Piatok 15. novembra. Meniny má Leopold

Prekážajú premiérovi zdravé banky?

Slovenský premiér nie je veľmi nadšený z postoja bánk. Rozhodol sa poskytovať mladomanželské pôžičky a teraz mu hrozí, že si to bude musieť zaplatiť sám. Banky sú ochotné prispieť dotáciou vo výške 1,5%, čo je podľa neho málo.

K postoju bánk nešetril R. Fico kritikou: „Ide o smiešnu sumu, ktorú by zo svojich obrovských ziskov mohli poskytnúť na tento produkt, ktorý my zo sociálneho hľadiska považujeme za veľmi vážny.“ Zároveň premiér doplnil, že sa pozrie na to, koľko dividend vytiahli zo zisku na Slovensku v roku 2008 do zahraničia.

Je pravda, že banky nie sú chudobné inštitúcie, ktoré musia šetriť každú korunu. A k tým, ktorých až tak nepotrebujú, vedia byť dosť arogantné – určite by o tom vedeli rozprávať stovky obyčajných klientov.

Banky však robia iba to, čo mobilní operátori či hypermarkety. V prvom rade sú to podnikateľské subjekty, ktoré prišli za určitých podmienok. Vedeli, že nejdú do Číny a tak čakali štandardné podnikateľské prostredie. A rozhodne nepočítali s tým, že majú realizovať štátnu sociálnu politiku.

V súvislosti s Ficovým hnevom mi napadajú dve otázky.

Najskôr však trochu teórie. Banky stanovujú úrok na základe:

💡 ceny peňazí (za koľko si požičajú na medzibankovom trhu, alebo za koľko získajú peniaze z vkladov občanov)

💡 rizika (banky napríklad počítajú s tým, že z tisícky úverov tri úvery klienti nevrátia, takže sa medzi všetkých klientov rozpočítajú tri nevrátené)

💡 zisku a vlastnej réžie (zjednodušene povedané zisk je v podstate „plat“ majiteľov banky)

Moja prvá otázka: Odkiaľ by asi mali banky škrtať?

Určite z tretej kôpky – zo zisku. Lenže budú banky robiť zadarmo? Vy by ste robili, pán premiér?

A druhá otázka: V akom stave boli banky, keď ešte „nevynášali zisk do zahraničia“, ale patrili Slovákom?

Trošku vám oživím pamäť. Pred asi desiatimi rokmi hrozili slovenským bankám obrovské problémy. Niekoľko menších bánk bolo v nútenej správe NBS a vklady klientom vyplácal Fond ochrany vkladov. Bolo tu dokonca riziko, že do nútenej správy by sa mohli dostať i veľké banky – VÚB a Slovenská sporiteľňa. Dôvod? Priveľa nezdravých úverov. Zlé úvery (v sume 97 miliárd korún) sa previedli na Slovenskú konsolidačnú, čo mnohé banky nakoniec zachránilo.

Dnes by sme mali byť šťastní, že banky sú ziskové. Namiesto toho im tento fakt vyčítame. Ja verím, že mladomanželské pôžičky sú myslené naozaj dobre. Ale aj cesta do pekla býva vydláždená dobrými úmyslami. Ak už Robert Fico neverí mne, nech sa opýta koaličného partnera Vladimíra Mečiara. Ten, ak zaloví v pamäti, určite si spomenie, do akých problémov sa môžu banky dostať, keď požičiavajú, tak aby sa to páčilo politikom.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *