Streda 23. októbra. Meniny má Alojzia

10 rokov eura na Slovensku – čo nám dalo, a čo vzalo

EURO Peter Apolen 04.01.2019 | 00:00 0 Komentárov

Slovensko rekapituluje desať rokov od prijatia eura. Čo nám euro dalo a čo naopak vzalo? Hodnotenie spoločnej meny je u nás všeobecne pozitívne. Slováci hodnotia spoločnú menu z pohľadu množstva výhod, ktoré priniesla. Je však aj množstvo negatív. Ako sa teda euro prejavilo v bežnom živote občanov a ako na stave slovenskej ekonomiky?

Euro považuje za dobrú vec 68 percent opýtaných Slovákov. Zároveň si 79 percent opýtaných Slovákov myslí, že euro je dobré aj pre Európsku úniu ako celok. Vyplýva to z novembrového prieskumu Eurobarometer. Slováci patria v rámci Európy medzi eurooptimistov. Ešte väčšiu popularitu má euro u firiem. Podľa prieskumu ČSOB je so spoločnou menou spokojných 83 percent podnikateľov. Ak by sa malo opäť rozhodovať o vstupe do eurozóny, malo tak podľa nich Slovensko urobiť opäť.

Eurooptimizmus potvrdzuje i ďalší prieskum. Až 67 percent finančných sprostredkovateľov v prieskume Fincentra uviedlo, že euro je jedinečná myšlienka. Viac sko 93 percent finančných sprostredkovateľov by sa už nechcelo vrátiť k slovenskej korune. Len necelé štyri percentá oslovených boli s eurom nespokojné.

 

Stabilný kurz a nízka inflácia

Medzi najväčšie výhody spoločnej meny patrí kurzová stabilita, nízka inflácia a úspory na transakčných nákladoch. Slovensko prijalo euro práve v čase vypuknutia finančnej krízy. Susedné lokálne meny v reakcii na ňu v roku 2009 devalvovali až o 20 percent. Kurz eura však zostal stabilný. Ak by Slovensko euro práve vtedy nezaviedlo, klesla by aj slovenská koruna.

„Dovolím si tvrdiť, že by trvalo niekoľko rokov, kým by sa kurz po veľkom neodvratnom oslabení počas poslednej recesie vrátil k hranici 30 korún za jedno euro,“ povedal pre www.sme.sk ekonóm Vladímir Vaňo. Dodal, že práve vďaka euru Slovenskom veľká svetová kríza neotriasla až tak výrazne ako ostatnými členmi Visegrádskej štvorky.

Ďalšou výhodnou eura je cenová stabilita. Pokles kurzov mien okolitých krajín znamenal zdraženie dovozu a teda nárast inflácie. Na Slovensku však zostali ceny stabilné. Naopak inflácia po prijatí eura klesla. Za desať rokov predstavoval priemerný ročný rast cien len 1,3 percenta. Bežná domácnosť tak podstatne ušetrila oproti stavu, keby eurom neplatila.

Konkurenčná výhoda v regióne V4

Euro je veľmi dôležité aj pohľadu firiem. Až 62 percent slovenského exportu totiž smeruje na trhy krajín eurozóny. Tým, že transakcie prebiehajú v jednej mene, odpadá firmám kurzové riziko. Neohrozuje ich náhly pohyb kurzu meny. NBS odhaduje, že euro pomohlo zvýšiť slovenský vývoz až o desať percent. K zlepšeniu došlo i na strane dovozu. Firmám nehrozí zdraženie cien vstup vstupov – surovín, či energií.

Slovensko to robí atraktívnym v očiach zahraničných investorov. Môžu si robiť kalkulácie v jednej menej, odpadá im tak kurzové riziko. „Častokrát je to aj mena euro, ktorá je pri rozhodovaní o tom, či firma založí svoje sídlo spomedzi krajín V4 na Slovensku, alebo v ostatných krajinách, ktoré eurom neplatia,“ uvádza predseda vlády Peter Pellegrini. Euro dáva podľa neho Slovensku dôležitú konkurenčnú výhodu v rámci regiónu.

Slovenská koruna pritom pred rokom 2009 podliehala pomerne veľkým výkyvom, „keď často nereagovala len na domáce impulzy, ale neraz aj na impulzy z okolitých krajín, ktoré sa Slovenska dotýkali len okrajovo,“ uvádza analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák. Dôvodom je podľa neho to, že finanční investori a burzoví hráči berú región často ako jeden celok.

Je to viditeľné i dnes, keď kurzy ostatných krajín V4 na jeseň minulého roku spoločnej padali, hoci na to nebol ekonomicky žiaden dôvod. Investori sa však obávali spoločného rizika, ktoré sa týkalo rozvíjajúcich sa trhov.

Ako zavedenie eura zmenilo život bežným ľuďom? Pri ceste do zahraničia nemusia meniť koruny na eurá a platiť bankám poplatok za výmenu. Podľa prepočtu NBS odbúraním transakčných nákladov pri turistike a zahraničnom obchode ušetrili obyvatelia a firmy cca 0,3 percenta HDP ročne, teda viac ako 200 miliónov eur ročne.

Navyše výhodou pre bežných ľudí je aj možnosť jednoducho porovnávať ceny výrobkov a služieb v zahraničí a doma, čo zvyšuje konkurenciu medzi obchodníkmi. Podobné je to v porovnaní platov na Slovensku a v zahraničí.

 

Strata kompetencií centrálnej banky

Čo však nevýhody eura…? Kritici mu vyčítajú, že kvôli nemu stratilo Slovensko vlastnú menovú politiku. Krajina tak nemôže ovplyvňovať kurz svojej meny, aby ním podporila domácu ekonomiku. Tento nástroj napríklad intenzívne využila Česká republika, keď ČNB v rokoch 2013 až 2017 držala kurz koruny umelo podhodnotený na úrovni 25 korún za euro. Obyvateľom to síce zdražovalo tovary, no firmám umožňovalo podliezať cenami zahraničnú konkurenciu.

Aj preto je situácia ohľadom podpory eura v ČR opačná. Averzia sa tak zvyšuje tak medzi bežnými ľuďmi, ako i firmami. Podľa prieskumu ČSOB by až 59 percent podnikateľov nechcelo nikdy prijať euro. „Dôvodom je flexibilita českej koruny, ktorá umožňuje zvyšovať konkurencieschopnosť českých firiem na zahraničných trhoch,“ vysvetľuje analytik ČSOB v ČR Petr Dufek.

„Slovensko prijalo euro pri silnom kurze, čo pomohlo zvýšiť aktíva slovenských obyvateľov. Na druhej strane exportujúce firmy boli v roku 2009 počas krízy kvôli silnému euru oproti susedným krajinám s vlastnou menou znevýhodnené,“ konštatuje analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová. Dodala, že meny okolitých krajín vtedy oslabili, čo tamojšiemu exportu pomohlo.

Ďalšou stratou je nemožnosť stanovovať úrokové sadzby. Slovensku tak určuje sadzby Európska centrálna banka. Nemusia preto vždy dostatočne zodpovedať slovenským podmienkam. Ak by napríklad dnes sadzby stanovovala NBS, už by s najväčšou pravdepodobnosťou neboli na nule, ako tomu ešte stále je. Slovenská ekonomika sa tak prehrieva.

Česká národná banka už preto od leta roku 2017 sadzby zvyšuje a dnes sú na úrovni 1,75 percenta. „Pokiaľ by malo Slovensko k dispozícii v súčasnosti vlastnú menovú politiku, pravdepodobne by už, podobne ako susedné Česko, pristúpilo k zvyšovaniu kľúčovej úrokovej sadzby a k citeľnejšiemu sprísňovaniu menových podmienok,“ myslí si Ľ. Koršňák.

Rekordne lacné úvery

Na druhej strane nízke sadzby Európskej centrálnej banky priniesli na Slovensko rekordne lacné hypotéky. Priemerná úroková sadzba úverov na bývanie dosiahla v novembri 1,54 percenta. Je to oveľa menej ako v ČR, kde to bolo v rovnakom období 2,78 percenta. Dôvodom je práve to, že ČNB už rok a pol zvyšuje sadzby, čo sa prejavilo aj na hypotekárnom trhu a úvery tam už dva roky zdražujú. Slováci ale môžu vďaka euru financovať svoje bývanie stále ešte za historicky najnižšie sadzby, ktoré patria aj medzi najmenšie v Európe.

 

Lacno sa vďaka euru financuje aj štát. Desaťročné vládne dlhopisy slovenskej vlády sa vlani predávali s výnosom len 0,9 percenta. V ČR sú to zhruba dve percentá.

 

 

Ručenie za nedisciplinovaných dlžníkov

Pravdepodobne najviac vnímaným negatívom je nutnosť ručiť aj za záväzky menej disciplinovaných krajín eurozóny. Prejavilo sa to naplno v prípade Grécka, keď bolo Slovensko zapojené do záchranných mechanizmov a finančnej podpory pre túto krajinu.

V. Vaňo si myslí, že situácia Grécka bola na Slovensku zneužitá v politickom boji. „Bola to vtedy politicky citlivá téma, až nakoniec po dvoch rokoch padla vláda Ivety Radičovej,“ hovorí. Ukázalo to podľa neho na fakt, že hoci Slovensko bolo na euro makroekonomicky veľmi dobre pripravené, verejnosť vôbec nebola mentálne pripravená na to, že sa krajina stala súčasťou veľkého celku a súčasťou 330-miliónovej menovej únie. „Prináša to výhody, ale aj záväzky a, žiaľ, vo vnútropolitickom boji sa táto téma zneužila populistickým spôsobom, ktorý nebol namieste,“ uvádza.

Pri rozhodovacom stole

Bez vstupu do eurozóny by však Slovensko podľa neho nesedelo „priamo pri stole v rade ministrov financií eurozóny ani v riadiacom výbore Európskej centrálnej banky“. Malo by pozíciu podobnú Poľsku či Maďarsku, ktoré od eurozóny síce závisia, no sami o nej nerozhodujú

„Takto sa môžeme podieľať na rozhodovaní nielen o menovej politike eurozóny, ale aj o jej budúcich reformách. Rovnako aj politický vplyv Slovenska v rámci Európskej únie vstupom do eurozóny niekoľkonásobne vzrástol,“ uzatvára analytik.

K. Muchová konštatuje, že napriek tomu, že euro si pokazilo reputáciu problémami periférnych členských krajín, postupne sa reformami snaží čoraz viac situáciu zlepšovať.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *