Zákon o finančnom poradenstve: Ešte neplatí a už sa bude meniť?

Zákon o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve ešte nezačal platiť a už sú snahy o jeho zmenu. Finančno-sprostredkovateľské spoločnosti, ktorých podnikanie najviac ovplyvňuje, majú viacero výhrad. Nepáči sa im oddelenie poradenstva a jasno nemajú v poskytovaní informácií o províziách a finančnom vzdelávaní.

Podľa viceguvernéra NBS Martina Barta klienti často nepoznajú význam finančných produktov, za čo môžu aj sprostredkovatelia. Aj preto je podľa neho potrebný zákon, ktorý ujednotí dohľad nad celým finančným biznisom. Návrh zákona sa dostal na verejnosť koncom minulého roka a už vtedy sa objavilo viacero pripomienok.

Zmiznú finanční poradcovia?

Jedna z najvážnejších výhrad, o ktorej sa veľa hovorilo aj na odbornej konferencii v Bratislave, je snaha striktne oddeliť finančné sprostredkovanie a finančné poradenstvo. Finanční poradcovia budú platení iba od klientov a od finančných inštitúcií nebudú môcť vziať ani cent. Takmer celý súčasný trh sa bude orientovať na sprostredkovanie. Napríklad konateľovi AWD Radkovi Mannovi sa nepáči, že po novom nebudú môcť pred klientom vystupovať ako „poradcovia“: „V Británii máme titul ´poradca´ a tu nie. A to je Británia vyspelejší trh,“ zdôraznil.  

Slavomír Šťastný z NBS si myslí, že finančné poradenstvo, tak ako ho definuje nový zákon, sa na Slovensku nevyužívalo ani doteraz. Tí, ktorí používali, prípadne ešte stále používajú označenie poradcovia, sú totiž platení z finančných inštitúcií, ktorých produkty sprostredkovávajú. Predseda Asociácie obchodníkov s cennými papiermi Róbert Kopál upozornil na paradox, že poradca aj sprostredkovateľ dostane peniaze z rovnakej peňaženky„Vždy ma platí klient, otázkou je, či ma platí priamo, alebo cez finančnú inštitúciu.“

Problém tak spočíva v tom, že sprostredkovatelia sa nechcú vzdať atraktívneho označenia „poradca“ a samozrejme ani možnosti vypýtať si honorár za poradenstvo priamo od klienta, ktorý je ochotný platiť. A hoci takých klientov nebude veľa, nájdu sa (najviac ich má Veľká Británia 7% celého trhu).

Podľa zákona však spoločnosti, ktoré poskytujú sprostredkovanie a spoločnosti, ktoré poskytujú finančné poradenstvo, nebudú môcť byť vôbec prepojené. Takéto obmedzenie sa však netýka spoločností, ktoré majú sídlo v inom členskom štáte Európskej únie a podnikajú na základe tamojších zákonov. Mnohé spoločnosti tak zrejme obídu situáciu tým, že sa zaregistrujú v jednom z okolitých štátov. Spoločnosti, ktoré ostanú na Slovensku a budú striktne dodržiavať naše zákony, tak môžu byť paradoxne znevýhodnené.

Akú províziu sprostredkovatelia zverejnia?

Podľa nového zákona musí sprostredkovateľ informovať klienta o tom, že za sprostredkovanie služby dostane províziu od finančnej inštitúcie. Teda nie samotnú výšku provízie. Tú musí upresniť až vo chvíli, keď o to klient požiada.

Sprostredkovateľské spoločnosti však nemajú jasno v tom, akú sumu treba uviesť: Či celú províziu, ktorú vyplatí napríklad poisťovňa sprostredkovateľskej spoločnosti alebo tú časť provízie, ktorú získa samotný podriadený sprostredkovateľ. Šéf OVB Benedikt Fronc má v tomto prípade jasno: „Znenie je podľa mňa také, že ako si ho vyslovím, tak ho splním (vyložím), čiže mi nechávame našich ľudí, aby hovorili svoju províziu. Tak sme zatiaľ dohodli, pokiaľ to niekto nepovie ináč, myslím si, že mám pravdu.“ Finančno-sprostredkovateľské spoločnosti sa tak zrejme budú chrániť, aby sa ich vlastní sprostredkovatelia v prvej línii nedozvedeli, koľko pre spoločnosť zarobia. Mohli by totiž žiadať vyššie provízie.

V takom prípade sa však ani klient nedozvie celú sumu, ktorá je zaplatená za sprostredkovanie kupovanej služby. Spoločnosti sa bránia, že ani v obchode či v reštaurácii nevie zákazník výšku provízie. Generálna sekretárka Asociácie finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov Darina Huttová pridáva aj ďalši argument proti zverejňovaniu: „Toto je údaj o príjme a nemá sa čo zverejňovať. Nemám rada zverejňovanie príjmov, nie preto, že by som chcela chrániť svoje, ale nech sa každý stará o to, aby príjmy boli legálne a nie v akej sú výške. Ale som tak trochu osamotená v tomto názore. Na finančnom trhu panuje názor, že práve provízie by mali byť jasne povedané. Keď si vezmem zákon o cenných papieroch, tak tam provízia sprostredkovateľa za sprostredkovanie služby obchodníka s cennými papiermi musí byť explicitne do centa povedaná."

Zákon pozná aj výnimku: Pri uzatváraní životného poistenia považuje za postačujúcu informáciu o priemernej výške nákladov na finančné sprostredkovanie pri jednotlivých odvetviach životného poistenia. Ako vysvetľuje D. Huttová: „Finančná inštitúcia, teda poisťovňa, dá túto informáciu sprostredkovateľovi a ten ju poskytuje.“ Otvorenou otázkou zostáva, či sa bude priemerná výška nákladov stanovovať pre jednotlivé produkty, alebo pre skupinu produktov. Benedikt Fronc si myslí, že pre skupinu produktov.

Je vzdelávanie postačujúce?

Jednou z otvorených otázok je aj vzdelávanie. Zákon hovorí o štyroch stupňov odbornej spôsobilosti (základnom, strednom, vyššom a najvyššom) a pre každé vymedzuje príslušné vzdelanie. Napríklad pre základný stupeň vzdelávania určuje stredné odborné vzdelanie. Podľa D. Huttovej sú takéto požiadavky na základný stupeň odbornej spôsobilosti pomerne benevolentné a sama by bola radšej, keby mali minimálne maturitu. Problematike vzdelávania podľa nového zákona sa budeme na Investujeme.sk venovať už čoskoro.  

Riešením usmernenia NBS alebo zmena zákona?

Výhrady, ktoré majú predstavitelia sprostredkovateľských spoločností voči zákonu je pomerne veľa. Odpovede na mnohé otázky dajú metodické usmernenia Národnej banky Slovenska. Už teraz však nie je vylúčená ani zmena zákona: „Nesnažme sa robiť strašiaka a nesnažme sa teraz hovoriť, že niekomu je podnikanie znemožňované. Ak naozaj prax ukáže, že tento zákon by mal postaviť bariéry práve v tomto v podnikaní, budeme ho musieť zmeniť,“ tvrdí Slavomír Šťastný z NBS. Zákon bude platiť až od 1. januára budúceho roka a v mnohých oblastiach platí zhruba rok prechodné obdobie, aby sa spoločnosti na novinky stihli pripraviť. „Za tú dobu je možné zákon zmeniť, pokiaľ sa ukáže, že zákon nevyhovuje,“ zakončil S. Šťastný.

Investujeme.sk sa bude novému zákonu aj naďalej intenzívne venovať.

Zákon o finančnom poradenstve: Ešte neplatí a už sa bude meniť? >> zdieľajte na sociálnych sieťach

Tweet