Zákony: Sprostredkovatelia dostanú viac času, banky majú ďalšie povinnosti

Sprostredkovatelia si čiastočne vydýchli, parlament zmierňuje svoju chybu ohľadne nereálnych termínov. Banky však upozorňujú, že robí ďalšiu: Zákonodarnému zboru sa končí volebné obdobie a novoprijatú finančnú legislatívu zameranú na ochranu spotrebiteľa šil horúcou niťou, aby ju stihol ešte pred voľbami. Problémom však je, že prípadné nedostatky sa budú odstraňovať až po voľbách.

Kto hlasuje, robí aj chyby...

Nedostatky nespomíname náhodou – ani parlament totiž nie je neomylný, čo sa potvrdilo aj na 49. schôdzi, keď poslanci opravovali viacero svojich predošlých nesprávnych rozhodnutí.

V zákone o starobných dôchodkoch museli zmeniť podmienky pre investovanie DSS-iek, aby do európskych cenných papierov mohli investovať až polovicu kapitálu. Európskej komisii sa nepáčilo pôvodné znenie o 20% obmedzení, ktoré podľa výhrad EK porušuje právo na voľný pohyb kapitálu.

Poslanci opravovali aj legislatívu o mladomanželských pôžičkách. Pôvodne totiž schválili návrh, aby štát a banky dotovali úvery pre mladých rovnako troma percentuálnymi bodmi z úrokovej sadzby. Išlo však o prvý návrh, ktorý banky označili za nereálny a s vládou sa dohodli, že takéto úvery budú dotovať len 1,5 p. b. Napriek dohode však omylom poslanci pôvodne odhlasovali prvý návrh, ktorý včera opravili. Podľa Marcela Lazniu zo Slovenskej bankovej asociácie vstúpi novela do platnosti zrejme v apríli: "Proces zavedenia nového produktu do portfólia bánk si vyžaduje istý čas. Nie je však vylúčené, že sa mladomanželské pôžičky objavia v ponukách bánk hneď po účinnosti zákona." 

Sprostredkovatelia majú viac času na získanie odbornej spôsobilosti

Zákon o finančnom poradenstve a finančnom sprostredkovaní platí len od začiatku tohto roka a už bol novelizovaný. Dôvodom sú nereálne termíny na splnenie podmienok odbornej spôsobilosti. Poslanci uznali, že pôvodné prechodné obdobia boli prikrátke predĺžili ich zhruba o pol roka. Ďalšie výhrady sprostredkovateľov však ostali nevypočuté.

• TIP REDAKCIE: Prehľadnú tabuľku o nových termínoch a povinnostiach pre finančných sprostredkovateľoch nájdete na konci článku.

Úvery budú viac chrániť spotrebiteľa

Schválený zákon o spotrebiteľských úveroch kladie podľa ministra financií Jána Počiatka dôraz na posilnenie ochrany spotrebiteľa: „Ide o dôležitú oblasť finančného trhu, ktorej význam úmerne rastie tomu, ako sa vyvíjajú rôzne nové formy spotrebiteľských úverov a ako rastie zadĺženosť domácností. Nová právna úprava kladie osobitný dôraz na poskytovanie informácií spotrebiteľovi a to ešte pred rozhodnutím o uzavretím zmluvy, ako aj v samotnej zmluve o spotrebiteľskom úvere. Zákon presne ustanovuje rozsah informácií, ktoré má obsahovať reklama a predpisuje povinnosť poskytnúť spotrebiteľovi predzmluvné informácie na štandardizovanom formulári z dôvodu ľahšej porovnateľnosti parametrov úveru.“

Zákon prináša:

• Prísnejšie podmienky pre reklamu úverových produktov. Ak reklama obsahuje výšku úrokovej sadzby, musí informovať aj podmienkach získania takejto sadzby a o ďalších poplatkoch.
• Povinnosť overovať úverovú bonitu klienta. Nemalo by sa už stať, že žiadateľ získa úver, ktorý je nad jeho finančné možnosti a ocitne sa tak v sociálnej núdzi.
• Registrácia nebankových spoločností poskytujúcich úvery. NBS bude mať prehľad o spoločnostiach, ktoré poskytujú úvery retailovým klienom.
• Maximálna výška poplatku za predčasné splatenie úveru. Veriteľ má nárok na náhradu nákladov len do výšky jedného percenta zo splateného úveru pred lehotou splatnosti, ak lehota splatnosti je dlhšia ako jeden rok. V prípade lehoty kratšej ako jeden rok je to 0,5 %.
• Právo odstúpiť od úveru. Spotrebiteľ má právo na odstúpenie od úverovej zmluvy do 14 kalendárnych dní od jej uzavretia a to bez uvedenia dôvodu a bez sankcií. Banky sa však vyjadrili, že zrejme peniaze z úveru poskytnú klientovi až 14 dní po podpise zmluvy, aby sa vyhli situácii, keď klient od zmluvy odstúpi, ale peniaze nevráti.

Čo je úžera?

Poslanci o zákone o spotrebiteľských úveroch prakticky nediskutovali. Výnimkou bola definícia úžery. Katarína Tóthová z HZDS upozornila, na nejasnú formuláciu, že odplata za úver (úroková sadzba a ďalšie poplatky) nesmie prevyšovať obvyklú odplatu požadovanú na finančnom trhu: „ Pred, v roku 2001 sa mi podarilo dostať do zákona, do § 3 ods. 6, že odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nesmie prevyšovať výšku ustanovenú vládnym nariadením. To bolo každému jasné, čo je stanovené vo vládnom nariadení a čo prevyšuje, je úžera. Dnes nebude jasne stanovené, čo je úžera.“

Spoločný spravodajca Jozef Burian zo SMERu tvrdí, že stanoviť jednotnú úrokovú sadzbu, ktorej prekročenie by bolo úžerou, je zložité, keďže banky majú iné úroky ako napríklad nebankové spoločnosti poskytujúce úvery: „Nikto tu nemá záujem navyšovať umelo úrokové sadzby. Ide o to, aby trh jednoducho nebol rozkolísaný tým, že každý, kto poskytne povedzme lízingovou zmluvou nejaké vnútorne výnosové percento (ktoré mimochodom nie je jednoduché vypočítať), aby nebol ohrozený v tom, že niekto mu ho zruší a všetci budú špekulovať ako sa súdiť. Jdnoducho nebudú mať záujem splácať svoje záväzky, nie úžerné záväzky, ale záväzky tie, ktoré vyplývajú z normálnych klasických zmlúv.“

Univerzálny bankový produkt predsa len bude

Odpor bánk vyvolala predovšetkým povinnosť poskytovať rovnaký – univerzálny bankový produkt. Bankám sa nepáči, že návrh ministerstva financií sa dostal začiatkom roka na vládu bez diskusie s nimi. Slovenská banková asociácia  sa ešte v januári odvolala na memorandum o spolupráci počas krízy, podľa ktorého má vláda spolupracovať s bankovým sektorom pri tvorbe legislatívy. Zmienka o rovnakých balíkoch služieb však nebola súčasťou  legislatívy, ktorú banky pripomienkovali. Ministerstvo financií v reakcii na obvinenia zdôraznilo, že bankárov informovali na neformálnych stretnutiach .  

Minister financií Ján Počiatek v predkladacej správe zdôraznil, že:  „Cieľom tohto návrhu je zabezpečiť spotrebiteľov efektívny prístup k základným bankovým službám, ktoré súvisia s bežným účtom, pričom sa kladie dôraz na lepšiu porovnateľnosť a sprehľadnenie poskytovania bankových služieb, osobitne poplatkovej politiky bánk.   Súčasne ministerstvo predloženým návrhom vytvára legislatívne predpoklady na účinnú podporu bezhotovostného platobného styku.“  

Bankárom sa nepáči, že im štát zasahuje do produktovej politiky a aj do slobodného trhu. „To je ako prinútiť všetky automobilky vyrábať rovnaké auto,“ upozornil prezident Slovenskej bankovej asociácie a šéf Tatra banky Igor Vida. Podľa neho asociácia rokovanie s ministerstvom financií vzdala, lebo nepočúvalo ich pripomienky. Ešte pred schválením I. Vida upozornil, že ak legislatíva prejde, budú hľadať zákonné možnosti ako ochrániť svoj biznis. Prvým krokom bude posúdenie, či povinnosť poskytovať univerzálny bankový produkt nie je protiústavná. Na základe výsledkov analýzy zváži SBA ďalšie kroky. "Je nezmyslené, aby úradníci ministerstva určovali, čo má súkromný subjekt ponúkať svojim klientom. Nechápeme to ako snahu pomôcť spotrebiteľom, ale ako útok proti bankovému sektoru, na záchranu ktorého slovenská vláda nemusela vynaložiť ani euro," zdôrazňuje Marcel Laznia.  

Podľa schváleného zákona budú musieť banky v základnom bankovom produkte poskytovať:

• zriadenie a zrušenie bežného účtu vedeného v mene euro,
• vklad finančných prostriedkov v hotovosti v mene euro na bežný účet,
• výber finančných prostriedkov v hotovosti v mene euro z bežného účtu,
• bezhotovostné prevody finančných prostriedkov z bežného účtu alebo na platobný účet vedený u poskytovateľa platobných služieb v mene euro úhradou aj inkasom
• vydanie medzinárodnej debetnej platobnej karty,
• zriadenie internet bankingu alebo inej platobnej aplikácie elektronického bankovníctva.

Banky sa však predsa len dočkali ústupku. Pôvodný návrh zákona totiž určoval povinnosť zahrnúť do základného balíka aj „36 platobných operácií zadaných klientom na pobočke“. Na základe poslaneckého návrhu však počet týchto operácií stanoví ministerstvo financií vo vyhláške.“

SBA podľa M. Lazniu s ministerstvom financií o podobne vykonávacej vyhlášky nerokuje: "pretože oficiálny návrh vyhlášky neexistuje. Legislatívny proces bez poznania obsahu príslušných vyhlášok považujeme za netransparentný.vníma SBA dlhodobo upozorňuje na skutočnosť, že tvorba zákonov sa za posledné roky výrazne zhoršila. Vždy je možné očakávať, že zákony, ktoré ovplyvňujú bankový sektor sa budú meniť nesúvisiacimi zákonmi na poslednú chvíľu bez možnosti odbornej diskusie, tak ako sa tomu stalo aj teraz."

Finančné inštitúcie nemajú lobystov

Všetky zmeny týkajúce sa finančnej oblasti boli súčasťou Vládneho návrhu zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zaujímavosťou je, že proti zákonu nehlasoval takmer žiaden poslanec. V prvom čítaní sa hlasovalo dvakrát s bilanciou 83 za, 0 proti a 57 sa zdržalo a 121 za, 0 proti, 17 sa zdržalo. V druhom a treťom čítaní bolo hlasovaní viac, ani tu sa však nenašli viac ako dvaja poslanci (až na jednu pripomienku, ktorá neprešla), ktorí by zdvihli proti zákonu svoju ruku.

Vysvetliť si to môžeme faktom, že finančné inštitúcie nemajú v parlamente svojich lobystov, čo je samo o sebe dosť zvláštne. Reálnejšie však bude vysvetlenie, že zákon mal nálepku „chrániaci spotrebiteľa“ a pár mesiacov pred voľbami sa nikto z poslancov neodváži vystupovať proti-spotrebiteľsky a obhajovať „zlé banky“.  A do tretice môžeme špekulovať (aj vzhľadom k nevýraznej diskusii v pléne), že medzi poslanci niet odborníkov na finančný sektor. Lenže potom je NR SR len štatistom pre úradníkov z ministerstva financií.    

Citácie z rokovanie NR SR boli prevzaté z prepisu rozpravy, ktoré na svojej stránke uverejnila NR SR.

Podmienky pre jednotlivé stupne odbornej spôsobilosti