Fincentrum a.s.
Hypoindex.cz Hypoindex.cz ČeskéReformy.cz ČeskéReformy.cz Bankaroku.cz Bankaroku.cz Investiceroku.czInvesticeroku.cz Investujeme.sk Investujeme.cz InvesticiaRoka.sk InvestíciaRoka.sk

Ďakujeme našim partnerom:                                                                                                                                                                   

fincentrum-logo

hviezdne-byvanie


facebook-logo_1

Zlato: obrovský potenciál a manipulácie štátnych inštitúcií

Autor: Ronald Ižip | 30.01.2009 00:00 | Kategórie: Investície | 0 komentárov
Zlato: obrovský potenciál a manipulácie štátnych inštitúcií

„Som najnešťastnejší muž. Nevedomky som zruinoval svoju krajinu. Veľkú priemyselnú krajinu začal kontrolovať systém úveru. Náš systém úveru sa stal koncentrovaným. Rast národa a všetky naše aktivity tak spočívajú v rukách niekoľkých mužov...“ Povedal Woodrow Wilson po podpísaní zákona, ktorým sa zriadil FED.

Nikoho, kto sa zaujíma o finančné trhy, nemôže tento výrok nechať chladným. Federálny rezervný systém je najdôležitejšia finančná inštitúcia na svete. Má v rukách obrovskú moc, ktorú už takmer 100 rokov používa na dosiahnutie svojich cieľov. Woodrowova obava vyvoláva množstvo otázok o spôsobe použitia tejto moci a cieľoch, ktoré si FED vytýčil.

Zahmlená politika FEDu, ktorá sa v súčasnosti stáva ešte menej transparentnou ako v minulosti  (napr. úvery finančným inštitúciám v objeme 2 bilióny dolárov bez akéhokoľvek udania mien dlžníkov či zabezpečenia úveru) naznačuje, že s kostolným poriadkom nie je všetko v poriadku. V tomto komentári sa však nebudeme venovať celkovej politike FEDu, ale iba jednej konkrétnej zložke, a to možnosti manipulácie vládnych inštitúcií cenou zlata. Vytvoríme si tak lepšiu predstavu o možnostiach, rizikách a potenciáloch, ktoré nám trh zlata ponúka.

FED ako reakcia na cyklické výkyvy hospodárstva

Federálny rezervný systém bol zriadený v roku 1913 ako reakcia na predchádzajúce cyklické výkyvy hospodárstva, kedy približne raz za 10 rokov vznikala recesia nasledovaná krátkou defláciou (poklesom cien). Vidíme, že tento cieľ rozhodne nebol úspešný, keďže 20 rokov po zriadení FEDu sa americký národ a následne celý svet potácal v jednej z najhorších hospodárskych kríz.

Jednou z perličiek tejto inštitúcie je fakt, že FED nie je štátna, ale súkromná organizácia, presnejšie povedané kvázi-súkromná. FED vlastnia americké banky, ktoré sú vlastnené častokrát zahraničnými korporáciami. FED dokonca nie je spomenutý ani v americkej ústave.

Úlohou FEDu je najmä tvorba a realizácia monetárnej politiky USA. Jedným z hlavných cieľov monetárnej politiky je zvyšovať objem peňazí v obehu tak, aby rast peňažnej masy korešpondoval s rastom HDP krajiny. Tento zámer sa opäť minul želanému efektu, keďže „podporné“ ekonomické stimuly a následné vytváranie peňazí (ich tlačenie zo vzduchu) priniesli od roku 1913 až 95% devalváciu amerického dolára.

Ďalším z „úspechov“ FEDu bolo zničenie zlatého štandardu ako spontánne sa stabilizujúceho  systému výmeny svetových mien. Peniaze ako prostriedok výmeny a uchovania hodnôt boli vždy v histórii produktom voľného trhu. Takmer všade takéto peniaze samovoľne prijali podobu zlata. Takmer vždy do tohto systému začali zasahovať vlády a zničili vymeniteľnosť peňazí za zlato tak, aby mohli platiť bezcennými peniazmi, ktoré si sami vytláčali a tak získavať z „inflačnej dane“ na úkor svojich obyvateľov. Presne toto sa podarilo FEDu ako aj ostatným centrálnym bankám.

Zlatý kartel

Zlato vždy predstavovalo hodnotu, ktorá sa nikdy nedá zdevalvovať a tým si vybudovalo odpor populistických vládnych autorít. Zlato je samostatná mena, ktorá sa nedá kontrolovať a má oveľa silnejší politický aspekt, ako by sa mohlo zdať. To, že cena zlata začne rásť, znamená, že niečo nie je v poriadku a ľudia utekajú preč od papierových peňazí. Zlato má  tak funkciu nezávislej meny, ktorá núti krajiny k fiškálnej disciplíne a preto sa každý, kto nekryté papierové peniaze vydáva, bude snažiť znižovať cenu zlata, aby sa získal dojem, že si mena udržiava svoju hodnotu.

Už niekoľko rokov svetová organizácia Gold Anti-Trust Commitee (GATA) získava dôkazy o tom, že trh zlata je manipulovaný tak, aby dolár a ostatné svetové meny získali dojem stability napriek každoročnému obrovskému rastu inflačných peňazí v obehu. Organizácia, ktorá údajne trh zlata manipuluje sa nazýva „Zlatý kartel“, ktorý pozostáva z centrálnych bánk a ich agentov. Teória zlatého kartelu sa môže javiť ako príliš konšpiračná, avšak pozrime sa na fakty a uvidíme, že rozhodne stojí za zváženie.

Lekcia z minulosti

Aby sme videli, že manipulácia na trhu so zlatom nie je ničím novým, tak sa pozrime na obrovské fiasko centrálnych bánk nazvané „Londýnsky zlatý fond“. Tak ako aj ostatné intervencie na trhu so zlatom, tak aj London Gold Pool bol motivovaný monetárnym cieľom – ochranou svetovej meny.

Éra amerického dolára sa začala v roku 1944 kedy na Bretton-woodskej konferencií vzišiel dolár ako jediná svetová rezervná mena. Cena trojskej unce zlata sa stanovila na 35,2 USD a centrálne banky z celého sveta si mohli vymieňať doláre za zlato a opačne. Napriek počiatočnému nedostatku USD sa pri zvyšovaní amerického deficitu obchodnej bilancie začali u svetových centrálnych bánk hromadiť doláre a tie ich postupne premieňali u FEDu za zlato. Americké zlaté rezervy tak začali prudko klesať.

Pokračujúca obava o hodnotu dolára pred voľbami v roku 1960 spôsobila obrovskú paniku na trhu zlata a to vystrelilo nad úroveň 40 USD. V obave pre ďalším rastom zlata sa vytvoril Londýnsky zlatý fond, do ktorého prispelo zlatom deväť západných centrálnych bánk. Cieľom tohto fondu bolo uzavrieť cenu zlata úrovňou 35,2 USD a tak intervenovať vždy, keď sa cena dostane cez túto úroveň. Fond následne nakupoval zlato pri poklese jeho ceny. Systém takto fungoval niekoľko rokov.

Postupne však fond strácal viac zlata, ako ho získaval. Vietnamská vojna v roku 1968 viedla k tlaku na dolár pri tom ako sa prudko zvyšoval americký deficit. Fond musel predávať čoraz viac zlata a keď predaje zlata dosahovali niekoľko stovák ton denne, Londýnsky zlatý fond pod tlakom dopytu kapituloval a cena zlata bola ponechaná voľnému trhu.

História nám ukazuje, že manipulácia trhu vládami a centrálnymi bankami existuje a nie je dôvod myslieť si, že sa nebude opäť opakovať. Tí, ktorí trh manipulovali  stratili obrovské množstvo peňazí, avšak strata sa rozhodne neplatila z ich vreciek. Spôsob manipulácie sa mení a stáva sa čoraz viac sofistikovaným. Pozrime sa, akým spôsobom je možné manipulovať trh zlata v súčasnosti.

