Zlato láme rekordy: Drahú vládu alebo drahý kov?

V posledných dňoch vidíme nové historické rekordy zlata takmer na dennej báze. Hovorí sa, že investori sa boja možnej budúcej inflácie a jej prudkého rastu najmä vďaka tomu, že FED a pár ďalších centrálnych bánk vyrába peniaze. Tlačí ich z čistého vzduchu a kvalitného papiera avšak tieto papieriky nemajú žiadnu vnútornú hodnotu.

Avšak na peňažnom trhu sú dolárové sadzby dokonca pod úrovňou jenových, US pokladničné poukážky majú takmer nulový výnos, čo s infláciou nejde dokopy. Toto možno do značnej časti vysvetliť extra uvoľnenou menovou politikou FEDu a spomínanou produkciou bankoviek, ktorá najmä na krátkom konci výnosovej krivky môže prehlušiť strach a obavy z nekontrolovanej inflácie.

Avšak ani dlhodobé úrokové sadzby (a nielen dolárové)  nereflektujú  prehnané inflačné očakávania a to ani z najmenšej miery akoby tomu mohli cenové maximá zlata naznačovať.  Tie sa dokonca výrazne nezvyšujú ani pod tlakom rozbujnenosti US vládneho (ale aj vo všeobecnosti OECD, G7 alebo G20) dlhu a katastrálnom stave fiškálnej sféry a očakávanej rekordnej emisie US dlhopisov v objeme okolo 4000 mld. USD v období rokov 2009-2010.

Natíska sa nám tak otázka, kde je bublina, či je to na zlate alebo na dlhopisoch? Alebo to nie na žiadnej triede aktív ako sa nám snažil povedať šéf FEDu Ben Bernanke minulý týždeň? Skúsme si to tak rozmeniť na drobné a pomenovať jasne všetky základné fakty aby sme sa dostali k zmysluplným záverom. Chceme si posvietiť na dlhopisový trh najmä preto, že je posúvaný tak trochu do úzadia akciového.

Zlaté fakty

Extra uvoľnená menová a aj fiškálna politika znamenajú oprávnený útek ku kvalite drahého kovu. Ten sa nedá vytlačiť, umelo vyrobiť a nijakým spôsobom rozmnožiť. Nemožno ho nijako devalvovať alebo znehodnotiť. Na rozdiel od vládneho dlhu, z ktorého sa vláda môže v spolupráci s centrálnou bankou (či už navonok alebo nie až tak okato) reálne znížiť infláciou alebo monetizáciou dlhu, čo vedie rovnako k inflácii a poklesu jeho reálnej hodnoty. Preto z tohto uhľa pohľadu všetko hovorí zlatými slovami.  Majme v pamäti slová Marca Fabera, že zlato sa pod level 1000 dolárov už nedostane a Bernanke bude musieť v dôsledku inflácie tlačiť bankovku s nominálom 1 mil. USD.

Chýbajúce dlhové fakty

Čo však hovorí v prospech dlhopisov?  Hovorí z fundamentálneho hľadiska vôbec niečo v ich prospech?
Jediný fakt, ktorý ich výnosy drží nízko a ceny vysoko je uvoľnená menová politika. Posledný vývoj tak naznačuje, že z peny kvantitatívneho uvoľňovania a manipulovania úrokových sadzieb menovými autoritami vzniká veľká aj keď zatiaľ prehliadaná bublina. Ide o bublinu nízkych výnosov vládnych dlhopisov, ktorá je vzhľadom k rastu zadlžovania sa jednotlivých štátov z poriadnej časti nelogická.

Za poklesom výnosov  vládnych bondov síce existuje niekoľko pádnych dôvodov, no tie by mali mať na cenu kapitálu skôr dočasný vplyv. Veď ani manipulácia a umelé znižovanie sadzieb neudržalo trhové sadzby dlho na nízkych úrovniach neviedlo k trvalej prosperite USA po roku 2001. Neviditeľná ruka trhu  ukázala svaly a sama vytlačila sadzby na vyššie levely, čím začala praskať realitná bublina pod tlakom neschopnosti dlžníkov splácať rastúce náklady z hypoték.

Blikajúca žiarovka 

A presne tu to začína smrdieť, a mnohým už začína ak nie svietiť tak minimálne blikať žiarovka v hlave. Čo ak sadzby narastú (a v nasledujúcom riadkoch si ukážeme, že narastú) a USA alebo aj Slovensko nebudú schopné si zvýšené bremeno dlhu (ktoré teraz naberajú na svoj chrbát plným priehrštím na naštartovanie ekonomiky) vládať splatiť? Ako na to vlády zareagujú? Táto otázka je ťaživejšia o to viac, keď si uvedomíme, že ani v čase slnečných dní globálne ekonomiky neboli nemecká, francúzska alebo slovenská vláda schopné prijať vyrovnané alebo prebytkové rozpočty, aby  im verejný dlh nenarastal a prípadne by boli z prebytkov z dobrých čias financovať teraz nakopávanie ekonomiky.

Takže ako sa chcú tejto stigmy zbaviť po kríze? Veď aj tí najoptimistickejší ekonómovia tvrdia, že potenciál rastu ekonomík bude nižší a obnova anemická.  A plány sú také, že znižovanie deficitov rozpočtov bude prebiehať pomalším tempom ako plánovaný (zbožne želaný) rast HDP. To povedie k nárastu podielu dlhu na HDP.

Kto má dôveru vo vládu, keď...

Kto by mal tak dôveru požičiavať vládam najmä keď existujú ďalšie riziká a pokušenia vlád, po ktorých už neraz siahli? Autor tohto článku by týmto smerom riskoval nerád, najmä keď existujú nasledujúce antidlhopisové fakty:

• Ak vychádzame z toho, že uvoľnená menová politika nemôže trvať večne ako už naznačil aj FED alebo ECB a ekonomika sa dostane do fázy udržateľnej obnovy (rozumej pomalý chudokrvný rast nasledujúcich niekoľko rokov) začne sa s jej sprísňovaním, čo povedie k rastu výnosov vládnych dlhopisov.
• Ak vychádzame teda z toho, že kvantitatívne uvoľňovanie môže vyústiť do inflácie, ceny všetkého pôjdu hore aj ceny úrokov!
• Ak vychádzame z toho, že bude existovať pokušenie neférového vykúpenia sa jednotlivých vlád z dlhov infláciou alebo monetizáciou dlhu (najbližšie k tomu má FED a BoE), potom sa dlhopisov  budú investori zbavovať, čo povedie k rastu ich výnosov!
• Ak vychádzame z toho, že dlhy mnohých  krajín sú na úrovni povojnového stavu a hoci sa hovorí, že ekonomika sa zlepšuje, fiškálne stimuly je stále potrebné ponechať v hre, vládne dlhy budú narastať. Tým pádom budú rásť aj rizikové prémie pri emitovaní dlhu týmito vládami (to sa týka aj Slovenska). To povedie k drahšiemu si požičiavaniu!
• Ak vychádzame z toho, čo sme povedali už skôr a teda, že okrem rastu dlhu v absolútnom čísle (ktorý napríklad na Slovensku rastie od jeho vzniku a ani na chvíľu neklesol, keďže v histórii SR sme prebytkový rozpočet nemali) bude v budúcnosti rásť aj v pomere k HDP (nižšie tempo rastu ekonomiky ako tempo znižovanie deficitu rozpočtu) bude to vyvolávať veľké znepokojenie na finančnom trhu a ak veritelia budú chcieť požičiavať tak len za vyšší výnos!
• Ak vychádzame z toho, že vláda netvorí zdroje a hodnoty a ako taká nemá žiadne vlastné peniaze (všetko čo má sú peniaze daňových poplatníkov), v budúcnosti nás v dôsledku nezodpovedného zadlžovania  čaká potreba navršovať práve tieto príjmy štátu cez dane. Na financovanie splácania dlhu, ktorý bude tvoriť stále väčší podiel na výdajoch štátu ( pričom ostatné výdaje štátu sa len sotva budú znižovať, keďže na to nie je politická vôľa). Daňové príjmy síce rastú s rastom ekonomiky no nakoľko ten bude len hrboľatý a dlhová služba štátov bude stále silnejšie klopať na dvere pripravme sa na zvyšovanie daňových sadzieb. Takže drahšie požičiavanie si na finančných trhoch si zaplatíme opäť raz my, daňoví poplatníci!

Výhodná príležitosť?

Na druhej strane oproti jarným vyšším úrovniach sa teraz otvára celkom dobrá šanca lacno si požičať pre Nemcov alebo Slovákov. No ako sme už spomínali, zvyšovanie leveragu na financovanie fiškálnych stimulov môže byť hra s ohňom, pretože je potrebné myslieť aj dlhodobo (to čo odlišuje ekonóma od kváziekonóma) a myslieť na to, že v budúcnosti bude potrebné dlh aj splatiť. Ak si už teraz požičiavať tak na financovanie štrukturálnych zmien v ekonomike a reforiem, ktoré budú vytvárať predpoklady pre jej rýchlejší rast a nie na spotrebu!

Perpeetum mobile neexistuje

Perpeetum mobile neexistuje a žiadna bublina sa nedá ďalej nafukovať bez narastajúceho rizika prasknutia. Ani bublina rastúceho vládneho dlhu. Na cestu k prosperite si jednoducho  nemôžeme stále požičiavať a problém dlhu riešiť ďalším dlhom.  Akciový trh v poslednom období zaznamenali výrazný nárast, kedy z marcových miním pridalo takmer 60%. Na rozdiel od toho ale dlhopisový trh zatiaľ stále nedokázal nájsť svoj očakávaný nárast  výnosov ako normálnu reakciu odklonu od bezpečných inštrumentov a to kvôli kvantitatívnemu uvoľňovaniu menovej politiky. To totiž znížilo výnosy na dlhopisoch na takmer rekordné minimá.

Čaká sa na spľasnutie poslednej bubliny

 Posledná bublina, na ktorej spľasnutie sa čaká, je tak dlhopisový trh a jeho nízke výnosy. A ak sa tak stane, môže nastať ešte hrozivejšia situácia ako v prípade dnešnej krízy. Tu totiž už nepôjde o krachy jednotlivých súkromných trhových subjektov, ale môže nastať default štátu a nie jedného ale rovno niekoľkých v jednom čase! (A to aj najvyspelejších s ratingom AAA- čo pre nás nebude prekvapenie, keďže v tejto dobe si len sotva ktorá krajina zaslúži mať tento najvyšší rating a ratingové agentúry opäť raz zlyhávajú a boja sa zoťať hlavu tým najmocnejším). Na toto bude krátky už aj Medzinárodný menový fond! Nechceme kresliť čerta na stenu, ale trend zadlžovania sa otvára diaľnicu do fiškálneho pekla.  Ak by sa aj podarilo defautlu zabrániť, je otázne akú hodnotu budú mať dlhopisy postihnutých štátov.

Zlatá alternatíva na záver

 Aj preto je bezpečnejšie nakupovať zlato ako reálnu a najbezpečnejšiu investičnú alternatívu. Investori jednoducho viac veria večnosti drahého kovu ako drahej vláde!  Veď kto môže dnes veriť vládam a centrálnym bankám, že majú všetko pod kontrolou keď stále tam sedia tí istí ľudia, ktorí nevideli krízu prichádzať a nedokázali zabrániť jej vzniku?  Rast zlata je jasným indikátorom, že tu niečo nie je v poriadku a preto tento signál neignorujme a neprehliadnime, ale využime vo svoj prospech.  Neverme vládam, ktoré už  niekoľkokrát sklamali, ale verme zlatu. Každá vláda raz padne, avšak zlato je večné!

Rokmi overený citát

Pravdivosť slov prečo nedôverovať vláde potvrdzuje legendárny citát Miltona Friedmana: „ Každý kto si za posledných desať rokov nakúpil štátne dlhopisy, bol obratý o peniaze. Čiastka, ktorú dostal v dobe splatnosti, mu umožnila kúpiť si menej tovaru a služieb, ako tomu bolo u čiastky, ktorú za dlhopis zaplatil a ešte musel zaplatiť daň z toho, čomu sa mylne hovorí úrok.“ Preto každý kto neverí vláde a ani akciovým trhom  by mal mať poriadnu časť svojho bohatstva zaparkovanú práve v žiarivom zlatom kove.

Autor je analytik CI Komodity .

Zlato láme rekordy: Drahú vládu alebo drahý kov? >> zdieľajte na sociálnych sieťach

Tweet