Zmeny v DPH: Zabránia nové opatrenia podvodom?

Novela zákona o DPH, ktorú v júli schválil parlament, obsahuje opatrenia týkajúce sa boja proti daňovým podvodom – tie vstúpia do účinnosti 1. októbra a nové fakturačné pravidlá s účinnosťou od 1. januára budúceho roka. Sú však nové pravidlá dostatočne účinné? Poradenská spoločnosť Accace zisťovala názory finančných manažérov slovenských aj medzinárodných spoločností.

Medzi oslovenými firmami nepanuje jednoznačný názor na to, či prijaté opatrenia pomôžu eliminovať zneužívanie systému DPH a zvýšia príjmy štátneho rozpočtu. Jednoznačné áno odpovedalo 36,4% oslovených a nie 31,8%. Za najväčšiu prekážku v týchto cieľoch považujú finanční manažéri nedostatky vo fungovaní systému správy daní (81,8%), neúčinné opatrenia (9,1%) a nízke sankcie (4,5%).

Čo sa účinností schválených opatrení týka, finanční manažéri si najviac sľubujú od ručenie za daň a zverejnenie zoznamu „rizikových“ podnikateľov. Nasleduje zábezpeka na daň pre „rizikových podnikateľov“, obmedzenie hotovostných platieb a na štvrtom mieste sa objavilo rozšírenie tuzemského samozdanenia.

„Frekvencia zmien v oblasti dane z príjmov, DPH, správy daní ako i zdravotného a sociálneho poistenia v SR je veľmi častá. Na základe informácii od našich kolegov pôsobiacich v iných štátov je frekvencia zmien nastavená zväčša na dvojročné obdobie,“ vraví Peter Pašek, Head of Advisory spoločnosti Accace. „Rozumieme, že súčasné zmeny sú podmienené potrebou konsolidácie verejných financií avšak už počet noviel jednotlivých zákonom napríklad od roku 2004 nasvedčuje, že frekvencia niektorých zmien v SR je často kratšia ako jeden kalendárny rok. Dokonca aj súčasný balík noviel nepovažujeme pre oblasť daní pre najbližšie obdobie za konečný. Napríklad  už okrem navrhovaného zvýšenia sadzby dane z príjmov právnických osôb na 23% na rok 2013 očakávame, že počas roku 2013 sa bude MF SR zaoberať hlavne otázkou zavádzania prísnejších pravidiel pre oblasť uznateľnosti daňových výdavkov čo môže mať ďalší výrazný dopad na zvyšovanie daňového zaťaženia daňovníkov. Zvýšená frekvencia zmien znižuje mieru predvídateľnosti výsledkov u spoločností ako aj ich vlastníkov. Zväčša sa tieto problémy prejavujú pri zostavovaní dlhodobých plánov, ktoré sa musia následne často revidovať.“

Prečítajte si
Nová daňová legislatíva: Môže ňou štát občana poškodiť? Odpoveď na milionársku daň? Daňové raje Ignorovať zásielky od správcu dane sa nevypláca: Daňovník neuspeje ani na súde Ak daňový subjekt neumožní daňovú kontrolu, správca dane si poradí sám

Hotovostné platby nad 5 tisíc eur zákon zakáže 

Hotovostné platby nad 5 tisíc eur budú minulosťou. MF pripravuje zákon o obmedzení platieb v hotovosti, ktorý by mal vstúpiť do platnosti od budúceho roka*. Pre Slovákov to bude znamenať, že ak je platba rozdelená na viacero platieb, hodnotou platby je súčet týchto platieb, ak platby vyplývajú z jedného právneho vzťahu. Zákaz odovzdať alebo prijať platbu sa vzťahuje aj na odovzdanie alebo prijatie platby v cudzine ak platcom alebo príjemcom je osoba, ktorá má v SR obvyklý pobyt, sídlo alebo prevádzkareň. Zákaz však neplatí, ak má platca, respektíve príjemca, zároveň obvyklý pobyt, sídlo, prevádzkareň alebo miesto podnikania v cudzine a ak vykonáva respektíve prijíma platbu v hotovosti v súvislosti s týmto pobytom, sídlom alebo vzťahom v zahraničí.

V prípade porušenia zákona hrozí fyzickým osobám pokuta do 10 tisíc eur a právnickým osobám až 150 tisíc eur.

Podľa výsledkov prieskumu je prijímanie platieb v hotovosti vo viacerých firmách úplne zakázané. Až polovica firiem tvrdí, že takéto platby vôbec nerealizuje. Aj pri druhej polovici firiem sú hotovostné platby skôr výnimočné a ich počet mesačne nepresahuje 5%.

Špecifické sú určité typy podnikania ako napríklad predaj ojazdených automobilov, kde sú platby v hotovosti, a to aj vo vyšších sumách, bežné.

Niektoré subjekty musia zložiť zábezpeku pri DPH

Zábezpeku na daň budú od 1. októbra povinné zložiť zdaniteľné osoby po podaní žiadosti o registráciu za platcu DPH ak pôjde o takzvané „rizikové“ osoby“, napríklad  z dôvodu, že konateľ je alebo bol zároveň konateľom spoločnosti s daňovou pozdĺžnosťou viac ako tisíc eur. Táto povinnosť sa týka aj osôb, ktoré žiadajú o registráciu na daň, ak v čase podania žiadosti nedodávajú tovary ani služby, ale vykonávajú len prípravnú činnosť na podnikanie.

„V prípade dobrovoľnej registrácie, ak sa požaduje zloženie zábezpeky, je registrácia podmienená jej zložením. Prax ukáže ako budú daňové úrady vyčísľovať výšku zábezpeky, jej suma je najmenej tisíc eur a najviac pol milióna eur, čo môže skomplikovať situáciu začínajúcim podnikateľom. Nezloženie zábezpeky v lehote, respektíve jej zloženie v nižšej čiastke, bude mať za následok automatické zamietnutie žiadosti o dobrovoľnú registráciu platiteľa,“ zdôrazňuje Peter Pašek, Head of Advisory spoločnosti Accace. Zábezpeka bude použitá na úhradu nedoplatku na dani a daňový subjekt nemá právo na úroky zo zloženej zábezpeky.  

Za daň budú ručiť kupujúci

Odberateľ bude ručiť za daň uvedenú na faktúre, ak dodávateľ túto daň nezaplatil a odberateľ v čase vzniku daňovej povinnosti vedel alebo na základe dostatočných dôvodov vedieť mal, že daň zaplatená nebude. Dozvedieť sa to bude môcť napríklad zo zoznamu, ktorý bude viesť Finančné riaditeľstvo a v ktorom sa objavia problémové subjekty. Ak teda predávajúci daň uvedenú na faktúre nezaplatí v lehote splatnosti, daňový úrad potom uloží ručiteľovi povinnosť túto nezaplatenú daň uhradiť.

„Snahou tohto ustanovenia je obmedzenie obchodných aktivít tých platiteľov, ktorí opakovanie porušujú Zákon o DPH. Táto zmena bude mať najširší dopad na obmedzenie daňových podvodov. Za najväčšie negatívum určite vnímane zvýšenie administratívnej náročnosti na výkon podnikania. Už len samotná potreba overovania dodávateľov, či sa nenachádzajú v zozname Finančného riaditeľstva SR z titulu možnosti rizika ručenia za daň môže predstavovať značnú záťaž hlavne u tých platiteľov dane, ktorí nakupujú tovary a služby od veľkého množstva dodávateľov,“ hovorí Peter Pašek z Accace.

Podnikateľské subjekty si dnes takmer vôbec neoverujú platobnú disciplínu svojich obchodných partnerov voči daňovému úradu. Podľa prieskumu Accace tak robí len 4,5% firiem. Nové pravidlá však zrejme firmy prinútia tieto informácie sledovať.

Takto „problémového“ dodávateľa dokáže vymeniť 68% firiem, 23% ho síce nedokáže vymeniť, ale bude hľadať možnosti ako obmedziť riziko ručenie za DPH. 9% firiem dodávateľa z čierneho zoznamu finančného riaditeľstva zmeniť nedokáže a nebude sa vedieť proti prípadným problémom zabezpečiť.

Novela rozširuje tuzemské samozdanenie

Správnym krokom k zamedzeniu podvodov je podľa Accace rozšírenie tuzemského samozdanenia – teda prenosu povinnosti platiť DPH z transakcie z dodávateľa na odberateľa.

V minulosti sa často stávalo, že odberatelia žiadali a dostali vrátenú DPH aj v prípadoch, keď ju ich dodávateľ štátu neodviedol. Štát tak musel platiť, hoci sám žiadne peniaze nedostal. Rozšírením inštitútu samozdanenia na tuzemské transakcie sa tomu pri vybraných typoch transakcií zabráni.

Tuzemské samozdanie tzv. „Reverse Charge” sa rozširuje na transakcie:

• prevod emisných kvót skleníkových plynov v tuzemsku
• dodanie nehnuteľností alebo jej časti v SR, ktorej dodanie dodávateľ neoslobodí od dane
• dodanie tovaru, ktorý je predmetom záruky zabezpečujúcej pohľadávku veriteľa, pričom príjemcom je veriteľ, ktorého pohľadávka bola zabezpečená a ktorý nadobudol predmet záruky
• dodanie nehnuteľnosti alebo jej časti v SR, ktorá bola predaná dlžnou osobou uznanou súdom alebo iným orgánom o nútenom predaji

Až 63% oslovených firiem by privítalo, keby sa zoznam transakcií s povinnosťou samozdanenie ešte viac rozšíril a to napríklad v prípade stavebných prác alebo služieb poskytovaných materskou firmou dcérskym spoločnostiam a naopak. Viaceré firmy tiež uviedli, že tuzemské samozdanenie by sa malo dať uplatniť na všetky transakcie, ktoré podľa slovenského zákona podliehajú DPH.

„V boji proti daňovým únikom pre oblasť DPH by bolo najvýhodnejšie rozšírenie tuzemského režimu prenosu daňovej povinnosti na kupujúceho v prípade všetkých typov dodaní medzi dvoma platiteľmi dane. V podstate by sa tým odstránil hlavný motív väčšiny daňových podvodov spočívajúcich v uplatnení nadmerného odpočtu u odberateľa pri súčasnom „nepriznaní“ daňovej povinnosti u dodávateľa. Samozrejme stále by existovala možnosť daňových únikov vo forme nepriznania daňovej povinnosti z dodaní voči nezdaniteľným osobám. Zastávame však názor, že percentuálne zastúpenie takéhoto typu podvodov na ich celkovom počte a to aj v hodnotovom vyjadrení je minimálne,“ hovorí Peter Pašek.

Ilustračné foto: sxc.hu.

*) Obmedzenie hotovostných platieb bolo najskôr v článku priradené k nesprávnemu zákonu – novele zákona o DPH.