Ako funguje trh zlata

Centrálne banky majú buď zakázané predávať svoje zlaté rezervy, alebo ich môžu predávať iba vo veľmi limitovanom objeme. Existuje však iný spôsob, akým môžu ovplyvňovať cenu zlata. Je to leasing alebo swap svojich zlatých rezerv svojim agentom (bullion bank). GATA predpokladá, že týmto spôsobom začali centrálne banky manipulovať trh zlata od roku 1993. Vysvetlime si, ako celý tento spôsob funguje.

S nápadom leasingu zlata od centrálnych bánk prišiel bývalý minister financií Rubin, keď pracoval v Goldman Sachs. Banka si požičala od FEDu zlato za úrok 1%. V čase, keď sa úrokové sadzby v USA pohybovali v pásme 6-12% to skutočne bolo zadarmo. Banka zlato na trhu predala a za zinkasovaný objem peňazí nakúpila pokladničné poukážky, ktoré dostávali vysoký úrok. Stačilo, aby sa zabezpečila voči možnej vyššej cene zlata a realizovala slušný zisk. Čoskoro túto metódu začali aplikovať aj ostatné banky a na trhu sa objavili silné predaje zlata. Čoskoro nebolo ani potreba sa hedgovať proti rastúcej cene zlata, pretože banky sa dokázali dohodnúť na spoločnom predaji zlata v čase jeho rastu. Takýmto spôsobom mohli predávať deriváty (opcie) na zlato a tak získavať ďalší zisk zo svojich krátkych pozícií.

Od svojho nástupu do funkcie ministra financií Rubin deklaroval politiku „silného“ dolára, čo veľa napovie o tom, akým spôsobom chcel silný dolár dosiahnuť. Popravde však dolár odvtedy oslabil o 40%. Čo je však dôležitejšie, Robin mohol celý systém swapovania zlata doviesť do úplne novej roviny.  Avšak to už prichádzame do fázy špekulácií. Poďme sa však pozrieť na fakty.

Dopyt a ponuka po zlate

Podľa viacerých zdrojov sa priemerná ročná produkcia zlata sa odhaduje na 2400 ton. Dopyt po zlate však postupne rastie a momentálne nemal by byť menší ako 3500 ton. Aby sa však dopyt rovnal ponuke, tak sa na trhu musia objavovať predajcovia už existujúceho zlata, ináč by na trhu vznikal obrovský nesúlad medzi dopytom a ponukou. Jediný, kto však vlastní takéto obrovské zásoby zlata, sú centrálne banky. Preto je veľmi pravdepodobné, že práve agenti centrálnych bánk pravidelne vstupujú na trh a predávajú zlato, ktoré majú požičané od centrálnych bánk.

Zlaté rezervy centrálnych bánk by sa oficiálne mali pohybovať na úrovni 32,000 ton. Ak si však zoberieme udané čísla ponuky a dopytu po zlate za posledných 10 rokov tak zistíme, že medzera, ktorá musela byť zaplnená centrálnymi bankami a ich agentmi je v pásme zhruba 10-15,000 ton. To indikuje, že centrálne banky môžu mať v skutočnosti iba polovicu deklarovaných zlatých rezerv.

To, že s rezervami centrálnych bánk niečo nie je v poriadku, naznačuje fakt, že centrálne banky neposkytujú žiadne informácie o skutočnej držbe svojho zlata. Je to údaj ktoré si strážia prísnejšie ako vlády svoje ako nukleárne programy, a to napriek zákonom o slobodnom prístupe k informáciám. Čo ich vedie k tomu tajiť stav svojich rezerv? Napríklad v USA bol posledný audit Fort Knoxu vykonaný počas Eisenhowerovej administratívy.

Vidíme, že ponuka zlata na svetovom trhu nemá priestor rásť. Je len otázkou času kedy sa predaje swapovaného zlata zastavia a dopyt sa bude musieť upraviť pod ťarchou výrazne vyššej ceny. Dopyt je však pritom veličina, ktorá mohutne rastie. Po tom, ako v auguste 2008 zaznamenali americké mincovne bezprecedentný dopyt po zlatých minciach, prešli na krízový režim a na dva týždne zastavili ich predaj a neskôr zaviedli prídelový systém. Tento fakt opäť nepoukazuje na voľný trh zlata.

Fixingová stratégia

Dvakrát za deň sa cena zlata „fixuje“ kvôli komerčným účelom. Túto cenu stanovuje 5 členov Londýnskeho zlatého fondu (HSBC, SocGen, Deutsche Bank, Scotia-Mocata a Barclays). Fixing prebieha o 10:30 a 15:00 GMT. Viacero traderov vypozorovalo zaujímavú súvislosť.

Pokiaľ nakúpite zlato po večernom fixingu a predáte ho po rannom fixingu, tak získate priemerne 1% zisku každých 20 dní, tvrdí stratégia. Táto situácia napovedá o každodennom vstupe agentov na trh a tichom predaji zlata.

Dôvod nočného nárastu dopytu po zlate môže byť celkom jednoduchý. Čína má obrovský záujem o diverzifikáciu svojich devízových rezerv preč z dolárov, ktoré sa môžu veľmi rýchlo stať bezcenným kusom papiera. Podľa čínskych predstaviteľov by radi nakúpili 3600 ton zlata. Ak by však išli na trh, tak by cena zlata vzlietla do nebies. Preto to musia robiť buď po tichu a v malom, alebo mimo trhu. V každom prípade je však viac než zarážajúci pravidelný pokles cien počas európskeho obchodovania.

Zlato má obrovský potenciál

S pokračovaním ekonomickej krízy rastie záujem investorov o fyzické zlato. Najlepším dôkazom je enormný záujem o fyzické vysporiadanie nakúpených kontraktov futures. Bežne sa fyzicky vysporiada iba 1% z celkového objemu transakcií. Správa Comexu z 3. decembra však ukazuje, že záujem o fyzické vysporiadanie malo až 11,759 kontraktov v objeme 1,1759 miliónov uncií zlata. Comex však skladuje 2,9 milióna ton, čo znamená, že sa fyzicky vysporiada až 40% celkových zásob burzy.

Hlavnými predajcami zlata na komoditnej burze v prípade rastu cien sú bez prekvapenia najväčšie americké banky. Tie stoja podľa špekulácií až za polovicou predajov zlatých kontraktov a skoro 80% predajov strieborných kontraktov (zvyšné predané kontrakty majú na svedomí producenti hedgujúci sa voči poklesu drahých kovov). Kontrakty futures sa však predávajú na maržu,  čo znamená, že predávajúci vôbec nemusí vlastniť predávané komodity. To poukazuje na možnosť ovplyvňovať trh komodity bez jej dostatočného krytia. A predaj futures nie sú jediné zlaté deriváty, ktoré banky vlastnia. Napríklad sa odhaduje, že JPMorgan má pozíciu v derivátoch v objeme 29 biliónov USD, čo je trojnásobok amerického HDP. Situácia na trhu derivátov preto zahmlieva skutočné pozície agentov centrálnych bánk ešte viac.

Otázkou  však je, čo sa stane, keď cena zlata presiahne úroveň, kedy straty z nehedgovaných  pozícií bánk začnú narastať do takej miery, že banky budú donútené skupovať späť svoje krátke pozície. Je zrejmé, že klesajúce rezervy centrálnych bánk a rastúci dopyt do plate dotlačia cenu do takej úrovne, kedy už nebude možné chrániť jej súčasnú úroveň. 

12 rokov po krachu Londýnskeho zlatého fondu zlato narástlo o 2300%. Rovnaký pohyb by pre nás v tomto období znamenal úroveň 6400 USD. Nezabúdajme, že FED zvýšil svoju peňažnú bázu za posledných 20 rokov viac ako 5-násobne, že USA sa podobne ako v roku 1968 nachádza vo vojne a má obrovský vonkajší deficit, že posledné plány na obnovu ekonomiky zahŕňajú bezprecedentné dlhy a zadlženie spoločnosti. Dôvodov pre silný rast zlata je viac ako dosť...

Zlato sa od začiatku 21. storočia voči euru zhodnotilo 2,5x a voči doláru 3x. Je preto nepochybné, že v súčasnosti je zlato nielen dobrou investíciou, ale aj obrovským potenciálom práve kvôli uvedeným dôvodom.

Zlato: obrovský potenciál a manipulácie štátnych inštitúcií

Zlato: obrovský potenciál a manipulácie štátnych inštitúcií >> zdieľajte na sociálnych sieťach

 
 

Komentáre


K tomuto článku ešte nebol pridaný žiadny komentár. Buďte prvý a okomentujte tento článok.

Pridajte komentár

* Pokiaľ je text nečitateľný, nový načítate kliknutím na obrázok. Veľké a malé písmená sa neodlišujú.
Pre prihlásených sa kontrolný obrázok nezobrazuje. Prihláste sa alebo sa zaregistrujte ak ešte nemáte účet.
Opíšte text z obrázku: *

* Hviezdičkou sú označené povinné informácie.


Články z Investície

Andrej Zeman | 17.01.2017 00:00 Akcie, ktoré sa minulý rok tešili najväčšej popularite...

Aké akcie boli najobchodovanejšie v minulom roku? Nie je prekvapením, že išlo najmä o veľké tituly. Investori sa nezameriavali na inovátorov. Rozhodujúca bola značka. V štatistike najobchodovanejších akcií, ktorú zostavila Saxo Bank, sa umiestnili tak kupované, tak i predávané akcie. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Marek Mittaš | 16.01.2017 00:00 K dobrému dôchodku je potrebná zodpovednosť a iniciatíva

Slováci ešte nie sú od mladosti zvyknutí sporiť na dôchodok, no zároveň sa radíme ku krajinám, ktoré výrazne rýchlo starnú. Kombinácia týchto dvoch parametrov neveští príliš ružovú budúcnosť. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Tomáš Pieruzek | 13.01.2017 00:00 Koľko sa dá skutočne zarobiť na nehnuteľnostiach

Často sa stretávam s názorom, či už od realitných maklérov alebo od finančných poradcov) že investovanie do nehnuteľností na Slovensku sa neoplatí. Typický je najmä komentár: „V nehnuteľnostiach viete zarobiť tak tri, štyri percentá ročne, a pri tých všetkých starostiach s nájomníkmi to nestojí za to.” Je to ale naozaj tak? Celá správa »

Komentárov: 5 / 5 Posledný komentár: 17.01.2017 21:09

Redakcia | 12.01.2017 00:00 Perspektívne investičné príležitosti na rok 2017

Máme za sebou pomerne turbulentný rok 2016 a pred každým investorom teraz stojí logická otázka, ako byť ziskový aj v tom novom roku. Aj keď na to nemá nikto zaručenú odpoveď, pokúsili sme ale nájsť niekoľko investičných tipov, ktoré sú hodné pozornosti.   Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Apolen | 04.01.2017 00:00 Dokedy zostanú Slováci konzervatívnymi investormi?

Slováci prenikajú do vôd investícií len veľmi pomaly. Bráni im v tom prílišná opatrnosť, ale aj nedostatok informácií. Často sa im preto nedarí vyhýbať začiatočníckym investorským chybám. O skúsenostiach s predajom investícií do podielových fondoch a technikách, ktoré pomáhajú posmeliť príliš opatrných klientov, sa rozprávame s tromi finančnými sprostredkovateľmi Fincentra.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »

Krátké správy z Investície

18.01.2017 23:51 Britská nezamestnanosť stále rekordne nízka

Stred týždňa bol znova bohatý na makroekonomické dáta, v Nemecku boli zverejnené čísla inflácie, ktorá na mesačnej báze vzrástla z 0.1% na 0.7%, v súlade s očakávaniami analytikov. Na ročnej báze zase zrýchlil nárast spotrebiteľských cien z 0.8% na 1.7%, taktiež v súlade s očakávaniami analytikov. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

18.01.2017 10:34 Ranný prehľad trhov 18. januára 2017

Prinášame pravidelný prehľad vývoja na finančných trhoch a zoznam očakávaných udalostí. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

16.01.2017 14:31 Slovenský hedžový fondy získal medzinárodné ocenenie

Hedžový fond Infinity Enhanced Equity Class A bol nominovaný na ocenenie najlepší nový fond – akciové stratégie na podujatí- Eurohedge Awards 2016, ktoré sa uskutoční 19. januára v Londýne.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

16.01.2017 10:02 Ranný prehľad trhov 16. januára

Prinášame pravidelný prehľad vývoja na finančných trhoch a zoznam očakávaných udalostí. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

13.01.2017 10:54 Ranný prehľad trhov 13. januára 2017

Prinášame pravidelný prehľad vývoja na finančných trhoch a zoznam očakávaných udalostí. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie krátke správy »

Najčítanejšie články z Investície za posledných 14 dní

Peter Furmaník st. | 02.01.2017 00:00 Bude finančnými trhmi kývať klamárka slečna Lisa? (Prelom rokov vo financiách očami komentátora)

Prefarbia Francúzsko a Nemecko mapu Európy? Rok 2017 sa bude niesť aj v znamení krutého omylu: členovia kartelu OPEC a ďalší producenti v dohodách o znížení ťažby s cieľom zvýšiť ceny totiž vo veľkej horlivosti zabudli na starú mamu. Nič to zato, mladé krásavice uprednostňujú diamant pred manželstvom a sexom. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Redakcia | 12.01.2017 00:00 Perspektívne investičné príležitosti na rok 2017

Máme za sebou pomerne turbulentný rok 2016 a pred každým investorom teraz stojí logická otázka, ako byť ziskový aj v tom novom roku. Aj keď na to nemá nikto zaručenú odpoveď, pokúsili sme ale nájsť niekoľko investičných tipov, ktoré sú hodné pozornosti.   Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Christopher Dembik | 03.01.2017 00:00 Vyhliadky pre svetovú ekonomiku v roku 2017: jedna dobrá a dve zlé správy

„V živote existujú dva druhy problémov. Politické, ktoré sú neriešiteľné a ekonomické, ktoré sú nepochopiteľné,“ vyhlásil Sir Alec Douglas-Home, ktorý v 60. rokoch minulého storočia krátko zastával funkciu britského premiéra. Nepovedal to zle.  Celá správa »

Komentárov: 1 / 1 Posledný komentár: 01.01.1970 01:00

Tomáš Pieruzek | 13.01.2017 00:00 Koľko sa dá skutočne zarobiť na nehnuteľnostiach

Často sa stretávam s názorom, či už od realitných maklérov alebo od finančných poradcov) že investovanie do nehnuteľností na Slovensku sa neoplatí. Typický je najmä komentár: „V nehnuteľnostiach viete zarobiť tak tri, štyri percentá ročne, a pri tých všetkých starostiach s nájomníkmi to nestojí za to.” Je to ale naozaj tak? Celá správa »

Komentárov: 5 / 5 Posledný komentár: 01.01.1970 01:00

Peter Apolen | 04.01.2017 00:00 Dokedy zostanú Slováci konzervatívnymi investormi?

Slováci prenikajú do vôd investícií len veľmi pomaly. Bráni im v tom prílišná opatrnosť, ale aj nedostatok informácií. Často sa im preto nedarí vyhýbať začiatočníckym investorským chybám. O skúsenostiach s predajom investícií do podielových fondoch a technikách, ktoré pomáhajú posmeliť príliš opatrných klientov, sa rozprávame s tromi finančnými sprostredkovateľmi Fincentra.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »