Fincentrum a.s.
Hypoindex.cz Hypoindex.cz ČeskéReformy.cz ČeskéReformy.cz Bankaroku.cz Bankaroku.cz Investiceroku.czInvesticeroku.cz Investujeme.sk Investujeme.cz InvesticiaRoka.sk InvestíciaRoka.sk

Ďakujeme našim partnerom:                                                                                                                                                                   

fincentrum-logo

hviezdne-byvanie


facebook-logo_1

Zamestnávanie v roku 2013: Oplatí sa ešte vôbec?

Zamestnávanie v roku 2013: Oplatí sa ešte vôbec?

Slovenský podnikateľ, ktorý potrebuje rozšíriť svoje aktivity a pribrať do svojho tímu nových a prínosných ľudí, stojí často pred dilemou, či mu novovytvorenú hodnotu neeliminujú náklady a povinnosti, ktoré dlhodobo deformujú zamestnávanie a podnikateľské prostredie. Akou formou sa oplatí v rolu 2013 zamestnávať či inak spolupracovať? Existujú nejaké lacné a jednoduché alternatívy?

Trvalý pracovný pomer: Povinnosti, obmedzenia a odvody neubúdajú 

Od januára 2013 sa síce zvyšuje sadzba dane z príjmov a rovnako aj maximálne odvody pre lepšie zarábajúcich zamestnancov (cca od  3000 EUR a viac), väčšinu zamestnancov však tieto „postihy“ obídu. Mnohých s nich sa však dotýka už v minulosti obmedzujúci Zákonník práce, ktorý sa nástupom novej vlády dočkal opäť raz novely. 

Základné odvodové podmienky pre zamestnávanie na štandardný trvalý pracovný pomer sa nemenia. Štandardný pracovno-právny vzťah je aj naďalej zaťažený pomerne vysokými odvodmi - na strane zamestnanca v sadzbe 13,4% zrazených z jeho mesačného príjmu, na strane zamestnávateľa 35,2% platených z jeho vlastného vrecka „navyše“ nad zmluvnú hrubú mzdu zamestnanca. 

Okrem platenia odvodov sa však na trvalý pracovný pomer vzťahuje celý rad povinností a obmedzení na strane zamestnávateľa - týkajú sa najmä pracovného času, práce nadčas či nočnej práce, príplatkov či náhrad. Svoje si vypýtajú aj zákonné nároky na dovolenku, tvorbu a použitie sociálneho fondu či stravovanie zamestnancov. Splnenie všetkých požiadaviek, ktoré na zamestnávateľa kladú zákony pracovného práva, stojí jeho peniaze. Navyše ho zaťažuje aj rozsiahla administratíva, ktorá rovnako znamená náklady – či už na právnikov, mzdových účtovníkov a prípadné sankcie za možné chyby.

Čo sa zmenilo v Zákonníku práce od januára 2013 

  • znovuzavedenie súbehu výpovednej doby a odstupného – pri výpovedi danej zamestnávateľom má zamestnanec okrem výpovednej doby súčasne nárok aj na odstupné (výpovedná doba a výška odstupného závisí od doby trvania pracovného pomeru)
  • nárok na odstupné má v určitých prípadoch zamestnanec aj pri skončení pracovného pomeru dohodou
  • pracovný pomer na dobu určitú bude opäť možné dohodnúť maximálne na 2 roky s maximálnym dvojnásobným predĺžením
  • obmedzuje sa možnosť a rozsah práce nadčas
  • spresnená definícia závislej práce 
Prečítajte si

Dohody: Pribudli odvody a hora papierovania

Účelom zamestnávania na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (skrátene „dohody“) bolo pôvodne umožniť zamestnávanie ľudí na príležitostné, nepravidelné a jednorazové práce v nižšom rozsahu hodín, aký sa vzťahuje napr. na trvalých zamestnancov. Odvody z príjmov dohodárov sa do konca r. 2012 v podstate neplatili (zamestnávateľ platil iba 1,05% z príjmu dohodára na úrazové a garančné poistenie, zamestnanec neplatil nič) a z toho dôvodu išlo do konca roka 2012 o veľmi výhodnú a lacnú formu zamestnávania. Formou dohody tak boli často zamestnaní aj ľudia, ktorí v danej firme pracovali celý mesiac v rovnakom rozsahu ako trvalí zamestnanci. 

Od januára 2013 je väčšina dohôd zaťažených odvodmi. A to na oboch stranách – odvody platí zamestnanec – dohodár aj zamestnávateľ, rovnako ako v prípade trvalých úväzkov. Na rozdiel od štandardného pracovného pomeru však nejde vždy o rovnakú sadzbu. Od januára 2013 vzniklo hneď niekoľko skupín dohodárov, z ktorých každá platí rôzne druhy odvodov v rôznych sadzbách. Zavádza sa napríklad pojem „dohodár s pravidelným príjmom“ a „dohodár s nepravidelným príjmom“ a do hry vstupujú aj odvodové výnimky: niektorí študenti môžu konkrétne príjmy od odvodov oslobodiť. Samostatnú – o čosi nižšiu sadzbu – majú aj dôchodcovia. 

Vyššie zaťaženie odvodmi však nebude jedinou bariérou zamestnávania na tento typ úväzkov. V zmysle noviniek Zákonníka práce sa na dohodárov bude vzťahovať široké spektrum pravidiel, ktoré doteraz obmedzovali trvalých pracovníkov. Zavádza sa napr. minimálna hodinová mzda dohodára (1,941 EUR / hod., 337,70 EUR / mes.), povinnosť presnejšej evidencie pracovného času, na dohodára sa po novom vzťahujú takmer všetky pravidlá pri určení a rozvrhnutí pracovného času. Samotné zavedenie odvodov prinieslo taktiež nové a pomerne zložité pravidlá pre prihlasovanie a odhlasovanie dohodárov do poisťovní, papierovanie pri určení a sledovaní študentom zvolenej výnimky oslobodenej od odvodov, rozsiahlejšie vykazovanie mesačných odvodov či ich výpočet. Na dôchodkovo poistených dohodárov sa bude vzťahovať napr. zasielanie „Evidenčných listov dôchodkového poistenia“ na účely výpočtu dôchodku v budúcnosti a nemocensky poistení dohodári prinesú ich mzdovým účtovníkom „papierovanie“ ohľadne práceneschopnosti, materskej dovolenky či pracovných úrazov. 

Uvedené nové povinnosti výrazne zvýšia neproduktívnu administratívnu záťaž pre podnikateľov – zamestnávateľov a ich mzdové účtarne, čo už je samo o sebe dôvod na menšiu vôľu pre túto formu zamestnávania. Zamestnávateľom, ktorí chcú nové vyššie odvody rôznymi formami obísť, navyše nová komplikovaná administratíva takúto optimalizáciu výrazne znechutí. 

Živnosť: Partnerstvo, ktoré možno prežije 

Pojem „zamestnávanie na živnosť“ je sám o sebe z vecnej či právnej stránky nezmysel. Zamestnávať môžeme zamestnancov či dohodárov, pričom sa na nás vzťahuje spomenuté pracovné právo. Živnostník je firmou sám o sebe a s ďalšou firmou – teda „zamestnávateľom“ – môže akurát tak spolupracovať ako dodávateľ na základe niektorej zo zmlúv obchodného práva. 

Vysoké odvodové zaťaženie, ktorým štát dlhodobo zaťažuje zamestnávanie ľudí v pracovnom pomere, však v minulosti prinútilo niektoré firmy transformovať pracovno-právne vzťahy „zamestnávateľ – zamestnanec“ na obchodné vzťahy medzi dvoma firmami. Zamestnávateľovi tak odpadli povinnosti, administratíva a náklady spojené plynúce z pracovnoprávnych, odvodových a daňových predpisov, najmä však ušetril na odvodoch platených zamestnávateľom. „Zamestnanec“ – partner si otvorí živnosť (čo je pomerne jednoduchá záležitosť), svoje služby však musí pravidelne fakturovať a viesť niektorú z možných evidencií príjmov pre daňový úrad vrátane každoročného daňového priznania. Dane a odvody si platí a odvádza sám za seba. Jeho daňovou výhodou je možné uplatnenie daňových výdavkov, najmä fiktívnych paušálnych výdavkov. 

Jednou zo zmien Zákonníka práca pre r. 2013 bola presnejšia definícia tzv. „závislej práce“. Ak ktorýkoľvek vzťah medzi partnermi napĺňa spomenuté znaky závislej práce, ide o závislú prácu a tento vzťah nesmie byť ukotvený zmluvou podľa Obchodného zákonníka (teda medzi dvomi podnikateľmi) ani Občianskeho zákonníka (nižšie spomenutá príkazná zmluva či zmluva o dielo). 

Znaky závislej práce podľa Zákonníka práce 2013 

Za závislú prácu sa považuje práca: 

  • vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca
  • vykonávaná osobne zamestnancom pre zamestnávateľa
  • podľa pokynov zamestnávateľa
  • v mene zamestnávateľa
  • vykonávaná v pracovnom čase určenom zamestnávateľom
  • za mzdu alebo odmenu

Prirodzená otázka každého, kto si dané znaky prečíta, znie, či na kvalifikovanie vzťahu ako závislej práce musia byť splnené všetky podmienky súčasne alebo postačí iba jedna. Zákonník práce na ňu neposkytuje jednoznačné stanovisko, rovnako sa rôznia aj výklady odborníkov na pracovné právo – podľa niektorých závisí spôsob skúmania daného pomeru od konkrétneho prípadu.  

V každom prípade bude v budúcnosti určite riskantnejšie uzatvárať obchodné vzťahy so živnostníkmi v prípade nesamostatných činností, ktoré sú „bijú do očí“ svojím „závislým“ charakterom – napr. stavebné či administratívne práce. Možnosť obhájiť status živnostníka a obchodného vzťahu budú mať skôr činnosti vykonávané samostatne a pod vlastným menom, pri ktorých je rôznymi spôsobmi možné dokázať, že ide o skutočné podnikanie. 

Pre úplnosť je potrebné dodať, že tímová spolupráca viacerých jedincov na voľnej nohe, ktorá je možné označiť za zamestnávanie, nevzniká v súčasnosti len z dôvodu vysokých odvodov. Jednotlivci, ktorí chcú byť slobodní, robiť prácu, ktorá ich baví a vyberať si projekty či miesto pôsobenia podľa vlastného uváženia, sa v súčasnosti často združujú na báze obchodnej spolupráce samostatných podnikateľov a výsledkom sú tzv. slobodné firmy či pseudofirmy. Prioritným dôvodom býva vyhnutie sa nepraktickým obmedzeniam pracovného práva – veď slovenský Zákonník práce úplne voľnú resp. slobodnú prácu neumožňuje. Únik pred vysokými odvodmi je len dodatočným, i keď výrazným motívom. 

Príkazné zmluvy: Závislá práca vrátane zamestnaneckých odvodov

V minulosti sa ako spôsob úspory na odvodoch používali obľúbené príkazné zmluvy, resp. iné zmluvy podľa Občianskeho zákonníka. Už z len definície „príkazcu“ a „príkazníka“ (§ 724 až § 732 Občianskeho zákonníka) však v takomto vzťahu ide o závislú prácu podľa starých aj podľa nových pravidiel. Od r. 2011 sa preto z príjmov (tj odmien) na základe príkazných zmlúv platia odvody na strane príkazcu – zamestnávateľa aj na strane príkazníka – zamestnanca. Jedinú úľavu môže poskytnúť ich rozdelenie v závislosti od typu príjmu: pravidelné príjmy sú zaťažené plnými odvodmi v rovnakej sadzbe ako trvalý pracovný pomer, z prípadných nepravidelných príjmov sa neplatí nemocenské poistenie a poistenie v nezamestnanosti, sadzba odvodov na oboch stranách je preto nižšia. Príjmy z príkazných zmlúv sa do rubriky „pracovný pomer“ zaraďujú aj na účely zdaňovania z hľadiska dane z príjmov. 

Tam však nespadajú príležitostné či náhodné príjmy. Ak ide o príkaznú zmluvu uzatvorenú na príležitostnú či náhodnú činnosť v roku, zdaňujú sa ako ostatné príjmy v zmysle § 8 zákona o dani z príjmov. Teda do sumy 500 EUR ročne sú od dane z príjmov oslobodené a neplatia sa z nich odvody. Na druhej strane si príkazník-zamestnanec nemôže uplatniť štandardné výhody, akými sú nezdaniteľná časť na daňovníka či manželku prípadne daňový bonus na dieťa. Tieto prináležia iba zamestnancom alebo SZČO. 

Zmluvy o dielo: Samostatná činnosť vykonávaná občanom závislou prácou nie je 

Zmluva o dielo uzatvorená medzi podnikateľom (zamestnávajúcou firmou, resp. objednávateľom) a občanom (tj zhovotoviteľom) je jedným z typov zmlúv v zmysle Občianskeho zákonníka (§ 631 a vyššie Občianskeho zákonníka), ktorých výhody a nevýhody sú popísané v predchádzajúcom odseku.  Už zo samotného názvu a rovnako aj definície zmluvy o dielo však vyplýva, že vo väčšine prípadov ide o natoľko samostatný výkon činnosti, že nemôže byť posúdená ako závislá práca. V rámci takto definovaných zmlúv o dielo nejde teda o zamestnávanie a z odmeny sa neplatia odvody ako v prípade štandardného pracovného pomeru. 

Odvody na zdravotné poistenie si teda vykonávateľ musí zaplatiť sám. Ide totiž rovnako o ostatné príjmy (§ 8 zákona o dani z príjmov), ktoré po novom podliehajú zdravotnému poisteniu. Výhodou z daňového hľadiska je spomínaná oslobodená suma 500 EUR ročne (ak ide o príležitostný príjem), nevýhodou nemožnosť uplatniť si nezdaniteľné časti či daňový bonus.

Uvedená definícia či podmienky sa nevzťahujú na zmluvu o dielo uzatvorenú v zmysle autorského zákona (§ 39). Príjmy autorov sa zdaňujú ako samostatná zárobková činnosť v zmysle § 6 zákona o dani z príjmov – tj podobne ako väčšina SZČO či živnostníkov. Rovnako nehovoríme o zmluve o dielo v zmysle Obchodného zákonníka, ktorá je zmluvou medzi dvomi podnikateľmi a zhotoviteľ – zamestnanec si z jej príjmov platí odvody a daň z príjmov ako SZČO. 

Záver: Náklady a byrokracia narastú, no slobodní ich majú menej

Prácu v zmysle vzťahu nadriadenosti a podriadenosti slovenská legislatíva zaťažuje odvodmi a širokým spektrom povinností či administratívy na strane „chlebodarcu“. Tento trend je jasný, rovnako ako snaha „zapchať“ možné úniky či výnimky z podobných vzťahov. Svoje náklady či daňové nevýhody majú aj ostatné formy obchodnej či príležitostnej spolupráce. S cieľom vyhnúť sa možným sankciám zo strany úradov je určite vhodné uprednostniť pracovné zmluvy v prípadoch, ak sa na dané vzťahy hodia. Pre vzťahy medzi samostatnými a slobodnými podnikateľmi sú ideálne voľnejšie "zväzky, kde si každá strany spravuje svoju administratívu a dane sama – v súčte je záťaže určite menej a prináša to aj nefinančné benefity.

Ilustračné foto: sxc.hu.

Zamestnávanie v roku 2013: Oplatí sa ešte vôbec?

Zamestnávanie v roku 2013: Oplatí sa ešte vôbec? >> zdieľajte na sociálnych sieťach

 
Reklama

 

Komentáre


K tomuto článku ešte nebol pridaný žiadny komentár. Buďte prvý a okomentujte tento článok.

Pridajte komentár

* Pokiaľ je text nečitateľný, nový načítate kliknutím na obrázok. Veľké a malé písmená sa neodlišujú.
Pre prihlásených sa kontrolný obrázok nezobrazuje. Prihláste sa alebo sa zaregistrujte ak ešte nemáte účet.
Opíšte text z obrázku: *

* Hviezdičkou sú označené povinné informácie.


Články z Dane

Peter Apolen | 15.03.2016 00:00 Rozmýšľate o prechode zo živnosti na s.r.o.? Jednoznačná odpoveď neexistuje

Na začiatku podnikania riešia budúci podnikatelia častokrát dilemu, či si založiť živnosť, alebo sa rozhodnúť pre spoločnosť s ručením obmedzeným. Na túto otázka nie je ľahká odpoveď. Treba vždy zohľadniť konkrétne podmienky daného podnikateľa. Ponúkame niekoľko rád, podľa ktorých sa môžno lepšie zorientovať. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Marek Mittaš | 26.02.2016 00:00 Podávate ako finančný sprostredkovateľ daňové priznanie po prvý krát? Ponúkame niekoľko rád

Blíži sa termín podania daňového priznania. Hoci finanční agenti nie sú živnostníci, daňové povinnosti, sa ich týkajú rovnakou mierou. Pozreli sme sa preto na to, aké možnosti majú sprostredkovatelia pri platení daní. Rady ocenia najmä nováčikovia, ktorí si budú daňové priznanie podávať prvý krát. Vedeli ste napríklad, že výdavok na kávu, či čaj s klientom si z daní odrátať nemôžete? Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

| 24.02.2016 00:00 Daňové priznanie 2015 - zmeny, novinky, limity

Novela Zákona o dani z príjmov účinná od začiatku roka 2015 priniesla rozsiahle zmeny. Niektoré z týchto zmien boli v priebehu uplynulého roka opätovne pozmenené, resp. spresnené. Prinášame prehľad najvýznamnejších zmien, na ktoré by ste nemali zabudnúť pri príprave daňových priznaní za minulý rok.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Apolen | 10.02.2016 00:00 10 zmien, ktoré požadujú podnikatelia od novej vlády

Predvolebná kampaň je v plnom prúde. Politické škandály sa odkrývajú jedne za druhým. Prím v súčasnosti hrá štrajk učiteľov, ktorý sa zmenil na občiansku aktivitu. My v investujeme.sk však chceme zostať pri ekonomike. Myslíme si, že v podmienkach na podnikanie je stále čo zlepšovať a veľa problémov, ktoré treba riešiť. Prinášame preto zoznam desiatich opatrení, ktorých splnenie od novej vlády požadujú podnikatelia, v tomto prípade zastúpení Podnikateľskou alianciou Slovenska. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Furmaník ml. | 09.02.2016 00:00 Na čo nezabudnúť pri zostavovaní daňového priznania

V súvislosti s daňovými priznaniami nás každý rok čaká nielen nové tlačivo, ale aj niekoľko zmien v pravidlách. Rok 2015 – teda ten, ktorý budeme v najbližších týždňoch uzatvárať – priniesol týchto zmien neúrekom. A i zásadných. Tu je zoznam tých najpodstatnejších: Celá správa »

Komentárov: 1 / 1 Posledný komentár: 12.02.2016 17:14Ďalšie články »

Krátké správy z Dane

24.05.2016 10:53 Švajčiarsko bude hlasovať o základnom príjme

Ďalšia krajina uvažuje o zavedení základného príjmu. Išlo by o finančnú dávku rovnakú pre každého občana. Po tom, ako takýto projekt vlani zaviedlo Fínsko, prebehne začiatkom júna referendum na túto tému i vo Švajčiarsku. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

20.05.2016 10:07 Zverejňovanie daňových dlžníkov sa podstatne zintenzívni

Od mája platia nové pravidlá zverejňovania daňových dlžníkov v zozname vedenom Finančnou správou. Zníži sa suma, od ktorej sa budú podlžnosti zverejňovať a zvýši sa frekvencia aktualizácie zoznamu.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

02.05.2016 09:11 Česko stále podporuje IŽP daňovými úľavami, ako formu sporenia

Lidé tratí peníze při „přetáčení“ rezervotvorných smluv životního pojištění. Ovšem tratí i bez jejich přetáčení. To politikům ale nevadí a dál podporují „spoření“ prostřednictvím životního pojištění daňovými úlevami. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

29.04.2016 10:39 Cena za Brexit sa odhaduje na 4300 libier ročne na hlavu

Britské ministerstvo financií minulý týždeň uviedlo, že podľa jeho analýzy by odchod z EÚ stál každú britskú domácnosť zhruba 4300 libier (5500,18 eura) ročne. Zhoduje sa približne i analýzou OECD. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

27.04.2016 08:41 Rebríček slovenských firiem so zahraničnými majiteľmi

Nasledujúci rebríček zobrazuje počet slovenských firiem so zahraničnými spoločníkmi a akcionármi (majitelia), ktorí sú uvedení v Slovenskom Obchodnom registri.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie krátke správy »