Fincentrum a.s.
Hypoindex.cz Hypoindex.cz ČeskéReformy.cz ČeskéReformy.cz Bankaroku.cz Bankaroku.cz Investiceroku.czInvesticeroku.cz Investujeme.sk Investujeme.cz InvesticiaRoka.sk InvestíciaRoka.sk

Ďakujeme našim partnerom:                                                                                                                                                                   

fincentrum-logo

hviezdne-byvanie


facebook-logo_1

Všetko o kríze: Z „lokálnej“ realitnej krízy finančná kríza (2007 - 2008)

Autor: Martin Moravčík | 31.03.2009 00:00 | Kategórie: Investície | 0 komentárov
Všetko o kríze: Z „lokálnej“ realitnej krízy finančná kríza (2007 - 2008)

Realitná kríza sa však mohla pre verejnosť javiť ako lokálna kríza, no rozvoj finančných trhov a jej pokročilé vzťahy mali už čoskoro poukázať na jej mohutný globálny charakter. Začnime však poporiadku. US realitný boom sa nevyhol svetovej pozornosti a najmä investičným domom a bankám po celom svete.

Prečo nebolo vidieť riziko?

Základom úspechu finančnej inštitúcie v konkurenčnom prostredí tkvie v schopnosti takýchto spoločností získať čo najväčší podiel na trhu, k čomu im participácia na hospodárskom, či realitnom boome tej či onej krajiny významne dopomáha. Zaujímavý úrok, ktorý hypotekárne úvery v USA poskytovali, bol príliš silným lákadlom pre zahraničný kapitál. Pochopiteľne je namieste otázka, prečo inštitúcie nedokázali lepšie a účinnejšie vyhodnotiť i riziká plynúce z takýchto operácii. Odpoveď je pri tom veľmi jednoduchá, pod útlm týchto rizík sa postarala opäť vláda, respektíve štát.

Úlohu osvety v tejto oblasti totiž zohrali dva vládou podporovaní financovatelia hypoték v USA, Fannie Mae (Federal National Mortgage Association) a Freddie Mac (Federal Home Loan Mortgage Corporation), ktorí skupujú od primárnych emitentov (veriteľov) hypotekárne portfóliá, balia ich do balíčkov a následne v podobe cenných papierov MBS (Mortgage Backed Security) predávajú investorom. Tieto dve spoločnosti financujú približne 50% všetkých hypoték v USA. To si uvedomovali i americké banky a hypotekárne spoločnosti, ktoré bez váhania ponúkli príležitosť.

Fannie Mae vznikla v roku 1938 ako štátny hypotekárny ústav a v roku 1968 bola sprivatizovaná na „vládou podporovaný podnik“. Štát postavený za týmito entitami vyvolal dojem bezpečnosti týchto cenných papierov a vytvoril tak podmienky pre rozmach skuritizácie (transformácia úveru na cenný papier, obchodovateľný na primárnom alebo sekundárnom trhu) aj menej kvalitných hypoték.

Sekuritizácia umožnila emitentom hypoték zbaviť sa rizika možnej delikvencie pri splácaní tohto úveru dlžníkom, ktorým mohol byť i nebonitný klient. Toto riziko prevzala tá inštitúcia, ktorá tento cenný papier nakúpila do svojho portfólia. Tým sa cenné papiere naviazané na hypotekárny trh USA dostali do portfólií bánk po celom svete. Kým si však povieme, ako sa z realitnej krízy stala finančná, povedzme si v krátkosti, ako banky tvoria svoje portfóliá.

Ako banky posudzujú riziko

Banky vo všeobecnosti si vytvárajú nasledovný rezervný systém pozostávajúci z hotovostných, primárnych a sekundárnych rezerv. Banky po tom, čo odvedú z depozitu povinnú minimálnu rezervu na účty centrálnej banky, odpočítajú od depozitu ďalšiu časť prostriedkov do hotovostných rezerv, ktorých úlohou je okamžité krytie hotovostných požiadaviek svojich klientov.

Keďže za depozity musia platiť úrok, tvoriac tak položku pasív, snažia sa o čo najoptimálnejšie riešenie, ktoré by zabezpečilo banke zisk. Preto väčšiu časť z takéhoto depozitu alokujú do primárnych rezerv, z ktorých banky nakupujú najlikvidnejšie cenné papiere, akými sú štátne dlhopisy, či dlhopisy korporátneho sektora s vysokým ratingom investičného stupňa. Premisou týchto primárnych rezerv je ich vysoká likvidita, umožňujúca v prípade potreby rýchli odpredaj týchto cenných papierov a doplnenie hotovostných rezerv. Oveľa menšiu časť z depozitov alokujú do sekundárnych rezerv, z ktorých nakupujú rizikovejšie cenné papiere s nižším ratingom, no s vyšším úročením.

