Fincentrum a.s.
Hypoindex.cz Hypoindex.cz ČeskéReformy.cz ČeskéReformy.cz Bankaroku.cz Bankaroku.cz Investiceroku.czInvesticeroku.cz Investujeme.sk Investujeme.cz InvesticiaRoka.sk InvestíciaRoka.sk

Ďakujeme našim partnerom:                                                                                                                                                                   

fincentrum-logo

hviezdne-byvanie


facebook-logo_1

Zlato: obrovský potenciál a manipulácie štátnych inštitúcií

Autor: Ronald Ižip | 30.01.2009 00:00 | Kategórie: Investície | 0 komentárov
Zlato: obrovský potenciál a manipulácie štátnych inštitúcií

„Som najnešťastnejší muž. Nevedomky som zruinoval svoju krajinu. Veľkú priemyselnú krajinu začal kontrolovať systém úveru. Náš systém úveru sa stal koncentrovaným. Rast národa a všetky naše aktivity tak spočívajú v rukách niekoľkých mužov...“ Povedal Woodrow Wilson po podpísaní zákona, ktorým sa zriadil FED.

Nikoho, kto sa zaujíma o finančné trhy, nemôže tento výrok nechať chladným. Federálny rezervný systém je najdôležitejšia finančná inštitúcia na svete. Má v rukách obrovskú moc, ktorú už takmer 100 rokov používa na dosiahnutie svojich cieľov. Woodrowova obava vyvoláva množstvo otázok o spôsobe použitia tejto moci a cieľoch, ktoré si FED vytýčil.

Zahmlená politika FEDu, ktorá sa v súčasnosti stáva ešte menej transparentnou ako v minulosti  (napr. úvery finančným inštitúciám v objeme 2 bilióny dolárov bez akéhokoľvek udania mien dlžníkov či zabezpečenia úveru) naznačuje, že s kostolným poriadkom nie je všetko v poriadku. V tomto komentári sa však nebudeme venovať celkovej politike FEDu, ale iba jednej konkrétnej zložke, a to možnosti manipulácie vládnych inštitúcií cenou zlata. Vytvoríme si tak lepšiu predstavu o možnostiach, rizikách a potenciáloch, ktoré nám trh zlata ponúka.

FED ako reakcia na cyklické výkyvy hospodárstva

Federálny rezervný systém bol zriadený v roku 1913 ako reakcia na predchádzajúce cyklické výkyvy hospodárstva, kedy približne raz za 10 rokov vznikala recesia nasledovaná krátkou defláciou (poklesom cien). Vidíme, že tento cieľ rozhodne nebol úspešný, keďže 20 rokov po zriadení FEDu sa americký národ a následne celý svet potácal v jednej z najhorších hospodárskych kríz.

Jednou z perličiek tejto inštitúcie je fakt, že FED nie je štátna, ale súkromná organizácia, presnejšie povedané kvázi-súkromná. FED vlastnia americké banky, ktoré sú vlastnené častokrát zahraničnými korporáciami. FED dokonca nie je spomenutý ani v americkej ústave.

Úlohou FEDu je najmä tvorba a realizácia monetárnej politiky USA. Jedným z hlavných cieľov monetárnej politiky je zvyšovať objem peňazí v obehu tak, aby rast peňažnej masy korešpondoval s rastom HDP krajiny. Tento zámer sa opäť minul želanému efektu, keďže „podporné“ ekonomické stimuly a následné vytváranie peňazí (ich tlačenie zo vzduchu) priniesli od roku 1913 až 95% devalváciu amerického dolára.

Ďalším z „úspechov“ FEDu bolo zničenie zlatého štandardu ako spontánne sa stabilizujúceho  systému výmeny svetových mien. Peniaze ako prostriedok výmeny a uchovania hodnôt boli vždy v histórii produktom voľného trhu. Takmer všade takéto peniaze samovoľne prijali podobu zlata. Takmer vždy do tohto systému začali zasahovať vlády a zničili vymeniteľnosť peňazí za zlato tak, aby mohli platiť bezcennými peniazmi, ktoré si sami vytláčali a tak získavať z „inflačnej dane“ na úkor svojich obyvateľov. Presne toto sa podarilo FEDu ako aj ostatným centrálnym bankám.

Zlatý kartel

Zlato vždy predstavovalo hodnotu, ktorá sa nikdy nedá zdevalvovať a tým si vybudovalo odpor populistických vládnych autorít. Zlato je samostatná mena, ktorá sa nedá kontrolovať a má oveľa silnejší politický aspekt, ako by sa mohlo zdať. To, že cena zlata začne rásť, znamená, že niečo nie je v poriadku a ľudia utekajú preč od papierových peňazí. Zlato má  tak funkciu nezávislej meny, ktorá núti krajiny k fiškálnej disciplíne a preto sa každý, kto nekryté papierové peniaze vydáva, bude snažiť znižovať cenu zlata, aby sa získal dojem, že si mena udržiava svoju hodnotu.

Už niekoľko rokov svetová organizácia Gold Anti-Trust Commitee (GATA) získava dôkazy o tom, že trh zlata je manipulovaný tak, aby dolár a ostatné svetové meny získali dojem stability napriek každoročnému obrovskému rastu inflačných peňazí v obehu. Organizácia, ktorá údajne trh zlata manipuluje sa nazýva „Zlatý kartel“, ktorý pozostáva z centrálnych bánk a ich agentov. Teória zlatého kartelu sa môže javiť ako príliš konšpiračná, avšak pozrime sa na fakty a uvidíme, že rozhodne stojí za zváženie.

Lekcia z minulosti

Aby sme videli, že manipulácia na trhu so zlatom nie je ničím novým, tak sa pozrime na obrovské fiasko centrálnych bánk nazvané „Londýnsky zlatý fond“. Tak ako aj ostatné intervencie na trhu so zlatom, tak aj London Gold Pool bol motivovaný monetárnym cieľom – ochranou svetovej meny.

Éra amerického dolára sa začala v roku 1944 kedy na Bretton-woodskej konferencií vzišiel dolár ako jediná svetová rezervná mena. Cena trojskej unce zlata sa stanovila na 35,2 USD a centrálne banky z celého sveta si mohli vymieňať doláre za zlato a opačne. Napriek počiatočnému nedostatku USD sa pri zvyšovaní amerického deficitu obchodnej bilancie začali u svetových centrálnych bánk hromadiť doláre a tie ich postupne premieňali u FEDu za zlato. Americké zlaté rezervy tak začali prudko klesať.

Pokračujúca obava o hodnotu dolára pred voľbami v roku 1960 spôsobila obrovskú paniku na trhu zlata a to vystrelilo nad úroveň 40 USD. V obave pre ďalším rastom zlata sa vytvoril Londýnsky zlatý fond, do ktorého prispelo zlatom deväť západných centrálnych bánk. Cieľom tohto fondu bolo uzavrieť cenu zlata úrovňou 35,2 USD a tak intervenovať vždy, keď sa cena dostane cez túto úroveň. Fond následne nakupoval zlato pri poklese jeho ceny. Systém takto fungoval niekoľko rokov.

Postupne však fond strácal viac zlata, ako ho získaval. Vietnamská vojna v roku 1968 viedla k tlaku na dolár pri tom ako sa prudko zvyšoval americký deficit. Fond musel predávať čoraz viac zlata a keď predaje zlata dosahovali niekoľko stovák ton denne, Londýnsky zlatý fond pod tlakom dopytu kapituloval a cena zlata bola ponechaná voľnému trhu.

História nám ukazuje, že manipulácia trhu vládami a centrálnymi bankami existuje a nie je dôvod myslieť si, že sa nebude opäť opakovať. Tí, ktorí trh manipulovali  stratili obrovské množstvo peňazí, avšak strata sa rozhodne neplatila z ich vreciek. Spôsob manipulácie sa mení a stáva sa čoraz viac sofistikovaným. Pozrime sa, akým spôsobom je možné manipulovať trh zlata v súčasnosti.

Ako funguje trh zlata

Centrálne banky majú buď zakázané predávať svoje zlaté rezervy, alebo ich môžu predávať iba vo veľmi limitovanom objeme. Existuje však iný spôsob, akým môžu ovplyvňovať cenu zlata. Je to leasing alebo swap svojich zlatých rezerv svojim agentom (bullion bank). GATA predpokladá, že týmto spôsobom začali centrálne banky manipulovať trh zlata od roku 1993. Vysvetlime si, ako celý tento spôsob funguje.

S nápadom leasingu zlata od centrálnych bánk prišiel bývalý minister financií Rubin, keď pracoval v Goldman Sachs. Banka si požičala od FEDu zlato za úrok 1%. V čase, keď sa úrokové sadzby v USA pohybovali v pásme 6-12% to skutočne bolo zadarmo. Banka zlato na trhu predala a za zinkasovaný objem peňazí nakúpila pokladničné poukážky, ktoré dostávali vysoký úrok. Stačilo, aby sa zabezpečila voči možnej vyššej cene zlata a realizovala slušný zisk. Čoskoro túto metódu začali aplikovať aj ostatné banky a na trhu sa objavili silné predaje zlata. Čoskoro nebolo ani potreba sa hedgovať proti rastúcej cene zlata, pretože banky sa dokázali dohodnúť na spoločnom predaji zlata v čase jeho rastu. Takýmto spôsobom mohli predávať deriváty (opcie) na zlato a tak získavať ďalší zisk zo svojich krátkych pozícií.

Od svojho nástupu do funkcie ministra financií Rubin deklaroval politiku „silného“ dolára, čo veľa napovie o tom, akým spôsobom chcel silný dolár dosiahnuť. Popravde však dolár odvtedy oslabil o 40%. Čo je však dôležitejšie, Robin mohol celý systém swapovania zlata doviesť do úplne novej roviny.  Avšak to už prichádzame do fázy špekulácií. Poďme sa však pozrieť na fakty.

Dopyt a ponuka po zlate

Podľa viacerých zdrojov sa priemerná ročná produkcia zlata sa odhaduje na 2400 ton. Dopyt po zlate však postupne rastie a momentálne nemal by byť menší ako 3500 ton. Aby sa však dopyt rovnal ponuke, tak sa na trhu musia objavovať predajcovia už existujúceho zlata, ináč by na trhu vznikal obrovský nesúlad medzi dopytom a ponukou. Jediný, kto však vlastní takéto obrovské zásoby zlata, sú centrálne banky. Preto je veľmi pravdepodobné, že práve agenti centrálnych bánk pravidelne vstupujú na trh a predávajú zlato, ktoré majú požičané od centrálnych bánk.

Zlaté rezervy centrálnych bánk by sa oficiálne mali pohybovať na úrovni 32,000 ton. Ak si však zoberieme udané čísla ponuky a dopytu po zlate za posledných 10 rokov tak zistíme, že medzera, ktorá musela byť zaplnená centrálnymi bankami a ich agentmi je v pásme zhruba 10-15,000 ton. To indikuje, že centrálne banky môžu mať v skutočnosti iba polovicu deklarovaných zlatých rezerv.

To, že s rezervami centrálnych bánk niečo nie je v poriadku, naznačuje fakt, že centrálne banky neposkytujú žiadne informácie o skutočnej držbe svojho zlata. Je to údaj ktoré si strážia prísnejšie ako vlády svoje ako nukleárne programy, a to napriek zákonom o slobodnom prístupe k informáciám. Čo ich vedie k tomu tajiť stav svojich rezerv? Napríklad v USA bol posledný audit Fort Knoxu vykonaný počas Eisenhowerovej administratívy.

Vidíme, že ponuka zlata na svetovom trhu nemá priestor rásť. Je len otázkou času kedy sa predaje swapovaného zlata zastavia a dopyt sa bude musieť upraviť pod ťarchou výrazne vyššej ceny. Dopyt je však pritom veličina, ktorá mohutne rastie. Po tom, ako v auguste 2008 zaznamenali americké mincovne bezprecedentný dopyt po zlatých minciach, prešli na krízový režim a na dva týždne zastavili ich predaj a neskôr zaviedli prídelový systém. Tento fakt opäť nepoukazuje na voľný trh zlata.

Fixingová stratégia

Dvakrát za deň sa cena zlata „fixuje“ kvôli komerčným účelom. Túto cenu stanovuje 5 členov Londýnskeho zlatého fondu (HSBC, SocGen, Deutsche Bank, Scotia-Mocata a Barclays). Fixing prebieha o 10:30 a 15:00 GMT. Viacero traderov vypozorovalo zaujímavú súvislosť.

Pokiaľ nakúpite zlato po večernom fixingu a predáte ho po rannom fixingu, tak získate priemerne 1% zisku každých 20 dní, tvrdí stratégia. Táto situácia napovedá o každodennom vstupe agentov na trh a tichom predaji zlata.

Dôvod nočného nárastu dopytu po zlate môže byť celkom jednoduchý. Čína má obrovský záujem o diverzifikáciu svojich devízových rezerv preč z dolárov, ktoré sa môžu veľmi rýchlo stať bezcenným kusom papiera. Podľa čínskych predstaviteľov by radi nakúpili 3600 ton zlata. Ak by však išli na trh, tak by cena zlata vzlietla do nebies. Preto to musia robiť buď po tichu a v malom, alebo mimo trhu. V každom prípade je však viac než zarážajúci pravidelný pokles cien počas európskeho obchodovania.

Zlato má obrovský potenciál

S pokračovaním ekonomickej krízy rastie záujem investorov o fyzické zlato. Najlepším dôkazom je enormný záujem o fyzické vysporiadanie nakúpených kontraktov futures. Bežne sa fyzicky vysporiada iba 1% z celkového objemu transakcií. Správa Comexu z 3. decembra však ukazuje, že záujem o fyzické vysporiadanie malo až 11,759 kontraktov v objeme 1,1759 miliónov uncií zlata. Comex však skladuje 2,9 milióna ton, čo znamená, že sa fyzicky vysporiada až 40% celkových zásob burzy.

Hlavnými predajcami zlata na komoditnej burze v prípade rastu cien sú bez prekvapenia najväčšie americké banky. Tie stoja podľa špekulácií až za polovicou predajov zlatých kontraktov a skoro 80% predajov strieborných kontraktov (zvyšné predané kontrakty majú na svedomí producenti hedgujúci sa voči poklesu drahých kovov). Kontrakty futures sa však predávajú na maržu,  čo znamená, že predávajúci vôbec nemusí vlastniť predávané komodity. To poukazuje na možnosť ovplyvňovať trh komodity bez jej dostatočného krytia. A predaj futures nie sú jediné zlaté deriváty, ktoré banky vlastnia. Napríklad sa odhaduje, že JPMorgan má pozíciu v derivátoch v objeme 29 biliónov USD, čo je trojnásobok amerického HDP. Situácia na trhu derivátov preto zahmlieva skutočné pozície agentov centrálnych bánk ešte viac.

Otázkou  však je, čo sa stane, keď cena zlata presiahne úroveň, kedy straty z nehedgovaných  pozícií bánk začnú narastať do takej miery, že banky budú donútené skupovať späť svoje krátke pozície. Je zrejmé, že klesajúce rezervy centrálnych bánk a rastúci dopyt do plate dotlačia cenu do takej úrovne, kedy už nebude možné chrániť jej súčasnú úroveň. 

12 rokov po krachu Londýnskeho zlatého fondu zlato narástlo o 2300%. Rovnaký pohyb by pre nás v tomto období znamenal úroveň 6400 USD. Nezabúdajme, že FED zvýšil svoju peňažnú bázu za posledných 20 rokov viac ako 5-násobne, že USA sa podobne ako v roku 1968 nachádza vo vojne a má obrovský vonkajší deficit, že posledné plány na obnovu ekonomiky zahŕňajú bezprecedentné dlhy a zadlženie spoločnosti. Dôvodov pre silný rast zlata je viac ako dosť...

Zlato sa od začiatku 21. storočia voči euru zhodnotilo 2,5x a voči doláru 3x. Je preto nepochybné, že v súčasnosti je zlato nielen dobrou investíciou, ale aj obrovským potenciálom práve kvôli uvedeným dôvodom.

Zlato: obrovský potenciál a manipulácie štátnych inštitúcií

Zlato: obrovský potenciál a manipulácie štátnych inštitúcií >> zdieľajte na sociálnych sieťach

 
 

Komentáre


K tomuto článku ešte nebol pridaný žiadny komentár. Buďte prvý a okomentujte tento článok.

Pridajte komentár

* Pokiaľ je text nečitateľný, nový načítate kliknutím na obrázok. Veľké a malé písmená sa neodlišujú.
Pre prihlásených sa kontrolný obrázok nezobrazuje. Prihláste sa alebo sa zaregistrujte ak ešte nemáte účet.
Opíšte text z obrázku: *

* Hviezdičkou sú označené povinné informácie.


Články z Investície

Andrej Zeman | 22.02.2017 00:00 Opatrnejší investori ako Slováci sú v Európe len Gréci

Hodnota finančného majetku domácností na Slovensku sa za uplynulú dekádu takmer strojnásobila. Nezmenilo sa však nič na tom, že tak ako v minulosti, aj teraz držia Slováci väčšinu svojich úspor na bežných, sporiacich alebo termínovaných účtoch, resp. vkladoch. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Marek Mittaš | 16.02.2017 00:00 Úspory Slovákov sú v (ne)bezpečí!!!

Slováci sa začínajú odvracať od termínovaných vkladov. Paradoxne tak však nerobia v čase najnižšieho reálneho výnosu, ale v čase opticky najnižšieho percentuálneho úroku. Slabá investičná gramotnosť a averzia k riziku je však najmä záležitosťou doterajších generácií. S novými investičnými možnosťami a otvorenou hlavou sa nová generácia budúcich investorov pravdepodobne podstatne zmení. Vzrastie tak aj jej odolnosť voči riziku. Celá správa »

Komentárov: 1 / 1 Posledný komentár: 21.02.2017 20:06

Peter Apolen | 03.02.2017 00:00 Máte peniaze v garantovanom penzijnom fonde? Oberáte sa o zhodnotenie

Mnohí tridsiatnici, ktorí si budú sporiť i viac ako 30 rokov, majú svoje peniaze v druhom pilieri výhradne v garantovanom fonde, čím sa oberajú o možnosť ťažiť z nárastu ekonomík v budúcnosti. Podľa štatistík tak robí až 90 percent sporiteľov. Dôkazom je aktuálny rast akciových trhov, ale i výsledky indexových ako aj akciových fondov v druhom pilieri za minulý rok. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Apolen | 31.01.2017 00:00 Rozvod po anglicky: Čo prinesie tvrdý brexit pre ekonomiku

Šesť mesiacov po tom, čo súčasná britská premiérka Theresa Mayová nahradila vo funkcii Davida Camerona ako dôsledok referenda o Brexite, už Európa pozná jasnejšiu predstavu Británie o rozvode s Európou. Dvanásť bodový plán, ktorý Mayová pred nedávnom zverejnila, rozoberá podrobnejšie predstavy o budúcnosti vzťahov s úniou, predovšetkým pokiaľ ide o opustenie jednotného trhu. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Marek Mittaš | 30.01.2017 00:00 Realitné fondy - príležitosť pre trpezlivých

Výhodným nástrojom na zhodnotenie voľných finančných prostriedkov môžu byť realitné fondy. Ich obľuba rastie priamo úmerne s nárastom ceny nehnuteľností a pádom úrokov na konzervatívnych formách sporenia. V súčasnosti je podľa NBS podiel realitných fondov na celkových aktívach podielových fondov 17,8 percenta. Sú tak po zmiešaných a dlhopisových, tretím najobľúbenejším typov fondov. Nie sú však vhodné pre každého investora. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »

Krátké správy z Investície

21.02.2017 22:22 Prvý odchodný deň tohto týždňa pre Ameriku

V utorok k nám z Japonska prišli predbežné odhady indexu nákupných manažérov vo výrobe. Tie prekonali očakávania na úrovni 52,1 bodu a boli dokonca oproti minulému mesiacu vyššie o 0,8 bodu. Zverejnená bola aj medzi mesačná aktivita všetkých priemyselných odvetví Japonska a s o niečo menším poklesom –0,3%, než bol ten minulý mesiac, nenaplnila očakávania –0,2%. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

21.02.2017 13:33 Ceny bytov s väčšou rozlohou už prekonali predkrízovú úroveň

Za posledné tri roky sa priemerná cena bytov zvýšila o 20 percent, kým priemerná nominálna mzda len o desať percent a to pri zápornej inflácii jedno percento. „Ak bude tento vývoj pokračovať, realitná bublina je tu čo nevidieť,“ myslí si Maroš Ďurik zo spoločnosti Across Private Investments. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

21.02.2017 10:54 Slovenská ekonomika si vlani pripísala slušný rast

Podľa predbežného odhadu dosiahol  rast slovenskej ekonomiky v poslednom štvrťroku minulého roka 3,1 percenta medziročne. Oproti predchádzajúcemu kvartálu je to iba veľmi mierne zrýchlenie. Odhad trhu na koniec roka bol mierne nižší. Celkovo sa počítalo s rastom len tesne pod tromi percentami a to pre vysokú bázu z roka 2015 a negatívny príspevok investícií v súvislosti s návratom na nižšiu mieru čerpania EÚ fondov. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

21.02.2017 09:56 Ranný prehľad trhov 21. februára

Prinášame pravidelný prehľad vývoja na finančných trhoch a zoznam očakávaných udalostí. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

21.02.2017 09:13 NBS upozorňuje na činnosť spoločnosti Questra

Národná banka Slovenska upozorňuje na činnosť spoločnosti Questra (vystupujúcu tiež pod názvami Questra Holdings alebo Questra World) so sídlom Paseo de la Castellana v Madride. Spoločnosť ponúka investičné produkty bez splnenia legislatívnych povinností Slovenskej republiky. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie krátke správy »

Najčítanejšie články z Investície za posledných 14 dní

Marek Mittaš | 16.02.2017 00:00 Úspory Slovákov sú v (ne)bezpečí!!!

Slováci sa začínajú odvracať od termínovaných vkladov. Paradoxne tak však nerobia v čase najnižšieho reálneho výnosu, ale v čase opticky najnižšieho percentuálneho úroku. Slabá investičná gramotnosť a averzia k riziku je však najmä záležitosťou doterajších generácií. S novými investičnými možnosťami a otvorenou hlavou sa nová generácia budúcich investorov pravdepodobne podstatne zmení. Vzrastie tak aj jej odolnosť voči riziku. Celá správa »

Komentárov: 1 / 1 Posledný komentár: 01.01.1970 01:00Ďalšie články »