Z USAAA sa stáva USAA+: Čo to znamená?

Po dohode o dlhovom strope ratingové agentúry Moodys a Fitch potvrdili rating USA, aj keď varovali, že karta sa rýchlo môže obrátiť, ak nebude krajina plniť svoje fiškálne kritériá. Na ich splnenie ale nečakala agentúra Standard and Poors, ktorá v piatok pripravila USA o najvyšší rating, ktorý krajina mala od tejto ratingovky od roku 1941. Rating bol znížený na AA+ s negatívnym výhľadom.

Na rozdiel od zvyšných dvoch agentúr, ktoré hrajú hru počkáme a uvidíme, aspoň S&P drží slovo. Bolo totiž povedané, že ak škrty na nasledujúce roky nedosiahnu minimálne 3-4 bilióny USD, bude rating znížený. Nakoľko pri zvýšení dlhového stropu bol rozsah škrtov „len“ 2,7 bilióna na nasledujúcich 10 rokov, agentúra dodržala slovo a rating znížila. Po fiasku s hypotekárnymi cennými papiermi aspoň raz agentúra konala správne. Predčasne ju ale nechváľme, nakoľko aj pri tejto historickej udalosti sa analytikom podarilo urobiť malú „chybu.“ Podľa ministerstva financií totiž pri výpočtoch agentúra urobila chybu a dlh v roku 2021 omylom zvýšila o 2 bilióny USD. Podľa agentúry ale nemá táto chyba dopad na rating.

S&P drží slovo, kongres múti vodu

Veľký dôraz pri znížení ratingu bol kladený na politickú situáciu. Podobne ako dlhový strop bol politikou hrou, spomína agentúra aj v odôvodnení zníženia ratingu komplikovaný a kŕčovitý politický proces. Ak by kongres so zvýšením dlhového stropu toľko neváhal a plán zníženia dlhu by bol vyšší a progresívny, možno by krajine najvyšší rating ostal. Maslo na hlave za downgrade tak patrí hlavne kongresu. Ak by napríklad politici prišli so škrtaním výdavkov na obranu, reakcia agentúr, ale hlavne verejnosti by bola určite iná.

Reakcia: Panika

Reakcia finančných trhov na zníženie ratingu je zatiaľ typicky panická. Akciové trhy sú masívne vypredávané a US dlhopisy naopak nakupované. Dôvodom je, že rating ostáva na druhej najvyššej úrovni a žiadne finančné inštitúcie nemusia dlhopisy po takomto znížení predávať. Podľa pravidiel Basel II majú vládne dlhopisy s ratingom nad AA- rizikovú váhu 0. To znamená, že dlhopisy stále ostávajú bez kreditného rizika. Nezabúdajme aj na to, že trhy ohodnocujú rizikovosť US dlhopisov každú sekundu. Nikto preto nemusel čakať na to, čo povie S&P alebo Fitch. To, že trh nezvykne čakať, sme videli napríklad pri výpredajoch dlhopisov Grécka.

Čína nemôže nechce robiť nič

Po znížení ratingu na seba nenechala dlho čakať ani Čína. Tá bola vo svojich vyjadreniach pomerne tvrdá. Napríklad jeden z bývalých centrálnych bankárov sa vyjadril, že: „Vláda US sa dostala do bolestivej situácie, kedy už neplatí, že krajina si môže na dostanie sa zo svojich problémov vždy požičať.“ Objavujú sa správy, že dolár ako rezervná mena končí. Pokiaľ ale má nejaké mena ako rezervná mena skončiť, musí existovať iná mena, ktorá ju nahradí. A tá práve chýba. Dôvodom je dobre známa Triffinova dilema. Ak má krajina rezervnú menu, musí uspokojovať nielen dopyt domácich subjektov po peniazoch, ale aj dopad zahraničia. Na to, aby mal svet dostatok dolárov, sa US ekonomika musela zadlžovať a stala sa tým najväčším konzumentom na svete.

Čína teraz kritizuje US za túto politiku, no Čína vďaka americkej spotrebe mohla rásť. Ako by vyzerala Čína teraz, ak by US nekupovali jej tovary? Nezamestnanosť by bola na dvojnásobnej úrovni a HDP možno na úrovni spred desiatich rokov. Ak sa Číne nepáči držba US dlhopisov, tak nech revalvuje juan a nechá sama spraviť z juanu rezervnú menu. To ale nechce, pretože jej rast by spomalil a zároveň by muselo zadlženie všetkých čínskych subjektov vzrásť. Preto Čína volá po reforme menového systému a novej rezervnej mene, ale sama pre to nič nerobí. Alternatíva za dolár sa nebude dať nájsť rýchlo a preto budú US dlhopisy naďalej považované za najbezpečnejšie na svete.

Môže zníženie ratingu nakoniec US pomôcť?

V prípade, ak by konečnou reakciou na zníženie ratingu bolo oslabenie US dolára, mohla by slabá mena pomôcť US ekonomike. Domácnosti a štát začínajú bolestivý deleveraging (vláda samozrejme len s prižmúrenými očami) a preto podpora ekonomického rastu bude závisieť len na exporte. Ak by dolár oslabil, stúpol by export a deficit obchodnej bilancie by začal klesať. Pre ekonomický rast by to bolo pozitívne. Pomôcť ale musí aj Čína a to revalváciou juanu. Tým, že US by menej spotrebovávali, klesli by dolárové devízové rezervy Číny a hlavne by revalváciou zbohatli čínske domácnosti. Riešenie nerovnováhy tak nie je na strane US, ale na strane Číny. Ak je zníženie ratingu US poslednou kvapkou pred čínskym rozhodnutím, bude to pre stabilitu globálnej ekonomiky len pozitívne. Takáto stratégia ale nie je pravdepodobná a Čína stále bude hrať svoju úlohu „mŕtveho chrobáka“ a miesto činov ostanú len prázdne slová.

Voodoo rating

Prázdne slová pravdepodobne budú aj vyjadrenia S&P. V ére fiat peňazí nemajú peniaze žiadnu vnútornú hodnotu a sú závislé na dôvere ekonomický subjektov v ich emitentov, že hodnotu peňazí zachovajú. Dolárová bankovka tak nie je nič iné len papier, v ktorého dôvera ja potvrdzovaná tým, že neexistuje iné legálne platidlo a zároveň dane je možné platiť len v tejto mene. Čo teda je dlhopis? Dlhopis je cenný papier, ktorý hovorí, že v dobe splatnosti dostane subjekt len ďalšie peniaze, ktoré sú aj tak len fiat peniazmi. Môžeme teda povedať, že doláre ako aj US dlhopisy sú z tohto hľadiska rovnocenné s tým rozdielom, že dlhopisy prinášajú úrok.

A poďme ďalej. V ére fiat peňazí kontroluje vláda emisiu peňazí a ak chce, môže kedykoľvek vyplatiť svoje záväzky emisiou hotovosti. To v preklade znamená, že štát, ktorý emituje dlh vo vlastnej mene je vždy schopný v plnej výške splatiť svoje dlhy. To, či budú mať peniaze určené na splatenie dlhu tú istú hodnotu, je už iná téma. Tento názor potvrdzuje aj Warren Buffett svojim výrokom: „ U mňa má USA stále najvyšší rating. Rozmýšľajte. US, ako viem, nedlhuje žiadne peniaze v inej mene ako v dolároch, ktoré dokáže tlačiť kedykoľvek chce. Pokiaľ sa ale bavíme o inflácii, to je iná otázka.“ Rovnako na aktuálny systém upozorňuje aj bývalý prezident FEDu Allan Greenspan: „Vláda nedokáže byť insolventná vo vzťahu k svojim obligáciám vo vlastnej mene. Systém fiat mien, aký máme teraz, dokáže uspokojovať takéto záväzky na počkanie.“

United States of Austerity

Ako vidíme, aktuálny menový systém US dovoľuje vždy uspokojovať všetky záväzky a jediné, o čo sa treba báť, je inflácia. Obavy o hyperinflačný kolaps tu sú od roku 2001 a niektoré teórie očakávali hyperinfláciu ako vo Weimare už tento rok. Ako ale vidíme, vzhľadom na uťahovanie opaskov a deleveraging ostáva stále väčším rizikom deflácia. Zároveň, rastie riziko ďalšej recesie a podľa Goldman Sachs je pravdepodobnosť recesie na úrovni 33%.

Japonský príklad

Pozrime sa napríklad na Japonsko a jeho znižovanie ratingu. V novembri 1998 po to, čo Japonsko oznámilo plán fiškálnych stimulov na podporu ekonomiky, znížila agentúra Moodys krajine rating z najvyššej úrovne AAA. Následne bol rating znížený v septembri 2000, decembri 2001 a nakoniec v máji 2002, kedy rating klesol na úroveň A2. Japonsko tak malo rating nižší než Botswana, Čile alebo Maďarsko. Agentúra tak ohodnotila rating krajiny 1000-krát väčšej Botswana, s vtedy najväčšími devízovými rezervami a úsporami na svete. A ako sa situácia vyvíjala od vtedy? Výnosy na japonských dlhopisoch na tento vývoj nereagovali a v roku 2003 dosiahli výnosy na japonských 10-ročných dlhopisoch úroveň 0,5%.

Preto sa nemusíme obávať, že zníženie ratingu US nás privádza na „nepoznané územie.“ Tam nás totiž malo priviesť už zníženie ratingu Japonska z najvyššej úrovne AAA.

V sumáre si myslím, že zníženie ratingu USA nebude mať dopad na Spojené štáty ako také, ale hlavne na ostatné krajiny. Posledné obavy o spomalenie globálnej ekonomiky spôsobili, že kapitál sa postupne začal prelievať do US a nemeckých dlhopisov a naopak odchádzať z akcií a komodít. Ak sme sa v rokoch 2007/2008 nachádzali v tzv. funding crisis, teda v kríze schopnosti získavať kapitál, teraz sa nachádzame v tzv. deposit crisis, teda v kríze vkladov. S tým, ako rastie potreba hľadania bezpečia, bude trpieť ekonomický rast a opäť sa môžeme tešiť na deflačný postrach, ktorý môže znova globálnu ekonomiku strhnúť do recesie. Najviac na to doplatia štáty v emerging markets a v Európe. Takže dopad zníženia ratingu US si odpyká niekto iný.

Zdroj: Autor je anyltik TRIMBroker, ilustračné foto: sxc.hu.

Z USAAA sa stáva USAA+: Čo to znamená? >> zdieľajte na sociálnych sieťach

Tweet