceny za ekonómiu. Boli nimi Robert J. Aumann (2008), Edward C. Prescott (2009), Robert A. Mundell (2010) a Edmund S. Phelps (2010). Ekonomická univerzita v Bratislave o týchto podujatiach vždy informuje na svojej internetovej stránke. |
Foto: www.euba.sk
Poznáte prácu tohtoročných laureátov Nobelovej ceny za ekonómiu?
Value at Risk: Problém rizika a stratégia nepravdepodobnosti 06.05.2011 00:00
Laureáti Nobelovej ceny za ekonómiu 2010: Nezamestnaných by mohlo byť podstatne menej 13.10.2010 00:00
Nobelista Phelps: Nedržte sa akademikov, biznis si nájde najlepšiu cestu 21.09.2010 01:00
Paul Krugman rekapituluje "Dekádu Veľkej Nuly" 07.01.2010 00:00
Týždeň vo financiách: Nečakane vysoká banková daň a dva otázniky pre národnú radu Ľuboslav Kačalka | 10.10.2011 00:10
Laureáti Nobelovej ceny za ekonómiu 2011: Jednoduché riešenia krízy nemáme Ľuboslav Kačalka | 12.10.2011 00:00
Týždeň vo financiách: Kúpi Európsku úniu Čína alebo prídu aj ďalší? Peter Furmaník | 31.10.2011 00:00
V médiách hlavného prúdu môžeme počuť o tom ako Federálny rezervný systém zachránil celý svet a bez Bena Bernankeho by sme azda po septembri 2008 upadli do akejsi ekonomickej doby ľadovej. Nič nemôže byť ďalej od pravdy a ako si ďalej ukážeme, táto logika je úplne zvrátená. Začnime však najprv s metodológiou porovnania ekonomickej „vedy" a iných, reálnych vied (napríklad fyziky). Práve toto je ten kritický bod, kde je naše vnímanie sveta úplne iné v porovnaní s centrálnymi bankármi. Celá správa »
Komentárov: 0 / 0Sú mnohí ľudia, ktorí euro považujú za veľké pozitívum, napríklad z dôvodu podpory kontinentálneho obchodu. A potom sú mnohí, ktorí hovoria, že Európa bez eura by na tom bola omnoho lepšie. Bez snahy sa postaviť na jednu alebo druhú stranu, poďme sa pozrieť na to, ako to s jednotnou menou a spoločnou Európou vyzerá. Celá správa »
Komentárov: 0 / 0Španielsko je katastrofa takých rozmerov, že len málo trhových komentátorov jej skutočne rozumie. Na to, aby sme pochopili, prečo tomu tak je, potrebujeme analyzovať Španielsko v kontexte Európskej únie a tiež globálneho finančného systému. Na prvý pohľad sa môže zdať, že dlh a deficit tejto krajiny nie je príliš veľký. Potom by sme sa mali pýtať, prečo je nezamestnanosť na takej vysokej úrovni a výnosy na desať ročných dlhopisoch sa približujú ku kritickej úrovni 7% – číslo, ktoré odštartovalo potrebu záchrany Grécka a Portugalska. Celá správa »
Komentárov: 0 / 0Argentínska vláda, vedená prezidentkou Cristinou Fernandez de Kirchner, navrhla znárodnenie argentínskej ropnej spoločnosti YPF. Takéto znárodnenie určite nie je samozrejmosťou a musíme mať na pamäti, že argentínsky politický systém sa často hýbe opačným smerom ako zvyšok sveta. Tento krok teda nemusí nevyhnutne signalizovať globálny trend , ale vytvára priestor, aby sme si spomenuli na bohaté precedensy znárodnenia počas posledných sto rokov. Celá správa »
Komentárov: 0 / 0Predstavte si svetovú ekonomiku ako lodnú flotilu plaviacu sa naprieč moru prosperity, avšak vo veľmi úzkom pásme strmých a nebezpečných útesov. Navigovanie týchto plavidiel je veľmi zradné, keďže aj malá chyba môže spôsobiť, že flotila sa nakloní veľmi blízko k jednej strane útesov: teda zmietne ju vodopád s názvom deflácia alebo sa spáli v pekelnom inflačnom ohni. Tento konvoj je navzájom poprepájaný obchodnými vzťahmi a investíciami, preto, keď sa vychýli jedna loď zo svojho kurzu, stiahne zo sebou aj všetky ostatné. Celá správa »
Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »Financovanie firemného sektora v regióne SVE je doteraz na dobrej úrovni, rozdielna výkonnosť medzi krajinami bude však pravdepodobne pretrvávať počas nasledujúcich mesiacov. Toto je jedným z kľúčových zistení najnovšej analýzy týkajúcej sa firemného úverovania v strednej a východnej Európe, ktorú uskutočnil útvar Strategické plánovanie pre SVE a Poľsko spoločnosti UniCredit. Celá správa »
Komentárov: 0 / 0Odchod Grékov z eurozóny je vo veľkej miere záležitosťou politického rozhodnutia. Ak začnú prevažovať emócie, je možné, že bude oveľa viac pravdepodobný. Situácia sa priblížila k tejto možnosti oveľa viac ako kedykoľvek predtým – najmä ak by klesla dôvera v domáci bankový systém medzi obyvateľmi Grécka. Run na banky by mohol otvoriť Pandorinu skrinku a spustiť oveľa rýchlejší chod udalostí. Celá správa »
Komentárov: 0 / 0Hlavný ekonóm Saxo Bank Steen Jakobsen píše: v súčasnosti sa najviac obávam ďalšieho vývoja v Grécku. Približne o mesiac, 10. a 17. júna, budú druhé grécke voľby. Zdá sa, že najväčšou stranou bude Syriza, ktorá si tak zaistí ďalších 50 kresiel. To povedie buď k menšinovej vláde so širšou politickou podporou alebo čo najľavicovejšej vláde (pokiaľ komunisti zmenia taktiku). A to sú zlé správy! Celá správa »
Komentárov: 0 / 0Štatistickým úradom zverejnené čísla HDP za prvý štvrťrok príjemne prekvapili. Rast ekonomiky sa ani v úvode roka nespomalil, keď HDP v stálych cenách v porovnaní s posledným štvrťrokom minulého roka vzrástol o 0,8% qoq (rovnakú dynamiku rastu zaznamenal aj v 4Q 2011). V medziročnom porovnaní sa dynamika rastu HDP mierne spomalila – z 3,4% na 3,1%. Trh pritom v priemere očakával spomalenie medziročného rastu HDP až na 1,8%. Celá správa »
Komentárov: 0 / 0Spotrebiteľské ceny rástli medzimesačne v apríli rovnakým tempom ako v predchádzajúcom mesiaci, na úrovni 0,3%. V medziročnom porovnaní však inflácia poklesla z marcovej úrovne 3,8% na 3,6% r/r. Tempo rastu regulovaných cien sa zvýšilo o dve desatiny percentuálneho bodu z marcových 7,2% r/r na 7,4% r/r v apríli, zatiaľ čo spotrebiteľská inflácia očistená o regulované ceny tovarov a služieb sa znížila z predchádzajúcej úrovne 2,9% r/r v marci na 2,4% r/r v apríli. Celá správa »
Komentárov: 0 / 0Ďalšie krátke správy »Súhlasíte s vyjadrením R. Fica, že ozdravenie verejných financií má ísť na úkor silných a bohatých?
Sú mnohí ľudia, ktorí euro považujú za veľké pozitívum, napríklad z dôvodu podpory kontinentálneho obchodu. A potom sú mnohí, ktorí hovoria, že Európa bez eura by na tom bola omnoho lepšie. Bez snahy sa postaviť na jednu alebo druhú stranu, poďme sa pozrieť na to, ako to s jednotnou menou a spoločnou Európou vyzerá. Celá správa »
Komentárov: 0 / 0Španielsko je katastrofa takých rozmerov, že len málo trhových komentátorov jej skutočne rozumie. Na to, aby sme pochopili, prečo tomu tak je, potrebujeme analyzovať Španielsko v kontexte Európskej únie a tiež globálneho finančného systému. Na prvý pohľad sa môže zdať, že dlh a deficit tejto krajiny nie je príliš veľký. Potom by sme sa mali pýtať, prečo je nezamestnanosť na takej vysokej úrovni a výnosy na desať ročných dlhopisoch sa približujú ku kritickej úrovni 7% – číslo, ktoré odštartovalo potrebu záchrany Grécka a Portugalska. Celá správa »
Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »Reklama | Podmienky používania | RSS
