Zmeňme prázdne reči o využití zdrojov z druhého piliera na skutočnosť

Ambíciou pripravovaných zmien v systéme starobného dôchodkového sporenia je podľa ich tvorcov aj vytvorenie podmienok pre financovanie diaľnic a rýchlostných ciest z úspor sporiteľov v dôchodkových fondoch. Zámer využiť dlhodobé zdroje, ktoré sa akumulujú v druhom pilieri, sa dostal aj do programového vyhlásenia vlády.

Táto myšlienka sa z času na čas objaví a po čase opäť zhasne. Je to škoda, pretože v tomto prípade, ak sa príležitosť zmení na skutočnosť, môžu byť spokojní všetci. Štát, že môže získať zdroje na dlhšie časové obdobie. Sporitelia, že budú mať svoje úspory alokované v relatívne bezpečných investíciách, pričom ako občania to pocítia aj na vyššom komforte pri cestovaní autom, či autobusom v podobe dobudovaných diaľnic a rýchlostných ciest. Napokon aj dôchodkové správcovské spoločnosti, ktoré by mohli byť spokojné, čo sa týka rizika a výnosu investícii sporiteľov a aj svojej odplaty.

Navrhnuté zmeny investičných pravidiel pre dôchodkové správcovské spoločnosti a odstránenie garancií teoreticky vytvárajú priestor pre investície do dlhopisov s dlhšou dobou splatnosti. K ich využitiu však nemusí dôjsť v očakávanom rozsahu a už vôbec nie za podmienok, tak ako už bolo viac krát deklarované, výhodnejších pre štát. Dôvodom je, že v dôchodkových fondoch sa investovanie do štátnych dlhopisov s dlhšou dobou splatnosti môže riadiť len podľa trhových podmienok a teda nie je tu žiadny priestor, ani dôvod, na poskytnutie výhodnejších podmienok pre financovanie štátneho dlhu. Efektívnejším spôsobom získania potrebných finančných zdrojov na infraštrukturálne projekty by bolo vytvorenie možnosti priameho úverovania štátu zo zdrojov v druhom pilieri. Takáto investícia má potenciál na to, aby pri zabezpečení optimálnej garančnej schémy vo fondoch priniesla sporiteľom vyšší výnos. Pre štát by táto možnosť znamenala príležitosť pre získanie dlhodobých finančných zdrojov, ktorých ponuka na trhu je nízka. Pre dôchodcovské správcovské spoločnosti by možnosť poskytovania úveru pre štát predstavovala atraktívny investičný nástroj pre garantované fondy, ktorý by v porovnaní s inými investičnými nástrojmi dosahoval vyšší výnos a súčasne by aj pre správcov vytváral dostatočný priestor na ošetrenie rizika súvisiaceho so zabezpečovaním garancie pozitívneho výnosu.

Takýto spôsob získania dlhodobých finančných zdrojov by bol z hľadiska nákladovosti výhodnejší pre štát a umožnil by aj garantované dosahovanie vyšších výnosov pre sporiteľov, a to najmä vo fondoch, v ktorých aj v budúcnosti ostanú garancie. Hlavným predpokladom je, že pre správcov musia byť vytvorené pravidlá, ktoré im umožnia nakladať s majetkom vo fondoch s odbornou starostlivosťou, na základe slobodnej voľby a zohľadňujúc nevyhnutnosť diverzifikácie portfólia.

Objem takto získaných prostriedkov sa môže pohybovať do 30 % hodnoty aktív v dôchodkových fondoch, v závislosti od úverových podmienok. Za prepokladu že objem aktív je na úrovni okolo 4,2 mld. € a ročný nárast je na úrovni zhruba 700 mil. €, ku koncu roku 2014 by sa úverová kapacita týchto zdrojov mohla pohybovať v rozpätí 1,2 až 2 mld. € Tento predpoklad platí, ak by v dôchodkových fondoch aj naďalej existoval modifikovaný systém garancií, zodpovedajúca úroveň a štruktúra poplatkov a v rámci úverovej zmluvy a existujúcej legislatíve by sa ošetrili všetky riziká, ktoré s týmto nástrojom objektívne existujú.

Úvahy o tom, že zapojenie zdrojov z druhého piliera by bolo možné cez vydanie dlhopisov, ktorých emitentom by bola Národná diaľničná spoločnosť, a.s. sú scestné. Jednak z hľadiska jej finančnej sily by sa nemohla stať emitentom cenných papierov, ktoré by mohli byť prijaté na regulovaný trh burzy cenných papierov a jednak kvôli komplikáciám pri preceňovaní jej dlhopisov v portfóliach dôchodkových fondov. Bez štátnej záruky by dlhopisy NDS boli rizikovou investíciou, pričom štátna záruka celý proces môže len skomplikovať. Východisko treba aj preto hľadať v priamom úvere syndikovaného typu medzi štátom a dôchodkovými správcovskými spoločnosťami.

Dnešná legislatíva, rovnako ako aj navrhnuté legislatívne úpravy, ktoré sú aktuálne v Národnej rade Slovenskej republiky prakticky neriešia možnosť využitia zdrojov z druhého piliera pre infraštrukturálne projekty štátu. Ak by sa mali teda reči zmeniť na skutky, musela by sa aj upraviť legislatíva. Pochybuje dnes ešte niekto, že už je najvyšší čas?

Zmeňme prázdne reči o využití zdrojov z druhého piliera na skutočnosť >> zdieľajte na sociálnych sieťach

Tweet