Fincentrum a.s.
Hypoindex.cz Hypoindex.cz ČeskéReformy.cz ČeskéReformy.cz Bankaroku.cz Bankaroku.cz Investiceroku.czInvesticeroku.cz Investujeme.sk Investujeme.cz InvesticiaRoka.sk InvestíciaRoka.sk

Ďakujeme partnerom:                                                                                                                                          

logo-fincentrum

Zatvoril som všetkých blogerov, no kurz nestúpa! (Prelom rokov vo financiách očami komentátora)

Zatvoril som všetkých blogerov, no kurz nestúpa! (Prelom rokov vo financiách očami komentátora)

„Zatvoril som všetkých blogerov, všetkých do jedného som už dal pozatvárať, navždy budú hniť v base za ostnatými drôtmi, no kurz nestúpa, ale naopak – ďalej klesá!“ skríkol muž, ktorému mnohí pripisujú tzv. napoleónský komplex, čo nie je nič iné než špecifický psychický komplex mužov prameniaci z ich menšej výšky alebo z inej fyzickej indispozície.

Porozhliadol sa po prítomných a potom už pokojnejším tónom dodal: “Tak ešte raz, všetci blogeri sú v base a vy mi tu napriek tomu tvrdíte, že kurz rubľa ďalej padá. Čo je za tým? Nejaké čarodejníctvo? Nejaká vyššia moc? Mám dať pozatvárať bankárov?! Vo väzniciach je miesta dosť, s tým nemám problém, a keby náhodou už nebolo, dám urýchlene vystavať na Sibíri nové basy.”

“Je za tým zrejme širší balík problémov,” ozval sa nesmelo jeden z účastníkov porady. Nadýchol sa, pozrel na ostatných a potom pokračoval:

“Naozaj ide o širší problém… sankcie zo strany Spojených štátov i Európskej únie, klesajúce ceny ropy na svetových trhoch, ale aj fakt, že my okrem surovín, najmä teda okrem plynu a ropy nemáme čo vyvážať. Nevyrábame nič také, čo by svet od nás mohol a chcel kupovať, nejaké moderné stroje, zariadenia, moderné technológie, nemáme nič, čo by sme vedeli umiestniť na svetových trhoch… No a v neposlednom rade je proti nám verejná mienka v mnohých krajinách sveta, kde nás považujú za nevzdelaných a agresívnych barbarov, ktorí vraj vedia len bojovať. Skončil som, pán prezident!”

Vladimir Putin sa s údivom pozrel na neho a povedal: “S nevôľou som si to vypočul. Ale k veci. Európska únia ako celok nehrá rolu, v niektorých členských krajinách sú totiž pri moci sily, ktoré sú naklonené nám. Je to Česko, Maďarsko, Slovensko a … a… Na ďalšie si neviem v tej chvíli spomenúť. Ale na strane druhej – Poľsko a ostatné nepriateľské krajiny, tie samé zhnijú v marazme západnej demokracie, odtiaľ nám nebezpečenstvo nehrozí. O cenách ropy som ochotný ďalej diskutovať a ešte ste spomínali verejnú mienku…”

“Áno, pán prezident!”

“Takže zase niekde píšu proti nám?! Vychádza mi to tak, že keď sú ruskí blogeri v base, píšu proti nám ukrajinskí blogeri a novinári… Nariaďujem okamžite pripraviť ďalší humanitárny konvoj na Ukrajinu! Obsah humanitárnej pomoci naložený na nákladných autách bude ten istý čo vždy – najmä lieky a detské výživy. A keďže sú teraz tuhé mrazy, nariaďujem naložiť teplé deky vo väčších množstvách.”

Pomyselná porada prezidenta Putina s jeho poradcami a najvyššími predstaviteľmi Ruskej federácie sa mi ako novinárska fikcia zdala najvhodnejšou ilustráciou obdobia prelomu rokov 2014/2015. Dôvodov pre to je určite viac.

V prvom rade to, že pád cien ropy na minuloročných svetových trhoch kruto postihol najmä Rusko, ktorého ekonomika je z rozhodujúcej časti závislá len na vývoze surovín a energie. Cena ropy v kombinácii s protiruskými sankciami zo strany Spojených štátov, EÚ, Japonska, Austrálie atď. zráža rubeľ stále nižšie a nepomáhajú mu ani neustále intervencie centrálnej banky. A keď sa k tomu pridružil aj veľký odliv devíz z Ruska na Západ motivovaný tým, že Putinovi a jeho skvelej budúcnosti Ruska mnohí neveria, je jasné, že krajina sa ťažkej kríze nevyhne.

… a na všetko sa zabudne

Rusku nijako nepomáhajú rôzne “netradičné opatrenia” a úskoky prezidenta Putina ako napríklad nedávno vyhlásená amnestia pre podnikateľov, ktorí svoje finančné prostriedky prevedú zo zahraničných do domácich bánk. Princíp je viac ako jednoduchý – podnikateľa X.Y. pre niečo, napríklad pre podozrenie z možného spáchania nejakého trestného činu zoberú do väzby a tím vyšetrovateľov už niečo vymyslí. A keď už začína byť prihorúco, príde ponuka amnestie – stačí, ak svoje peniažky prevedie z cyperských, britských či lotyšských bánk do ruských. A na všetko, čo možno aj spáchal alebo nespáchal a chceli mu to len našiť, sa náhle zabudne…

K tomu všetkému len tri poznámky:

  • Hovorí sa, že v každom vtipe je trochu pravdy a tak je to aj vo fiktívnom rozhovore Putina so svojou družinou, ktorý som rozpísal v úvode tohto komentára. Aj keď tzv. napoleónsky komplex je skôr žurnalistickým ako psychologickým či psychiatrickým pojmom, výrečne naznačuje, že mnohí z tých, ktorí trpia trebárs pre svoj nižší vzrast, sa často nájdu v útočných a agresívnym tendenciách v politike, pri riadení štátu, vo vedení vojny a podobne. Príkladov z histórie je viac ako dosť.
  • Fikcia v úvode komentára však má racionálne jadro  v tom, čo renomovaný pražský odborník na geopolitiku Michael Romancov charakterizoval slovami, že ruské vládne elity považuje za ekonomicky úplne negramotné: “Rusi sú presvedčení, že bez ich surovín sa nik vo svete nezaobíde a tým končia všetky ich predstavy, starosti či obavy.” 
  • Tretia poznámka je výslovne faktická: S tým humanitárnym konvojom je to tak, ako je. Zložky Civilnej obrany (CO) v Moskve začiatkom roka oznámili, že pripravujú ďalší – v poradí už jedenásty konvoj s humanitárnou pomocou pre Doneckú a Luhanskú oblasť Ukrajiny. Podľa oficiálnych správ bude konvoj pozostávať z vyše 120 nákladných áut s cca 1400 tonami nákladu. Najvyššie vedenie Ukrajiny však považuje tieto „humanitárne konvoje“ za porušenie zvrchovanosti. Ukrajinské tajné služby totiž už skôr upozornili, že Moskva pod pláštikom ”humanitárnej pomoci” dodáva proruským separatistom zbrane a muníciu.

Oplatí sa zdôrazňovať, že sankcie sú nezmyselné?

V každom prípade platí, že Ukrajina je pre Rusko tým povestným neuralgickým bodom. Putin nemôže z Ukrajiny stiahnuť svoje vojská. To by u svojich obdivovateľov a voličov totálne prehral.

Pravdou je ale aj to, čo na prelome roka uviedol renomovaný nemecký ekonóm a prezident mníchovského Inštitútu pre výskum ekonomiky (Ifo) pán Hans-Werner Sinn, podľa ktorého Rusku a jeho ekonomike hrozí kolaps. “Devízové rezervy sa stenčujú, a to aj kvôli prepadom cien ropy aj kvôli sankciám. Ekonomické sankcie Západu zasiahli ruské hospodárstvo veľmi tvrdo,” uviedol Sinn. Vzápätí ale dodal, že kolaps ruskej ekonomiky nezasiahne len samotné Rusko, ktorého HDP v roku 2015 klesne v porovnaní predošlým rokom o štyri percentá, ale určite ho pocítia aj francúzske a rakúske banky, ktoré sa v Rusku silne angažujú.

Trochu inak formuloval svoj názor na sankcie už citovaný Michael Romancov, podľa ktorého protiruské sankcie nielenže majú zmysel, ale Putina poriadne zaskočili, lebo ani vo sne nečakal, že krajiny EÚ budú v tomto smere ťahať za jeden povraz. Na veci nič nemenia ani vyhlásenia niektorých politikov o tom, že sankcie sú nezmyselné a nič neriešia, akurát môžu poškodiť obyvateľov Slovenska. Počas minulého roka to pri rôznych príležitostiach – s prepáčením, ako papagáj donekonečna opakoval premiér Fico.

A zdá sa, že v tom bude pokračovať aj v tomto roku. Ale bezdôvodne.

Podľa analytikov Erste Group pokles dopytu v Rusku a na Ukrajine síce znížil rast exportu krajín regiónu strednej a východnej Európy cca o jeden percentuálny bod, nemal však žiaden vplyv na dynamiku ich rastu! Tieto krajiny totiž ťažia z oživenia domáceho dopytu a ešte jedna vec – klesajúce ceny ropy pôsobia vďaka nižším cenám vstupov pozitívne na ich ekonomiky. “Stredná a východná Európa sa teší z oživenia domáceho dopytu; priemerný hospodársky rast štátov tohto regiónu dosiahne v roku 2015 úroveň 2,5 percenta,” zdôrazňuje analýza Erste Group. 

A naopak, nižšie ceny ropy a protiruské sankcie povedú v tomto roku k hospodárskemu oslabeniu Ruska. Zvýši sa tlak na tamojšie domácnosti, ktoré budú postihnuté vyššou nezamestnanosťou a úbytkom kúpnej sily vzhľadom k tomu, že inflácia bude aj naďalej značne prevyšovať rast miezd. Je pravdepodobné, že sa zvýši podiel nesplácaných dlhov podnikov i domácností.

Ďalším potenciálnym zdrojom tlaku pre ruské banky je podľa analytikov Erste Group financovanie. Pre konflikt s Ukrajinou nemajú ruské banky prístup k financovaniu v rôznych menách zo západných štátov, ktoré boli v minulosti významným zdrojom. "Zároveň zdražie financovanie v rubľoch, pretože ruská národná banka musela podstatne zvýšiť úrokové sadzby, aby sa vyrovnala s klesajúcim kurzom.”

Kam až dosiahne ropný šok?

Druhým dôvodom, prečo som začal tento komentár fikciou z Putinovej porady a nie nejakou sentimentálnou Vianočnou rozprávkou či rozprávaním o poľadovici na cestách, je fakt, že analytici sa zhodujú vo vymenovaní kľúčových faktorov, ktoré budú najviac ovplyvňovať Slovensko a jeho ekonomiku v roku 2015. Bude to predovšetkým geopolitické napätie vyplývajúce z rusko-ukrajinského konfliktu, agresívne plány Ruska a ďalší dopad sankcií EÚ na túto krajinu, ktorá sa začína nebezpečne ponárať do hlbokej krízy – ekonomickej i morálnej.

Analytici však jedným dychom dodávajú, že nemožno zabúdať ani na ďalšie faktory, najmä na problémy v samotnej eurozóne (horúca situácia v Grécku, nedoriešené reformy v Taliansku či Francúzsku, dlhoočakávané rozhodnutie ECB či a v akom množstve začne odkupovať štátne dlhopisy atď.), ale najmä na ďalší vývoj cien ropy. Práve ten rozhodne o ďalšom osude Ruska. “Čím dlhšie sa ceny ropy budú držať na súčasných nízkych úrovniach, tým vyššie riziko to je pre ruské banky,“ vyplýva z analýzy Erste Group.

Terajší ropný šok naozaj kruto postihne krajiny, ktoré sú závislé od exportu ropy. Myslím si, že minuloročný vývoj na ruskom finančnom trhu (pád rubľa) je len začiatkom. Jestvujú obavy, že by sa mohla zopakovať ázijská a ruská kríza z rokov 1997/1998, ktorá otriasla celým svetom. Rusku vtedy prudko klesli príjmy z exportu ropy a bolo nútené vyhlásiť bankrot.

Repríza tejto krízy by však bola bolestnejšia ako pôvodná, a to pre súčasné európsko-ruské napätie a neustále vyhrážanie sa ruských predstaviteľov krajinám, na ktoré si Rusko kladie nejaké územné a politické nároky (Moldavsko, Poľsko, Estónsko, Litva, Fínsko atď.). A prezident Putin sa s nevôľou pozerá na to, ako Poľsko a ďalšie štáty okolo Baltského mora neustále posilňujú svoju obranu čoraz väčšou prítomnosťou spojeneckých síl Severoatlantickej aliancie (NATO). Putin pritom neustále hovorí, že pre Rusko je nepriateľom číslo jeden práve NATO.

Zahrialo ma pri srdci

Po tom, čo ukrajinský parlament schválil zákon o ukončení neutrálneho štatútu krajiny s tým, že sa bude usilovať o členstvo v NATO, zazneli z ruskej strany početné nesúhlasy, varovania a vyhrážky. Ruský vyslanec pri OBSE Andrej Kelin: “Rozhodnutie Ukrajiny usilovať sa o členstvo v NATO je nepriateľským krokom voči Rusku.” Minister zahraničných vecí Sergej Lavrov: “Úsilie Ukrajiny pripojiť k Severoatlantickej aliancii je nebezpečné pre samotnú Ukrajinu i pre Európu.”

Hovorca ministerstva vnútra Alexander Lukaševič: “V reakcii na expanziu NATO smerom na východ bude Rusko nútené prijať adekvátne opatrenia. Rusko si je ale isté, že euroatlantický posun Ukrajiny jej nepomôže vyriešiť ekonomické a sociálne ťažkosti.”

Vzápätí prezident Putin podpísal novú – spresnenú vojenskú doktrínu, ktorá má vraj i naďalej obranný charakter, ale nemôže nebrať do úvahy nové hrozby. Ako hlavné nebezpečenstvo sa v dokumente označuje zväčšovanie vojenského potenciálu NATO.

Priznávam, že ma zahrialo pri srdci, keď som zaregistroval vyhlásenie slovenského ministerstva zahraničných vecí, ktoré v reakcii na novú ruskú vojenskú doktrínu odkázalo Putinovi, že NATO nie je hrozbou pre žiadnu krajinu. Naopak, je o obrane, princípoch a hodnotách. V súvislosti s rozhodnutím Ukrajiny uchádzať sa o členstvo v NATO, ministerstvo uviedlo, že jeden z princípov demokratického sveta  je ten, že každá krajina má právo suverénne rozhodovať o svojom smerovaní a o tom, do akých zoskupení chce patriť. „Slovenská republika tento princíp rešpektuje,“ zdôraznil hovorca ministerstva Peter Stano.

Rok 2015: Možno aj sex bude zadarmo!!!

Do tohto roka sme vstúpili so samými dobrotami. Napríklad začala platiť odvodová úľava pre nízko príjmových zamestnancov. Avšak o tom, či tie peniaze nebudú zdravotníctvu chýbať, sa nehovorí. Ďalšia radosť, ktorú musím spomenúť, je zvýšenie minimálnej mzdy, a to o 7,95 percenta oproti predošlému roku. Tomu sa už hovorí riadna bomba! No povedzte pravdu, keby boli voľby už dnes večer, nevolili by ste Fica a stranu Smer-SD? Čo na tom, že zamestnávatelia sú proti zvýšeniu minimálnej mzdy, pretože to negatívne pôsobí na konkurencieschopnosť slovenského priemyslu! Koho to dnes zaujíma?

Analytici Tatra banky v komentári O čom bude počuť v roku 2015 vyslovili názor, že na Slovensku neočakávame počas roka nič prekvapivé”Prijímanie zásadných reforiem neočakávame, keďže rok 2016 bude rokom volebným.” Ja k ich slovám len dodám, že zato sa bude dobre dariť populizmu. Už nielen vlaky, ale aj mnohé iné veci budú zadarmo, samozrejme – pre vybrané skupiny obyvateľstva. Napríklad sex zadarmo! Viem si celkom živo predstaviť ako taký ficovolič – dôchodca si zadarmo vybaví kartičku a potom v prípade záujmu vyhľadá súdružku poskytujúcu oné služby. Za tie jej namiesto dôchodcu zaplatí dobrotivý sociálny štát.

Teda nielen vlaky zadarmo, ale ktovie čo všetko ešte?! A prisahám, že dotovanému sexu a iným sociálnym balíčkom pre vybrané skupiny obyvateľstva sa budem venovať v ďalších tohtoročných komentároch. Ale budem ich písať celkom inak než doteraz. Budú v ľahšom a hádam aj vo veselšom tóne, keďže nás čaká predvolebný rok – plný optimizmu a radosti.

Autor PhDr. Peter Furmaník je publicistom – reportérom a komentátorom. Ilustračné foto v záhlaví článku: www.sxc.hu
Zatvoril som všetkých blogerov, no kurz nestúpa! (Prelom rokov vo financiách očami komentátora)

Zatvoril som všetkých blogerov, no kurz nestúpa! (Prelom rokov vo financiách očami komentátora) >> zdieľajte na sociálnych sieťach

 
 

Komentáre


K tomuto článku ešte nebol pridaný žiadny komentár. Buďte prvý a okomentujte tento článok.

Pridajte komentár

* Pokiaľ je text nečitateľný, nový načítate kliknutím na obrázok. Veľké a malé písmená sa neodlišujú.
Pre prihlásených sa kontrolný obrázok nezobrazuje. Prihláste sa alebo sa zaregistrujte ak ešte nemáte účet.
Opíšte text z obrázku: *

* Hviezdičkou sú označené povinné informácie.


Články z Investície

Marek Mittaš | 17.08.2017 00:00 Ako správne investovať do podielových fondov

Slováci stále držia veľkú časť úspor na termínovaných vkladoch, či bežných účtoch. Podľa štatistiky OECD to je až 62 percent celkového finančného majetku našincov – takmer najviac spomedzi porovnávaných krajín. V podielových fondoch máme alokovaných len 8,4 percenta z finančného majetku. Dôvodom je aj nízke povedomie o fondoch a absencia základov investičnej gramotnosti. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

PR článok | 15.08.2017 10:30 Päť vecí, ktoré musí vedieť každý, kto chce zhodnotiť úspory

Nemusíte byť žiaden expert na financie, aby ste mohli začať s investovaním. Stačí sa zorientovať v tom, čo je naozaj dôležité, na čo sa nesmie zabudnúť, a na čo si musíte dať pozor. Kým nezískate vlastné skúsenosti, môžete sa na investičný trh vydať s radami od nás. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Redakcia | 14.08.2017 00:00 Na ktorých trhoch sa nafukujú bubliny

O bublinách na finančných trhoch sa hovorí už niekoľko rokov, a napriek tomu sa ceny väčšiny investičných aktív stále držia na relatívne vysokých úrovniach. V ostatnej dobe začínajú okrem skeptikov o bublinách verejne debatovať aj investiční stratégovia a analytici významných investičných spoločností.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Marek Mittaš | 09.08.2017 00:00 Na život na dlh si zvykol štát i občania, no kam až ďaleko sa dá zájsť?

Svetový dlh vzrástol minulý rok na vyše 325 percent globálneho HDP a dosiahol viac ako 200 biliónov eur. Verejný dlh štátov Európskej únie dosahuje podľa Eurostatu 89 percent HDP so sumou cez deväť biliónov eur a dlh Slovenska v prvom kvartáli predstavoval približne 44 miliárd eur. Podľa NBS má aspoň nejakú formu úveru takmer 37 percent slovenských domácností. Dlh je súčasťou každodenného života, no ako ďaleko sa až dá zájsť? Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Tomáš Rajtar | 07.08.2017 00:00 Trhy s napätím sledujú každé slovo na perách centrálnych bankárov

Americké akciové trhy sa v júli posunuli na nové historické maximá, k čomu prispel silný začiatok podnikovej výsledkovej sezóny za druhý kvartál. Európske burzy len stagnovali, keď ich napriek rastu ziskovosti firiem ťažilo silné euro. Darilo sa aj emerging trhom pre robustný ekonomický rast lokálnych ekonomík ako aj pre vädnúci dolár. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »

Krátké správy z Investície

22.08.2017 12:25 Najviac slovenských firiem so zahraničnými vlastníkmi patrí Čechom a Maďarom

