Ďakujeme našim partnerom:
![]() |
![]() |
Chcete byť naším partnerom? Kontaktujte nás! |

Po Grécku a Írsku prichádza k záchrane Portugalska. Nie je to prekvapujúce - krajina už posledné týždne žila na absolútnej hranici svojich schopností. Verejný dlh Portugalska nie je príliš veľký a dosahuje iba niečo nad 75% HDP, pričom väčšina vyspelých krajín má dlh vyšší. Problémom však je schopnosť tento dlh splácať. Portugalsko dosiahlo za poslednú dekádu iba minimálny ekonomický rast na úrovni 0,7%.
Záchrana krajiny preto musela prísť z toho istého dôvodu ako prišla v prípade Grécka – málo vyspelá ekonomika nie je schopná platiť za svoj dlh. A tento syndróm južanskej neefektivity sa už čoskoro môže prejaviť aj v ďalšej krajine Ibérie - Španielsku.
Španielsko je rozhodne krajina vyspelejšia, no vnútorných problémov má mnoho. Nezamestnanosť sa pohybuje nad úrovňou 20%. Ekonomický rast v Španielsku bol výrazne silnejší ako v Portugalsku, no ten bol do veľkej miery ťahaný bublinou na trhu realít. A práve táto bublina ešte pravdepodobne úplne nepraskla. Štatistiky hovoria, že od vstupu do eurozóny vzrástli ceny nehnuteľností v krajine o vyše 100%. Od svojho vrcholu následne poklesli o 18%, čo je veľmi málo v porovnaní s ostatnými krajinami, ktoré dosiahli bublinu na trhu nehnuteľností. Napríklad ceny nehnuteľností v USA poklesli o 30%. Pritom na španielskom trhu sa nachádza stále viac ako jeden milión nepredaných rezidencií.
| Prečítajte si: |
|---|
Hospodársky rast v súčasnosti majú na pleciach hlavne spotrebitelia a vlády. Španielska vláda je prinútená výrazne škrtať a vplyv jej ekonomických opatrení bude na ekonomický rast záporný. Rovnako zle sú na tom domácnosti, ktoré majú naakumulovaný dlh v objeme viac ako 170% HDP a výrazne tak svojim dlhom prevyšujú vládu. Podobný problém majú aj Portugalci, kde dlh domácností predstavuje až 130% ich ročných príjmov. Oba subjekty preto nebudú priveľmi míňať, ale budú sa snažiť šetriť. To bude mať ďalší negatívny vplyv na ekonomickú výkonnosť a zamestnanosť tak ostane pravdepodobne dlhodobo vysoká.
A vysoká nezamestnanosť znamená ďalšie tlaky na vládne deficity, a čo je dôležitejšie – vysokú mieru osobných bankrotov. No nie sú to iba osobné bankroty, ale najmä úvery poskytnuté realitnému sektoru a stavebným spoločnostiam, ktoré dosahujú takmer €450 miliárd euro alebo približne 30% HDP krajiny. A práve v bankovom sektore existuje paralela s Írskom. Problém so splatiteľnosťou úverov budú mať hlavne španielske sporiteľne – cajas. Ich bilančné knihy nesú mnoho toxických úverov a budú potrebovať rekapitalizáciu. Vláda hovorí o sume približne 20 miliárd euro, no externé odhady sa pohybujú až nad úrovňou €50 miliárd. Nehovoriac ešte o tom, že španielske banky majú voči Portugalsku pohľadávky až vo výške €100 miliárd. Pri pokračovaní problémov Portugalska, budú rásť aj problémy španielskych bánk. A vláda nebude mať pri svojim šetrení priestor svojim bankám pomôcť.
Dobrá správa však prichádza od nového záchrancu Španielska - Číny. Východná veľmoc má nakúpené španielske vládne dlhopisy v objeme €25 miliárd euro. Čína sa pravdepodobne už čoskoro stane najväčším veriteľom Španielska. Jasne je tak vidno trend, kedy krajina červeného draka diverzifikuje svoje devízové držby z dolárov, ktoré až príliš rýchlo strácajú hodnotu, do eur. A to nie je jediná pomoc; Čína naznačila, že je pripravená aj kapitálovo vstúpiť do španielskych bánk.
Vzhľadom na zvyšujúce sa úrokové sadzby v eurozóne, rast cien komodít, spomalenie ekonomického rastu, veľkosť zadlženia vlády a domácností, pohľadávky voči Portugalsku a veľkosť nedobytných úverov sa zdá, že aj napriek pomoci Číny skôr či neskôr bude Španielsko nasledovať cestu Grécka, Írska a Portugalska. Momentálne možno situácia nevyzerá až tak zle, no faktorov, ktoré by mohli pomôcť Španielsku odraziť sa k vyššiemu ekonomickému rastu nie je veľa. Svoju rolu tak opäť zohrá nízka južanská produktivita práce. Španielsku sa dokázalo dariť dovtedy, kým si dokázalo lacno požičiavať. No tieto časy sú už za nami.
Napriek tomu stále počúvame vyjadrenia politikov o tom, že Španielsko konsoliduje svoje verejné financie a jej situácia je radikálne odlišná od situácie v Portugalsku. Čím viac ich však budeme počúvať, tým viac sa bude situácia podobať. Tak ako grécki, írski alebo portugalskí politici do posledného dňa zapierali, že potrebujú pomoc, rovnaký scenár sa zopakuje aj v Španielsku. Finančné trh však nie sú naivní voliči, ktorí veria každému sľubu politika...
Autor je senior analytik TRIMBroker, foto: sxc.hu.
Vzdá sa niektorá z krajín eurozóny eura?
Euroval: Európsky stabilizačný mechanizmus vo faktoch 29.03.2011 00:10
Týždeň vo financiách: Ochráni nás systém včasného varovania pred krízami? Peter Furmaník | 18.04.2011 00:00
Týždeň vo financiách: Európa sa bojí aj čerta aj kríža Peter Furmaník | 02.05.2011 00:00
Grécke problémy otvárajú otázku o budúcnosti eura a nahrávajú odporcom spoločnej meny starého kontinentu. Estónci sa však na negatívnou náladou nenechali strhnúť a už začínajú kupovať mešce, v ktorých bude od januára štrngať euro. Pobaltská krajina zvládla hospodársku krízu a podľa konvergenčnej správy ECB spĺňa kritériá na konverziu meny. Celá správa »
Komentárov: 0 / 0Nostalgické lúčenie, veľkolepé vítanie. Niekoľkoročné prípravy a čakanie sa zmenili v realitu. Prechod na novú menu nebol iba administratívnou záležitosťou. A hoci v peňaženkách už cinkajú eurá, ešte chvíľu budeme uvažovať v korunách. Celá správa »
Komentárov: 3 / 3 Posledný komentár: 22.01.2009 15:11Slovenské banky hlásia bezproblémový prechod na euro. Ešte chvíľu však potrvá, kým sa nám nová mena dostane pod kožu. V obchodoch čakáme dlhšie – predavači kontrolujú pravosť bankoviek. Neznalosť ochranných prvkov totiž využívajú podvodníci. A verejnosť traumatizujú správy o falošných bankovkách. Celá správa »
Komentárov: 3 / 3 Posledný komentár: 11.03.2009 14:46Prechod na euro podľa očakávania nespôsobil komplikácie. Kto chcel krátko po polnoci platiť kartou alebo si vybrať hotovosť, nepocítil žiaden problém - postarali sa o to stovky špecialistov. Oveľa výraznejšie je už teraz cítiť vplyv euromeny na národné hospodárstvo. Celá správa »
Komentárov: 7 / 7 Posledný komentár: 16.07.2010 07:11Vstup Slovenska do eurozóny je nielen o ekonomike, ale aj (a momentálne najmä) o psychológii. Pravdou totiž je, že určitá časť slovenskej verejnosti vníma prechod na euro menu výslovne negatívne. Sú to predovšetkým starší a menej vzdelaní ľudia, handicapované skupiny a podobne. Celá správa »
Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »Po roku sa na Slovensko vracia mladý španielsky profesor Philipp Bagus. Tentokrát sa bude venovať výzvam, ktoré prinieslo euro. Celá správa »
Komentárov: 0 / 0Do dlhého radu tých, ktorí už nevidia perspektívu eurozóny, sa postavil aj svetoznámy finančník George Soros. Celá správa »
Komentárov: 0 / 0Vlani bolo na Slovensku zadržaných 2 093 kusov falošných eurových bankoviek v celkovej hodnote 157 145 eur. Celá správa »
Komentárov: 0 / 0Podľa ministerstva financií bol vplyv zavedenia eura na Slovensku minimálny. Z analýzy ministerstva vyplýva, že najpravdepodobnejší rozsah vplyvu zavedenia eura na ceny v SR je 0,12 – 0,19 p.b. Celá správa »
Komentárov: 0 / 0Projekt etický kódex pre zavedenie eura sa skončí 30. septembra 2009. Systém kontroly dobrovoľného záväzku nevyužiť zavedenie eura na zvyšovanie cien, zanikne súčasne s ukončením pôsobenia vládneho splnomocnenca 30. septembra 2009. Celá správa »
Komentárov: 0 / 0Ďalšie krátke správy »Súhlasíte s vyjadrením R. Fica, že ozdravenie verejných financií má ísť na úkor silných a bohatých?
Reklama | Podmienky používania | RSS