Tu vidíme, že banky často opierajú vnútro organizačné rozhodovanie pri alokácii kapitálu do cenných papierov a rezervných tried o rating. Napriek tomu, že ratingové agentúry nepoužívajú identické označovanie, všetky rozdeľujú rating na dve kategórie, rating investičného stupňa a špekulatívneho stupňa. Najvyšší rating spadá do kategórie investičného stupňa, ktorým ratingová agentúra označuje vysokú platobnú disciplínu emitenta a tým vysokú kvalitu daného cenného papiera. Cenné papiera tohto stupňa sa dostávajú do primárnych rezerv bánk.

Ratingová agentúra stanovuje rating podľa rizikových modelov, ktoré sú často vnútropodnikovým tajomstvom, pričom hodnotiť dlžníka hypotéky je oveľa problematickejšie, ako hodnotiť korporátnu entitu. Dlžník totiž pre získanie hypotéky často neuvádza pravdivé údaje v žiadostiach a ich kontrola je vzhľadom k počtu žiadateľov obtiažna. Napriek tomu tri najväčšie ratingové agentúry Moody´s, Standard&Poor´s a Fitch označili cenné papiere typu MBS (Mortage Backed Securities) naviazané na hypotekárny trh najvyšším ratingom AAA investičného stupňa. Brána k primárnym rezervám komerčných bánk sa tak naplno roztvorila.

Zlyhali ratingové agentúry?

V uplynulom roku sme mohli byť svedkami obviňovania ratingových agentúr zo strany monetárnych autorít, regulátorov, ktorí adresovali svoje výčitky ratingovým agentúram za ich požehnanie tejto sekuritizácii. Pozrime sa však na to, prečo mohlo prísť k takémuto kroku od ratingových agentúr.

V prvom rade si uvedomme, že finančný trh nie je liberálnym miestom. Funguje na ňom silné centrálne riadenie v podobe centrálnych bánk, alebo regulátorov trhu. Finančné inštitúcie spadajú pod reguláciu a dohľad a musia svoju činnosť prispôsobiť medziam zákona finančnej oblasti, v ktorej pôsobia. Uvedomme si však, že ak chce mať niekto úplnú kontrolu nad trhom a činnosťami subjektov na tomto trhu, musí tieto činnosti upraviť zákonným rámcom a príslušnou legislatívou.

Finančný sektor napriek tomu, že sa nachádza pod jednou z najsilnejších regulácii zo všetkých ostatných podnikateľských sektorov, je miestom nepretržitých inovácií, ktoré tvoria z tohto trhu miesto komplexných a najmä globálnych vzťahov, na ktoré žiaľ regulácia nestačí reagovať. Príkladom sú i ratingové agentúry, ktoré striktnejšia regulácia úspešne obchádzala. Je preto počudovania hodná dlhodobá nečinnosť regulátorov v tejto oblasti najmä ak dobre vedia, akú váhu majú ich ratingy pri tvorbe bankových portfólií.

Máme na jednej strane striktne regulovaný subjekt (banka), ktorého investičné rozhodnutia ovplyvňujú ratingové agentúry bez výraznejšej regulácie. Ak je cieľom regulátora chrániť trh a ich subjekty, najmä neznalého klienta či verejnosť, prečo potom dlhodobo prehliadali ratingové agentúry? Je na vine len ratingová agentúra? Je rizikovejší cenný papier emitovaný entitou podporovaniu vládou, alebo cenný papier súkromného korporáta?

„Na strane druhej je však nutné povedať, že vo vzťahu ratingová agentúra a klient, ktorým je entita žiadajúca o vystavenie ratingu, prichádza ku konfliktu záujmov, keďže sú ratingové agentúry platené týmito entitami (emitenti sekuritizovaných cenných papierov). Ratingové agentúry mali vysokú motiváciu “  tvrdí Michal Maťovčík.

Problémové aktíva sa šírili do celého sveta

Tak či onak, rating investičného stupňa pre tieto cenné papiere naviazané na hypotekárny trh sa stali vyhľadávaným artiklom na medzibankovom trhu. Zaujímavý úrok  naviazaný na tieto cenné papiere akceleroval šírenie nákazy po bankách na celom svete.

S postupnou zmenou dopytovo-ponukových faktorov na realitnom trhu v USA a nárastu hypotekárnych delikvencií  sa však z týchto cenných papierov stali eufemisticky nazvané „toxické“ aktíva. Ich hodnota začala výrazne klesať počas rokov 2006-2007, keďže nebolo možné uplatniť krytie týchto cenných papierov predajom nehnuteľností na cene, ktorá by kryla nominálnu hodnotu týchto aktív.

V novembri 2008 vykázali majoritné banky a finančné inštitúcie po celom svete straty z pôžičiek a investícií do MBS v objeme približne 750 mld. USD, čo spustilo obavu o solventnosť týchto bánk a likviditu celého finančného systému. Centrálne banky spustili v týchto rokoch prudkú expanzívnu politiku znižovania sadzieb a nalievania nových más peňazí na trh, aby zabránili šíriacemu sa kolapsu.

Prvá padla Bear Stearns

Prvou obeťou finančnej krízy sa stala jedna z najsilnejších investičných bánk Bear Stearns, ktorá v júny 2008 oznámila krach svojich dvoch hlavných hedge fondov, nalinkovaných na sekundárny trh hypoték a trh s MBS, čím sa dostala do problémov so solventnosťou a rezultovalo to v najväčšiu záchrannú akciu FEDu od pádu Long Term Capital Managememnt (LTCM) v roku 1998.

Napriek tomu, že Bear Sterans bol po dohode s FEDom odkúpený za 10 USD na akciu bankou JP Morgan a takmer 30 mld. USD toxických aktív od Bear Stearns prevzal FED, problémy tohto investičného giganta rozprúdili na medzibankovom trhu vlnu obáv, ktorých výsledkom bolo neskoršie úplne zmrazenie medzibankového trhu s cennými papiermi naviazanými na hypotekárny trh USA. Svetové finančné inštitúcie boli postupne donútené odpísať tieto aktíva zo svojich portfólií v podobe strát keďže trh, na ktorom by bolo možné ich za i zostatkovú cenu odpredať, už neexistoval.

O mohutnom rozmere tejto krízy napovedá i odhad medzinárodného menového fondu (MMF), odhadujúci celkové straty finančných inštitúcií z cenných papierov naviazaných na sekundárny trh hypoték v USA v objeme až 1.5 bln. USD (v novembri 2008 tak podľa tohto odhadu zostalo v toxických aktívach ešte viac ako 750 mld. USD).

Autor je analytik CI Komodity.

Všetko o kríze: Z „lokálnej“ realitnej krízy finančná kríza (2007 - 2008)

Všetko o kríze: Z „lokálnej“ realitnej krízy finančná kríza (2007 - 2008) >> zdieľajte na sociálnych sieťach

 
 

Komentáre


K tomuto článku ešte nebol pridaný žiadny komentár. Buďte prvý a okomentujte tento článok.

Pridajte komentár

* Pokiaľ je text nečitateľný, nový načítate kliknutím na obrázok. Veľké a malé písmená sa neodlišujú.
Pre prihlásených sa kontrolný obrázok nezobrazuje. Prihláste sa alebo sa zaregistrujte ak ešte nemáte účet.
Opíšte text z obrázku: *

* Hviezdičkou sú označené povinné informácie.


Články z Investície

Pavel Drahotský | 23.02.2017 00:00 Sme uprostred revolúcie – ETF fondy získavajú na atraktivite

Objem majetku spravovaného takzvanými burzovo obchodovanými fondami (exchange traded funds – ETF) v posledných rokoch prudko rastie. Podľa údajov londýnskej spoločnosti ETFGI už celosvetovo dosahuje takmer 3,5 bilióna amerických dolárov. Najmä v Spojených štátoch amerických, ale už aj v západnej Európe sú tieto fondy čoraz populárnejšie. Záujem o ne majú najmä investori nespokojní s klasickými podielovými fondami. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Andrej Zeman | 22.02.2017 00:00 Opatrnejší investori ako Slováci sú v Európe len Gréci

Hodnota finančného majetku domácností na Slovensku sa za uplynulú dekádu takmer strojnásobila. Nezmenilo sa však nič na tom, že tak ako v minulosti, aj teraz držia Slováci väčšinu svojich úspor na bežných, sporiacich alebo termínovaných účtoch, resp. vkladoch. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Marek Mittaš | 16.02.2017 00:00 Úspory Slovákov sú v (ne)bezpečí!!!

Slováci sa začínajú odvracať od termínovaných vkladov. Paradoxne tak však nerobia v čase najnižšieho reálneho výnosu, ale v čase opticky najnižšieho percentuálneho úroku. Slabá investičná gramotnosť a averzia k riziku je však najmä záležitosťou doterajších generácií. S novými investičnými možnosťami a otvorenou hlavou sa nová generácia budúcich investorov pravdepodobne podstatne zmení. Vzrastie tak aj jej odolnosť voči riziku. Celá správa »

Komentárov: 1 / 1 Posledný komentár: 21.02.2017 20:06

Peter Apolen | 03.02.2017 00:00 Máte peniaze v garantovanom penzijnom fonde? Oberáte sa o zhodnotenie

Mnohí tridsiatnici, ktorí si budú sporiť i viac ako 30 rokov, majú svoje peniaze v druhom pilieri výhradne v garantovanom fonde, čím sa oberajú o možnosť ťažiť z nárastu ekonomík v budúcnosti. Podľa štatistík tak robí až 90 percent sporiteľov. Dôkazom je aktuálny rast akciových trhov, ale i výsledky indexových ako aj akciových fondov v druhom pilieri za minulý rok. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Apolen | 31.01.2017 00:00 Rozvod po anglicky: Čo prinesie tvrdý brexit pre ekonomiku

Šesť mesiacov po tom, čo súčasná britská premiérka Theresa Mayová nahradila vo funkcii Davida Camerona ako dôsledok referenda o Brexite, už Európa pozná jasnejšiu predstavu Británie o rozvode s Európou. Dvanásť bodový plán, ktorý Mayová pred nedávnom zverejnila, rozoberá podrobnejšie predstavy o budúcnosti vzťahov s úniou, predovšetkým pokiaľ ide o opustenie jednotného trhu. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »

Krátké správy z Investície

22.02.2017 23:36 Streda bohatá na makrodáta

Stred týždňa bol tradične silný na makroekonomické dáta, najmä v Európe. Rakúska inflácia vzrástla z 1.4% na 2%, pri očakávaniach analytikov na úrovni 1.7%. Na mesačnej báze klesla z 0.5% na –0.3%, v súlade s očakávaniami. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

22.02.2017 11:20 Akciové indexy dosiahli nové rekordy

Index Dow Jones dosiahol v utorok nový rekord, keď prvýkrát prekonal hranicu 20 700 bodov. Potiahli ho najmä dobré hospodárske výsledky amerického maloobchodu. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

22.02.2017 10:03 Ranný prehľad trhov 22. februára 2017

Prinášame pravidelný prehľad vývoja na finančných trhoch a zoznam očakávaných udalostí. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

22.02.2017 09:01 To bude tanec aneb Koruna po konci intervencí

Základní otázkou dnešní doby je: Kdo nakoupí ty obrovské zásoby spekulativních korun, které si nasyslili investoři v očekávání konce intervencí? Neboť ono je výborné spekulovat, jen musí být po ruce hejl, který to zaplatí. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

21.02.2017 22:22 Prvý odchodný deň tohto týždňa pre Ameriku

V utorok k nám z Japonska prišli predbežné odhady indexu nákupných manažérov vo výrobe. Tie prekonali očakávania na úrovni 52,1 bodu a boli dokonca oproti minulému mesiacu vyššie o 0,8 bodu. Zverejnená bola aj medzi mesačná aktivita všetkých priemyselných odvetví Japonska a s o niečo menším poklesom –0,3%, než bol ten minulý mesiac, nenaplnila očakávania –0,2%. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie krátke správy »

Najčítanejšie články z Investície za posledných 14 dní

Marek Mittaš | 16.02.2017 00:00 Úspory Slovákov sú v (ne)bezpečí!!!

Slováci sa začínajú odvracať od termínovaných vkladov. Paradoxne tak však nerobia v čase najnižšieho reálneho výnosu, ale v čase opticky najnižšieho percentuálneho úroku. Slabá investičná gramotnosť a averzia k riziku je však najmä záležitosťou doterajších generácií. S novými investičnými možnosťami a otvorenou hlavou sa nová generácia budúcich investorov pravdepodobne podstatne zmení. Vzrastie tak aj jej odolnosť voči riziku. Celá správa »

Komentárov: 1 / 1 Posledný komentár: 01.01.1970 01:00Ďalšie články »