Česi, Maďari a Rakúšania patria medzi najčastejších zahraničných vlastníkov slovenských firiem. Na absolútnu špičku sa zaraďujú práve naši západní susedia, ktorí u nás podľa najnovších dát vlastnia 9 857 spoločností. Je to o približne 300 podnikov viac ako na konci minulého roka. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

22.08.2017 10:16 Ranný prehľad trhov 22. 8. 2017

Prinášame pravidelný prehľad vývoja na finančných trhoch a zoznam očakávaných udalostí. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

21.08.2017 12:48 Celoslovenskú nezamestnanosť ťahajú nahor len 4 okresy

Evidovaná nezamestnanosť na Slovensku klesla v júli na 6,7 percenta, čo je o dve desatiny bodu menej ako v júni. Hoci ide o rekordne najnižší výsledok, stále je to vysoké číslo. Priemernú nezamestnanosť zvyšujú  najmä štyri okresy južného a východného Slovenska.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

21.08.2017 09:58 Ranný prehľad trhov 21. 8. 2017

Prinášame pravidelný prehľad vývoja na finančných trhoch a zoznam očakávaných udalostí. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

18.08.2017 11:09 Nepredvídateľný Donald Trump potápa tradičné bezpečné prístavy

Po vzájomných provokáciách amerického prezidenta Donalda Trumpa a severokórejského lídra Kom Jong-una prišlo tento týždeň upokojenie na oboch stranách, čo sa prelialo aj na finančné trhy. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie krátke správy »

Najčítanejšie články z Investície za posledných 14 dní

Marek Mittaš | 09.08.2017 00:00 Na život na dlh si zvykol štát i občania, no kam až ďaleko sa dá zájsť?

Svetový dlh vzrástol minulý rok na vyše 325 percent globálneho HDP a dosiahol viac ako 200 biliónov eur. Verejný dlh štátov Európskej únie dosahuje podľa Eurostatu 89 percent HDP so sumou cez deväť biliónov eur a dlh Slovenska v prvom kvartáli predstavoval približne 44 miliárd eur. Podľa NBS má aspoň nejakú formu úveru takmer 37 percent slovenských domácností. Dlh je súčasťou každodenného života, no ako ďaleko sa až dá zájsť? Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Redakcia | 14.08.2017 00:00 Na ktorých trhoch sa nafukujú bubliny

O bublinách na finančných trhoch sa hovorí už niekoľko rokov, a napriek tomu sa ceny väčšiny investičných aktív stále držia na relatívne vysokých úrovniach. V ostatnej dobe začínajú okrem skeptikov o bublinách verejne debatovať aj investiční stratégovia a analytici významných investičných spoločností.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

PR článok | 15.08.2017 10:30 Päť vecí, ktoré musí vedieť každý, kto chce zhodnotiť úspory

Nemusíte byť žiaden expert na financie, aby ste mohli začať s investovaním. Stačí sa zorientovať v tom, čo je naozaj dôležité, na čo sa nesmie zabudnúť, a na čo si musíte dať pozor. Kým nezískate vlastné skúsenosti, môžete sa na investičný trh vydať s radami od nás. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Tomáš Rajtar | 07.08.2017 00:00 Trhy s napätím sledujú každé slovo na perách centrálnych bankárov

Americké akciové trhy sa v júli posunuli na nové historické maximá, k čomu prispel silný začiatok podnikovej výsledkovej sezóny za druhý kvartál. Európske burzy len stagnovali, keď ich napriek rastu ziskovosti firiem ťažilo silné euro. Darilo sa aj emerging trhom pre robustný ekonomický rast lokálnych ekonomík ako aj pre vädnúci dolár. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Marek Mittaš | 17.08.2017 00:00 Ako správne investovať do podielových fondov

Slováci stále držia veľkú časť úspor na termínovaných vkladoch, či bežných účtoch. Podľa štatistiky OECD to je až 62 percent celkového finančného majetku našincov – takmer najviac spomedzi porovnávaných krajín. V podielových fondoch máme alokovaných len 8,4 percenta z finančného majetku. Dôvodom je aj nízke povedomie o fondoch a absencia základov investičnej gramotnosti. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »