Stvrtok 23. mája. Meniny má Želmíra

Víťazmi zatvorených obchodov sú obchodníci, porazenými zákazníci

Peter Apolen 13.11.2017 | 11:12 0 Komentárov

Zväz obchodu SR konštatuje, že predajcom potravín po povinnom zatvorení cez štátne sviatky tržby neklesli. Môžu sa tak tešiť z nárastu zisku, keď cez voľné dni nemusia platiť mzdy zamestnanom, ani kúriť v obchodoch.

Podľa novely zákonníka práce musia mať obchody od júna tohto roku zatvorené prevádzky počas štátnych sviatkov – teda 15 dní v roku. Pred touto legislatívnou zmenou sa objavili obavy, že zatvorenie obchodov negatívne postihne maloobchodný obrat a teda aj slovenskú ekonomiku. Zväz obchodu sa však aj napriek tomu vyjadroval jednoznačne za.

Dnes sa jeho predpoklady potvrdzujú. „Pravda je tá, že pokiaľ ide o predaj potravín, tak tam nie je žiaden vplyv,“ zdôraznil prezident Zväzu obchodu (ZO) SR Martin Katriak. Predajne potravín teda pokles tržieb nezaregistrovali. Ľudia sa totiž snažia zásobiť pred štátnym sviatkom a robia nájazdy na obchody. V skutočnosti tak obchody nie sú tým, kto by sa mal sťažovať, naopak sú jediným víťazom zatvorených prevádzok.

Pri minimálne rovnakom, možno však, pre horúčkovité predzásobenie sa zákazníkov, väčšom, obrate totiž obchodníci dokázali významne ušetriť na nákladoch. Až 15 dní v roku, čo je polovica bežného mesiaca, nemusia platiť mzdy zamestnancom, nemusia kúriť, ani svietiť v prevádzkach. Tržby však majú rovnaké, ak nie väčšie. Znamená to vyšší čistý zisk.

Kto prehral? Jednoznačne zákazníci. Stratili možnosť realizovať nákupy, či už bežné každodenné výdaje, alebo väčšie nákupy, ako napríklad oblečenia, či nábytku, na ktoré si rodiny často nechávali vyhradené voľné dni štátnych sviatkov. Navyše musia zákazníci deň, či dva pred štátnym sviatkom strpieť tlačenice v obchodoch a hysterické nájazdy na pečivo, či iné základné potraviny.

Ďalším porazeným zatvorených obchodov sú zamestnanci obchodov. Menej odpracovaných dní totiž znamená menšiu mzdu. Navyše im za prácu počas sviatkov prislúchal príplatok vo výške 25 % mzdy, o ktorý rovnako prišli. Ak aj časť zamestnancov  pracovala doteraz „nedobrovoľne“ – na príkaz zamestnávateľa, určite bola aj veľká skupina, ktorej sa peniaze za prácu cez sviatky zišli. Táto sa musí nedobrovoľne zmieriť s výpadkom príjmu.

Skutočným porazeným je ale slovenská ekonomika. Legislatívny príkaz zatvorených obchodov znamená zásah do slobody podnikania. Obchodníci nemôžu otvoriť, kedy uznajú za vhodné. Ďalej je to zásah do slobody výberu spotrebiteľov, nemôžu sa rozhodnúť, kedy ísť nakupovať. A aj do práva zamestnancov na prácu. Štát tak preberá na seba úlohu najvyššej autority, ktorá vie, čo je pre ostatné subjekty dobré. Ide o krok späť k plánovanej ekonomike, ktorá za 40 rokov priviedla Slovensko takmer na mizinu, a odklon od pravidiel, ktoré umožnili dnešnej vládnej ľavici tak často pochvalne konštatovať: „Slovenskej ekonomike sa mimoriadne darí“. V skutočnosti sa Slovensku darí len vďaka trhu, nie vďaka legislatívnym obmedzeniam.

Nie je pritom žiadne logické pravidlo, ktoré by hovorilo o tom, kto by mal, alebo nemať cez sviatky pracovať. Hoci po novom nepracujú zamestnanci obchodov, i naďalej musia ráno do práce vstávať zamestnanci čerpacích staníc, zdravotné sestričky, vodiči vo verejnej preprave, či iné profesie. Spoločne je totiž názov odvetvia služieb odvodený od slova slúžiť, čo by sa malo vtedy, keď je komu slúžiť. Teda keď to spotrebitelia vyžadujú a nie, keď to dovolí štát.

Zväz obchodu sa teraz vyjadruje k možnosti zavrieť obchody aj v nedeľu. Znamenalo by to pre nich ešte väčší zisk a pre občanov Slovenska ešte väčšie straty.