Zmiznú z trhu finanční poradcovia?

Na Slovensku ich význam stále nie je docenený. Práve finančná kríza by mala u Slovákov zvýšiť záujem o kvalifikované finančné poradenstvo. Reálne sa však môže stať, že „finanční poradcovia“ z trhu zmiznú. Dôvodom je návrh zákona o finančnom poradenstve a sprostredkovaní.

Legislatívny návrh, ktorý je v európskom priestore výnimočný, totiž jasne oddeľuje finančného sprostredkovateľa od finančného poradcu. Ak zákon prejde, „poradcami“ sa budú môcť označovať len osoby, alebo inštitúcie, ktoré budú platené z peňazí klientov – teda žiadne provízie od finančných inštitúcií. Návrh zákona Ministerstvo financií SR posunulo vláde a aktuálne znenie študujú právnici zainteresovaných subjektov.

Podľa generálnej tajomníčky Asociácie finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov (AFISP) Dariny Huttovej si potrebu regulácie vyžiadala samotná prax: „Klienti sprostredkovateľov boli nespokojní v nie nepodstatnom počte prípadov a prax sprostredkovania finančných produktov aj dnes vykonávajú ľudia bez dostatočnej odbornej prípravy.“

Návrhu predchádzala diskusia

Čierne ovce v košiari finančného poradenstva teda prinútili konať vládu, ktorá v lete 2007 prijala koncepciu ochrany spotrebiteľa služieb na finančnom trhu. Samotná ASIFP oceňuje podľa predsedu predstavenstva Rastislava Podhorca možnosť participovať na príprave: „AFISP veľmi aktívne prispela k obsahu zákona. Dá sa teda tvrdiť, že zákon vzniká konsenzom účastníkov trhu a tvorcov zákona.“  

Zákon takisto stanovuje odbornú spôsobilosť finančných poradcov i finančných sprostredkovateľov a určuje priamu zodpovednosť za zlú radu. Obe skupiny preto musia byť poistené. 

Finanční poradcovia nie sú spokojní so všetkým, čo návrh obsahuje, zdôrazňuje Darina Huttová: „Našim cieľom bolo podporiť koncepciu ochrany spotrebiteľa a podieľať sa na tvorbe zákona spôsobom, ktorý umožní profesionálnym sprostredkovateľom kontinuálne podnikanie na najvyššej odbornej úrovni. Nie všetky okruhy tém sú optimálne upravené pre sprostredkovateľov, čaká ich nákladná administratíva, účasť na celoživotnom vzdelávaní a podrobovanie sa certifikovaným skúškam z odborných vedomostí, ale kompromisy, ktoré sme uzavreli sú podľa mňa na prospech trhu. Ostávame nespokojní s riešením konfliktu záujmov medzi finančným sprostredkovaním a finančným poradenstvom.“

O platené poradenstvo nie je záujem

Mnohé firmy, ktoré sa dnes označujú za finančno-poradenské, prejdú po prijatí zákona definitívne medzi sprostredkovateľov. Podľa R. Podhorca o služby finančných poradcov nie je vo veľkom záujem ani v ostatnej Európe: „Najvyspelejší trh v oblasti finančného poradenstva je vo Veľkej Británii. Na tomto najvyspelejšom trhu pôsobí asi 7% poradcov platených klientom, porovnateľných s definíciou podľa nového zákona, druhý najvyspelejší trh Holandsko 5% a Nemecko, Belgicko a Španielsko 3%. Myslíme si, že na Slovensku sa dosiahne stav porovnateľný s Českou republikou, kde podobných subjektov je menej ako 3%.

Na Slovensku to rozhodne nebude iné, upozorňuje D. Huttová: „Medzi členmi našej asociácie sú traja, ktorí sa už špecializujú na finančné poradenstvo, ale domnievam sa osobne, že ak by táto činnosť mala byť jedinou podnikateľskou aktivitou, tak môže ešte po niekoľko rokov produkovať stratu z podnikania. Keďže konflikt záujmov sa netýka subjektov z ostatných členských štátov EÚ, vieme si predstaviť podnikanie v oblasti finančného poradenstva prostredníctvom materských spoločností, ktoré majú sídlo a povolenie práve v ostatných členských štátoch EÚ. To však je riešenie možné, ale nie je koncepčné.“

Odpíšu neserióznych samotní klienti?

Ak bude zákon schválený, spoločnosť Fincentrum sa podľa predsedu predstavenstva Milana Repku bude sústrediť na sprostredkovanie, keďže o platené poradenstvo nie je požiadavka na trhu: „Rád by som ešte dodal, že dávať do protikladu kvalitu poradenstva či už službu zaplatí priamo klient, alebo ju refunduje formou provízie finančná inštitúcia, je nepochopenie celej problematiky. Som presvedčený, že ani v súčasnosti sa poradcovia vo väčšine významných nezávislých poradenských spoločnostiach nerozhodujú podľa výšky provízie. To by bola cesta do pekla.“

Aj šéf OVB Benedikt Fronc pred časom zdôraznil, že klient sa vie rozhodnúť aj sám: „Môj názor po 15-ročnej histórii na Slovensku: Tá spoločnosť, ktorá sa pozerá v prvom rade na záujem klienta, až potom na svoj záujem, má rozhodne väčšiu šancu byť tu dlhodobo a byť úspešná.“

Spoločnosť Partners Group, ktorá svoj nový prístup podporuje reklamnou kampaňou v rôznych médiách zatiaľ s reakciou na zákon vyčkáva. Podľa odpovede sa však stotožňujú s oficiálnym stanoviskom AFISP.

Spolu so zákonom by trhu pomohol aj nezávislý arbiter – ombudsman. Svojho už má Slovenská banková asociácia a hovorí sa o ňom aj medzi poisťovňami. Podľa D. Huttovej je riešením spoločný ombudsman pre celý finančný trh: "V rámci našej samoregulácie funguje Etická komisia a bol jasne definovaný etický kódex, ktorý je súborom pravidiel záväzných pre všetkých našich členov. Monitorujeme činnosť osôb, ktoré pravidlá porušujú a informujeme o nich ostatné subjekty na trhu. Finančného ombudsmana podporujeme vzhľadom na skutočnosť, že bude stáť nad finančnými inštitúciami a predpokladáme uňho možnosť skutočne nezávislého a pritom efektívnejšieho riešenia porušení práv spotrebiteľa na finančnom trhu mimosúdnou cestou.“

Budú platenie poradcov kompenzovať lacnejšie produkty?

Zákon, ktorý mal klientom pomôcť tým, že garantuje nezávislosť finančných poradcov, ich zrejme odsunie na okraj trhu. Slováci si totiž veľmi rozmyslia, či budú zo svojho platiť finančnému poradcovi. Najmä ak na to nie sú naučení ani obyvatelia západoeurópskych štátov, ktorí sú naučení platiť za rôzne služby.

Riešením by mohlo byť, že finančná inštitúcia poskytne produkt, ktorý odporúča finančný poradca, lacnejšie o províziu. Takémuto riešeniu však bráni viacero faktorov. „Nepredpokladám, že finančné inštitúcie budú vytvárať produkty diferencované podľa spôsobu produkcie,“ myslí si R. Podhorec. D. Huttová k tomu dodáva, že by to podľa nej deformovalo trh: „Navyše platí, že poradca nesmie sprostredkovať finančný produkt, výnimku má naozaj iba zahraničný sprostredkovateľ z členského štátu EÚ v oblasti životného poistenia.“

Samotné poisťovne k tejto téme finančných poradcov vyjadrujú zdržanlivo. Podľa riaditeľa externej siete AXA SR Igora Viesta nie je potrebná takáto zmena zákona. Ako dodáva: „Finančný poradca, preto, aby sa stále zdokonaľoval, potrebuje byť motivovaný na základe dosiahnutých výsledkov.“