Streda 23. septembra. Meniny má Zdenka

10 rokov od globálnej finančnej krízy – máme už všetko pod kontrolou?

Makroekonomika Redakcia 28.08.2017 | 00:00 1 Komentár

Desať rokov od globálnej finančnej krízy je za nami. Aký pokrok od vtedy svetová ekonomika spravila? Poučili sa svetoví lídri? Čo ešte treba dotiahnuť a ako docieliť, aby sa niečo podobné nezopakovalo? 

Politickí lídri a centrálni bankári urobili za desať rokov. Dnes sa zdá, že ekonomika šliape na plné obrátky, úverová kríza je zažehnaná a dôveryhodnosť bánk sa zvýšili. V skutočnosti to však nie je také ružové. Stále existuje veľa problémov, ktoré môže vyvolať ďalšie kolo krízy, no momentálne zostávajú ukryté pod všadeprítomným pozitívnym sentimentom.

„Od augusta 2007, teda od začiatku krízy, sa mnohí svetoví lídri poučili, no ešte nás čaká veľa práce, kým dosiahneme, aby globálna ekonomika mohla pokračovať v rastúcej trajektórii a aby sme boli plne pripravení čeliť budúcim šokom,“ hovorí Peter Mucina, Country Manager spoločnosti Euler Hermes.

Experti tejto spoločnosti, ktorá sa zoberá poistenia pohľadávok, sformulovali tri zásadné oblasti, v ktorých sa podľa nich postupovalo roku 2007 správe, a naopak tri nedostatky, ktoré ešte treba doriešiť.

Čo sa urobilo dobre:

1. Svetovým lídrom sa podarilo spoločne sadnúť za jeden stôl a konať jednotne: Skupina G20 vytvorila precedens pre núdzovú koordináciu menových a fiškálnych reakcií na krízu. Počnúc londýnskym summitom v roku 2009 nastavili USA stimuly vo výške 1,1 bilióna dolárov, aby tak pomohli odvrátiť hrozbu globálnej depresie. Vedúci predstavitelia urobili všetko preto, aby celosvetovo reagovali na krízu správne, aby navzájom podnietili rozvoj, ale čo je dôležitejšie, aby hovorili jednotným hlasom. To tiež položilo základy pre posilnenie spolupráce s cieľom predísť budúcim krízam.

2. Posilnila sa globálna finančná regulácia: Počas tohto obdobia boli prijaté dôležité makroekonomické opatrenia a zmeny v oblasti dohľadu. Po prvé, boli stanovené kapitálové požiadavky, ktoré zabezpečili, že banky musia vždy udržiavať minimálny podiel vlastného kapitálu Tier 1 (CET1) vo výške 4,5 percenta. Po druhé, sprísnil sa maximálny dovolený pomer zadĺženosti bánk (leverage ratio) a to nad tri percentá. Po tretie, zvýšili sa požiadavky na likviditu. V dôsledku toho sú dnes aktivity bánk oveľa menej rizikové a viac bezpečnejšie.

3. Svet sa naučil myslieť v súvislostiach: Záťažové testy bánk boli štandardizované a komunikácia finančného sektora sa začala prísnejšie kontrolovať, s cieľom poskytnúť vyššiu transparentnosť. Okrem toho sa začali podrobne skúmať endogénne riziká, ktoré by mohli vyvolať „nákazu“. Príkladom toho boli reformy v zmysle „príliš veľkých na zlyhanie“, ktoré identifikovali systematicky dôležité finančné inštitúcie. Tým regulátori uložili vyššie požiadavky na kapitálovú primeranosť, intenzívnejší dohľad a vytvorili nové inštitúcie, napríklad Radu pre finančnú stabilitu v Bazileji.

Čo treba doriešiť:   

1. Svet potrebuje oživiť medzinárodnú prevenciu: Zdá sa, že svetoví lídri skutočne dosiahli v čase po kríze pokrok. Skupina G20 však v posledných rokoch stratila časť svojho lesku, a objavili sa nové riziká. Ide napríklad o veľký previs likvidity dodávanej experimentálnou menovou politikou, alebo o politické riziká a protekcionizmus, vrátane toho finančného. Svet musí týmto výzvam čeliť proaktívne, a zabrániť ďalšej divergencii. Medzinárodné orgány musia koordinovať svoju politiku, aby predišli polovičným reformám, akou napríklad boli často používané “bail-outy” realizované na účet občanov a daňovníkov. Je treba zabezpečiť prístup k zdrojom, no s vedomí, že ďalšia kríza skôr, či neskôr príde.

2. Existujúcu reguláciu je potrebné spresniť a zefektívniť: Hoci bankový trh evidentne ožil, jeho ozdravenie je nerovnomerné. Niektoré banky zostávajú stále podkapitalizované. Nesplácané úvery postihujú najmä bankové systémy v južnej Európe a vytvárajú ich závislosť od miestnych vlád. V časoch bezprecedentnej dostupnosti likvidity, napríklad v USA, by finančná regulácia mala byť zmenená. Dnešná asymetrická regulácia by totiž mohla vytvoriť nezdravú konkurenciu, vyvolať nadmerné špekulácie a viesť k morálnemu hazardu. Existuje viacero nedostatkov súčasnej regulácie – napríklad tieňové bankovníctvo, najmä na rozvíjajúcich sa trhoch, alebo nefinancované skryté dlhy v štátnych penzijných fondoch. No i nadmerná regulácia sama o sebe môže viesť z prílišnej tvorbe úspor a brániť rastu investícií.

3. Treba zmeniť vzorce správania: Finančný stres je evidentný všade, od rastúcej úrovne zadlženosti domácností, cez trhy so štátnymi dlhopismi, až po bubliny na trhoch finančných aktív. Rizikom je falošný pocit bezpečia. Vždy bude niečo neznáme. Inštitucionálne rámce by preto mala doplniť samoregulácia, kritické myslenie a jednoduchosť. 

Jedna odpoveď na “10 rokov od globálnej finančnej krízy – máme už všetko pod kontrolou?”

  1. veribr píše:

    Myslím, že Slovensko v tej kríze stále ešte je. Veľmi dobre je táto téma opísaná aj v http://www.biznismagazin.sk/ , len diania posledných dní sú neklamným dôkazom toho.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Social media & sharing icons powered by UltimatelySocial