Stvrtok 21. február. Meniny má Eleonóra

2. pilier osvedčil za 15 rokov svoju životaschopnosť

Druhý dôchodkový pilier dokázal, že vie zhodnotiť prostriedky. Aj preto záujem o vstup do neho medzi mladými rastie. Počet sporiteľov aktuálne dosiahol 1,5 milióna, čím sa dostal na úroveň pred štyrmi otvoreniami systému.

Reforma slovenského dôchodkového systému vychádzala z presvedčenia, že ľudia by nemali zostať v starobe závislí od príjmu len z jedného zdroja, čiže prostriedkov Sociálnej poisťovne, najmä ak je jeho fungovanie existenčne ohrozené v dôsledku nepriaznivého demografického vývoja, ktorý Slovensko neodškriepiteľne čaká. V roku 2004 tak „ožil“ trojpilierový dôchodkový systém, v ktorom sa stal druhý pilier na základe zákona č. 43/2004 Z. z o starobnom dôchodkovom sporení súčasťou základného systému dôchodkového zabezpečenia v SR.

Rozhodujúcim zmyslom tohto systému je zabezpečenie príjmu v starobe z dvoch nezávislých a na odlišných princípoch fungujúcich zdrojov, čím sa rozkladá riziko jeho financovania. V súčasnosti z povinných odvodov na starobné poistenie vo výške 18 percent z vymeriavacieho základu ostáva 13,25 percenta v Sociálnej poisťovni a 4,75 percenta putuje na súkromný účet sporiteľa v DSS, ak je ten v druhom pilieri. Príspevok do druhého piliera sa má každý rok zvyšovať o 0,25 percenta na úkor odvodu do Sociálnej poisťovne, a to až na úroveň šiestich percent v roku 2024.

Na trhu v súčasnosti pôsobí šesť dôchodkových správcovských spoločností (DSS) z pôvodného počtu osem, pričom v  roku 2019 je avizovaná fúzia dvoch značiek NN a Aegon. Šesť DSS ku koncu roka 2018 spravovalo majetok vo fondoch v celkovej sume prevyšujúcej osem miliárd eur zodpovedajúcej úsporám takmer jeden a pol milióna sporiteľov.

15 rokov fungovania

V tieto dni je to už 15 rokov od vydania a platnosti už spomenutého zákona č. 43/2004 Z. z. Od roku 2008, až na pár mesiacov v roku 2012, je vstup do druhého piliera dobrovoľný, avšak s následnou nemožnosťou z neho vystúpiť. Výnimkou boli štyri „otvorenia“ druhého piliera smerom von (možnosť vystúpiť) aj smerom dnu (možnosť vstúpiť). Vo všetkých štyroch prípadoch bola miera výstupovosti  maximálne do výšky cca 10 – 11 percent (od približne 4 %), pričom na druhej strane dôchodkové správcovské spoločnosti zaznamenali vysoký počet vstupujúcich, dokonca nad ich očakávania. Momentálne majú ľudia možnosť vstúpiť do druhého piliera do veku 35 rokov.

Najväčšie prepady počtu sporiteľov v druhom pilieri boli zaznamenané v obdobiach otvorenia druhého piliera. Tieto obdobia boli zároveň charakteristické popri masívnej antikampani významnými zásahmi do legislatívnych pravidiel, či už investičných alebo týkajúcich sa nárokov samotných sporiteľov, čo sa negatívne odzrkadlilo vo výsledkoch systému starobného dôchodkového sporenia. Naopak, posledné  roky sa nesú v znamení stability, ktorá je kľúčová pre tento systém a prácu DSS-iek.

Dôkazom toho sú aj výsledky druhého piliera počas ostatných rokov, čo vidieť v náraste počtu sporiteľov či v zhodnotení majetku v dôchodkových fondoch.

Nárast počtu sporiteľov

S radosťou konštatujeme, že v januári 2019 sme v druhom pilieri pokorili opäť hranicu 1,5 milióna  sporiteľov, ktorá bola naposledy zdolaná ešte pred štyrmi otvoreniami systému. Tešíme sa uvedomelosti mladých Slovákov a tomu, že zastabilizovanie druhého piliera ako ovocie prinieslo takmer stopercentný nárast vstupu mladých ľudí v porovnaní rokov 2016 a 2018 (65 597 novovstúpených  roku 2018,  52 261 v roku 2017 , 33 485 v roku 2016).

Napriek roku 2018, ktorý vzhľadom na situáciu na finančných trhoch neprial dobrým výsledkom,  po stabilizácii a vytvorení adekvátneho priestoru na investovanie zodpovedajúceho dlhodobému charakteru dôchodkového sporenia druhý pilier počas rokov 2013 – 2018 priniesol povzbudivé výsledky. Priemerné ročné zhodnotenie v garantovaných fondoch na úrovni 1,24 percenta p. a., čo je o 0,6 percenta nad infláciou a v negarantovaných fondoch na úrovni 4,89 percenta p. a., teda 4,25 percenta nad infláciou.

Nákladovosť a efektivita

V porovnaní s prvými rokmi fungovania systému sa v roku 2009 odplata za správu pre DSS dramaticky znížila z pôvodných 0,78 percenta na dnešných 0,3 percenta z čistej hodnoty majetku vo fondoch. Je to  takmer dvojtretinové zníženie najvýznamnejšieho poplatku z troch možných poplatkov, ktoré DSS môžu účtovať sporiteľom.

Druhý pilier je tak bezkonkurenčne najlacnejší  spôsob sporenia si na dôchodok na Slovensku a zároveň jeden z najmenej nákladných foriem sporenia si vôbec nielen medzi porovnateľnými  finančnými produktmi u nás, ale aj v celej Európe či vo svete. To, že nízke odplaty pre správcov dôchodkových úspor, ktorí sú zároveň motivovaní ich investovať maximálne efektívne, má pozitívny vplyv na zhodnotenie, dokazujú aj nasledovné čísla o historických výkonnostiach dôchodkových fondov druhého piliera.

Výkonnosť od roku 2005

15 rokov existencie druhého piliera predstavuje iba určitý úsek z celkového času sporenia, čo podčiarkuje jeho dlhodobý charakter, avšak dosiahnuté výsledky za predmetné obdobie už čo-to napovedajú: priemerné ročné zhodnotenie v garantovaných fondoch dosahuje za celú ich existenciu úroveň 2,03 percenta p. a., čo predstavuje 0,24 percenta nad infláciou, a v negarantovaných fondoch úroveň 4,25 percenta p. a., teda 2,46 percenta nad infláciou.

Upozornenie: V dosiahnutých výkonnostiach za celú existenciu fondov je zahrnutá aj skutočnosť účinnosti šesťmesačných garancií vo všetkých fondoch v určitom časovom úseku ich existencie a s tým súvisiaci nutný odpredaj investičných aktív v nev(ý)hodnom čase.

Po prvej tretine

Druhý pilier si počas 15-ročnej histórie už stihol prejsť „jazdou na horskej dráhe“. Dĺžka tohto obdobia by nemala byť dôvodom na skladanie účtov, skôr na nádych a zamyslenie sa akoby cez prestávku po prvej hokejovej tretine.

15 rokov je  približne tretina obdobia celkového času sporenia si na dôchodok, avšak už počas nej zažil druhý pilier zaťažkávajúce skúšky v podobe celosvetovej finančnej krízy v roku 2008, ako aj kvantum legislatívnych zmien, z ktorých mnohé boli v neprospech starobného dôchodkového sporenia. Nielenže tieto šoky zvládol, ale teší sa rastúcej priazni slovenských občanov, ktorých za dôveru odmeňuje atraktívnymi  výsledkami.

Druhý pilier, v ktorom si ku koncu roka 2018 sporilo 1 497 904 ľudí a kde boli  akumulované ich úspory v sume 8 059,87 milióna eur, sa stáva pevnou súčasťou moderného dôchodkového systému Slovenskej republiky. Je to výsledok dôvery ľudí v jeho existenciu, ako aj celospoločenskej názorovej zhody. Zhody v tom, že sporenie si na dôchodok je na Slovensku nevyhnutnosťou a že práve ono môže dôstojné zabezpečenie sa v starobe vytrhnúť spod jarma nepriaznivej demografie.

Priemerné dôchodkové úspory sporiteľa v druhom pilieri sa blížia k hranici 6-tisíc eur, čo je výška, ktorá už atakuje objem individuálnych finančných úspor priemerného Slováka.

Táto skutočnosť, ako aj dôvera ľudí nás správcov zaväzuje k čo najlepším výsledkom. Dlhodobé výsledky dôchodkových fondov vykazujú čísla, za ktoré sa nemusíme hanbiť – počas doterajšej existencie zhodnotili garantované dôchodkové fondy majetok svojim sporiteľom v priemere každoročne štvrť percentuálneho bodu nad infláciou. Negarantované fondy dokonca dva a pol percentuálneho bodu nad infláciou v priemere za každý rok.

Vhodné legislatívne prostredie

Sme nesmierne radi nárastu počtu sporiteľov, ktorý je s výnimkou počiatočnej kampane za ostatné roky  najvyšší. Tí počas celého času fungovania druhého piliera ukázali, že sa definitívne stavajú za jeho existenciu a že rozbehnutú dôchodkovú reformu vnímajú pozitívne.

Pozitívne hodnotíme prístup vlády za  posledné roky existencie druhého piliera, počas ktorých sa legislatívne prostredie starobného dôchodkového sporenia významne stabilizovalo. Druhý pilier sprevádzali úpravy v zákone, ktoré možno poväčšine nazvať „vylepšovákmi“ či aktivitami v prospech systému. DSS tak konečne dostávajú priestor robiť si svoju prácu, čo veľmi oceňujeme.

Demografická matematika a jej prognózy pre Slovensko sú neúprosné. Veríme, že momentálny dobrý stav slovenskej ekonomiky v podobe vyrovnaného štátneho rozpočtu a prebytku Sociálnej poisťovne nebude dôvodom na spochybňovanie existencie druhého piliera, ale naopak, na jeho podporu napríklad aj v podobe zrýchlenia prerozdeľovania príspevkov v jeho prospech.

Legislatívna stabilita druhého piliera práve spolu s využitím dobrej kondície ekonomiky na rýchlejšie zvyšovanie sadzby príspevkov do druhého piliera, a to aj nad 6-percentnú hranicu, by tak mohli byť nosnými garantmi dlhodobej úspešnosti celej dôchodkovej reformy na Slovensku. Samozrejme, ruka v ruke s nápravou legitímnej „skrivodlivosti“ voči sporiteľom druhého piliera pri krátení ich dôchodku zo Sociálnej poisťovne. Osobitnou kapitolou a výzvou pre nás všetkých je intenzívnejšia finančná edukácia, pretože uvedomelosť a gramotnosť slovenských občanov je v oblasti financií a investovania nízka.

Autor je predseda Asociácie dôchodkových správcovských spoločností.

7 odpovedí na “2. pilier osvedčil za 15 rokov svoju životaschopnosť”

  1. Maro píše:

    Zivotaschopnost 2.piliera je aj v tom ze zivi svojich majitelov. Vystupil som ked sa dalo a som rad. Vykonnost je asi pred odpocitanim poplatkov za spravu, zo zhodnotenia a z vkladov? Potom by bola vykonnost uplne inede ale to je naschval komplikovane urobene.Sedlackym poctom som prisiel na to ze je to o nicom ked som si skontroloval vypis so stavom na zaciatku a konci roka a kolko z vynosu zozeru poplatky.
    Pri tretom pilieri som bol dokonca nominalne minusovy, ked mi prestal prispievat zamestnavatel.
    Dalsia vec je dostat odtial peniaze, pretoze poistovne, kt. Vyplacaju dochodok je ina osoba ako doch. Fond a potrebuje taktiez zarobit. Dlzka dozitia, ktora sa pocita pri vyplate je taktiez zaujimava.
    A najdolezitejsie, ze ak by som aj dostal po x rokoch sporenia v pravidelnej vyplate iba nominal co som vlozil, potom by to zozrala inflacia, ale vacsina ludi chape este tak percenta zdola. Odurocenie o inflaciu v skole bezne neucia.

    Dnes som cital zaujimavy nazor , ze ti co su v 2 pilieri si platia na to aby mali nizsi dochodok.

    • Martin píše:

      Nuz, ocividne tomu nerozumiete, co nevyhnutne nemusi byt Vasa chyba. Vynosy sa zverejnuju uz OCISTENE o vsetky poplatky. Vykonnos je relativne v poriadku, cim menej sa v tom bude stat vrtat a cim dlhsie obdobie „pokoja“ to bude, tym sa mozu podmienky zlepsovat.
      Pointa je, ze to co zrejme povazujete za „sedliacky rozum“ vo financiach neplati. To nie len + a -, ide aj o casove rozlisenie a dalsie parametre. Na tieto faktory vacsina neznalych ludi reaguje odmietavo, comu nerozumeju to musi byt podvod.
      Problemom hlavne je, ze tak ako mnohi ludia, aj Vy ocividne vnimate 2. pilier (DSS) a 3. pilier (DDS) ako formu terminovaneho vkladu. Vtedy ho porovnavate z roka na rok. A ono je to pritom investovanie…
      Co sa tyka vyberu, ano, tam je to este nedoriesene a bude potrebna vyrazna zmena.
      Ak cita clovek PRAVDAu, prevazne clanky Branislava TOMU, tak s poslednym riadkom moze lahko suhlasit. Ak tomu co i len trochu rozumiete, viete rozdiely medzi dochodkom z 1. piliera (Socialna Poi.), ktory je dotovany a dochodkom z 2. piliera, ktory je realny. Moze byt (zrejme aj bude) vyssi ked sa zlepsia podmienky vyberu, ale VZDY bude REALNY.

  2. Maro píše:

    Vazeeny Martin, bud to predavate , alebo branite svoju nevedomost 🙂

    Uistujem Vas ze tomu rozumiem viac ako by som mal, preto som sa rozhodol vystupit.

    K veci, dnes som volal do nemenovanej dss na infolinku s otazkou ako sa vykazuje vynosnost fondov dss. Pani mi povedala ze je to uz ocistene o poplatky. Potom povedala zaujimavu vec-peniaze idu zo soc.poistovne , strhnu sa poplatky a takto ocistene peniaze sa investuju. Z tychto cistych penazi sa rata aj vynosnost. Na moju otazku, ze ked soc.p. posle 102 eur a oni strhnu poplatok 2 eur, cize cista suma bude 100 eur, po deklarovanom 2% vynose budem mat 102 eur, teda rovnako ako na zaciatku povedala ze chapem to spravne, ale takto matematicky sa to neda pocitat , lebo to je dlhodobe a trhy su velmi komplexne…

    Cize vynosy dss treba ocistit nielen o inflaciu ale aj poplatky..

    A to mi hovoril moj sedliacky rozum ked som si pozeral koncorocny vypis, pretoze suma penazi na konci/ (suma nazaciatku + prispevky dss v priebehu roka ) sa blizila cislu jedna.

    Na margo vasho casoveho rozlisenia – vid moj prispevok vyssie o oduroceni o inflaciu, je to opak urocenia. Treba s tym pocitat napr. Pri vyplate fixneho neindexovaneho dochodku.

    • Martin píše:

      Nuz, podla toho co pisete o tom zasa tak vela neviete, ked musite volat do DSS ako to funguje 😉

      Proces – zaplatite odvody, cast prisluchajuca starobnemu poisteniu sa znizi o spravny poplatok Soc. poi. (tu sa asi zhodneme, ze zisk DSS s tym asi nic nema) a prislusnu cast odvodu preposle Soc. poi. do prislusnej DSS. Ta investuje prostriedky podla dohodnutych podmienok, kde ma poplatok za spravu a vykonnost, zverejnovane vynosy su uz ocistene o tieto poplatky. Napr.: vynos na trhu 10%, poplatok za spravu 1%, Vas vynos 9% za dany rok. V praxi je komplexnejsie, ale na ilustraciu postaci.

      Co sa tyka Vasho prikladu s +/- 2€, ak by sme teda zobrali Vase cisla. Poplatok na vstupe (jedno ktoremu subjektu ho odvediete) sa plati RAZ (z prislusneho vkladu/investicie), vynos ide viac ako raz (matematicka formulacia). Ak teda vezmem nejake 10-20-30 rocne obdobie, 2€ zaplatim raz, vynos budem mat 10-20-30 rokov. Niektore roky mozu byt poklesy, ine roky vyssie vynosy, polemizovat na temu investovania nemienim, staci si pozriet vysledky indexu, do ktoreho investuju lespie DSSky (vid nizsie link).
      https://www.msci.com/end-of-day-history?chart=regional&priceLevel=41&scope=R&style=C&currency=15&size=36&indexId=106

      Cize nie, sedliacky rozum ocividne zlyhal. Jednorazove naklady by sa nemali porovnavat s pravidelnymi vysledkami trhu (ci uz plusovymi alebo minusovymi). Nehovoriac o tom, ze ste porovnavali ako terminovany vklad na horizonte 1 roka („A to mi hovoril moj sedliacky rozum ked som si pozeral koncorocny vypis, pretoze suma penazi na konci/ (suma nazaciatku + prispevky dss v priebehu roka ) sa blizila cislu jedna.“), pricom je to ako dochodkove zabezpecenie dlhodoba zalezitost.

      Co sa tyka inflacie a ostatnych veci, skusme rozlisit 2 stavy – investovanie v DSS a vyplatnu cast cez poistovnu vo forme anuity. Investovanie v DSS je OK, mohlo by byt aj lepsie, ale v ramci Slovenska este raz OK. Kde ma system priestor na zlepsenie je prave ta vyplatna cast. Ano, nakladovost ponukanych anuit je vysoka, legislativa nedomyslena, skratka ucime sa na vlastnych chybach, ani ja s tym nie som spokojny (co ale mozem zmenit?). Cize ano, v tejto casti suhlasim, vo vyplatnej casti (=anuitnej/výplatnej) je inflacia podcenovany faktor a bude potrebne sa tym zaoberat.

      Kazdopadne, a to nemyslim s despektom, rozumiete tomu menej ako si myslite, co je vsak na Slovensku bezny jav. Podla prieskumov sa vacsina ludi domnieva, ze je nadpriemerne financne gramotna, cim viac ludia tvrdili, ze su financne gramotni, tym viac sa pri praktickych otazkach ukazalo, ze nie su… co pri pohlade na financne spravanie Slovakov (uvery na spotrebu, nezmyselne poistenia, podiel uspor v bankach…) vlastne ani nezaraza. Mne osobne pomaha ist do diskusie bez nutkania oponovat, skuste sa len zamysliet, ci to nahodou nemoze byt inak ako ste si do teraz mysleli (a nie hned reagovat „Nie, nie, myli sa lebo…“). 😉

    • Martin píše:

      Pri pohlade na dlzku predchadzajuceho prispevku som si uvedomil, ze dlhsia PNka mi neprospieva… kazdopadne o Vas nic neviem, mozno naozaj pre Vas ten 2. pilier nebol vhodny… prajem vsetko dobre 😉

  3. Martin píše:

    Nuz, podla toho co pisete o tom zasa tak vela neviete, ked musite volat do DSS ako to funguje 😉

    Proces – zaplatite odvody, cast prisluchajuca starobnemu poisteniu sa znizi o spravny poplatok Soc. poi. (tu sa asi zhodneme, ze zisk DSS s tym asi nic nema) a prislusnu cast odvodu preposle Soc. poi. do prislusnej DSS. Ta investuje prostriedky podla dohodnutych podmienok, kde ma poplatok za spravu a vykonnost, zverejnovane vynosy su uz ocistene o tieto poplatky. Napr.: vynos na trhu 10%, poplatok za spravu 1%, Vas vynos 9% za dany rok. V praxi je komplexnejsie, ale na ilustraciu postaci.

    Co sa tyka Vasho prikladu s +/- 2€, ak by sme teda zobrali Vase cisla. Poplatok na vstupe (jedno ktoremu subjektu ho odvediete) sa plati RAZ (z prislusneho vkladu/investicie), vynos ide viac ako raz (matematicka formulacia). Ak teda vezmem nejake 10-20-30 rocne obdobie, 2€ zaplatim raz, vynos budem mat 10-20-30 rokov. Niektore roky mozu byt poklesy, ine roky vyssie vynosy, polemizovat na temu investovania nemienim, staci si pozriet vysledky indexu, do ktoreho investuju lespie DSSky (vid nizsie link).
    https://www.msci.com/end-of-day-history?chart=regional&priceLevel=41&scope=R&style=C&currency=15&size=36&indexId=106

    Cize nie, sedliacky rozum ocividne zlyhal. Jednorazove naklady by sa nemali porovnavat s pravidelnymi vysledkami trhu (ci uz plusovymi alebo minusovymi). