Jiří Šindelář

Nikto z finančného odvetvia si nemohol nevšimnúť, ako veľkú pozornosť venujú politici a regulátori konfliktu záujmu finančných sprostredkovateľov pri odporúčaní produktov klientom za províziu.

Podľa definície je Štokholmský syndróm istým druhom psychologickej väzby medzi rukojemníkom a jeho únoscom. Čo to má spoločné s finančným poradenstvom?

Fakt, že finančné odvetvie je preregulované, nie je ničím nový. Je dobre známy dokonca pri pre byrokratov v Bruseli. Hlavným problémom všetkých tých smerníc, ako napríklad MiFID, IDD, či GDPR, však ani tak nie je devastačný efekt na malé a stredné firmy, ale veľmi škodlivý vplyv prejavujúci sa rastom cien pre koncových zákazníkov.

Na prelome júla a augusta sa uskutočnila v Prahe zaujímavá udalosť. Išlo o Deň ochrany spotrebiteľa ESA, ktorého úlohou bolo podľa organizátorov „diskutovať o otázkach týkajúcich sa ochrany spotrebiteľov, investorov a finančných inováciách“. O tom, že sa tu dali započuť zaujímavé návrhy, niet pochýb.

Keď Nežná revolúcia v roku 1989 ukončila v bývalom Československu vládu komunistickej strany, jedným z najdôležitejších volaní po zmene bola liberalizácia ekonomiky a vytvorenie voľného trhu. Entuziazmus a očakávania od nových možností podnikať boli medzi ľuďmi obrovské.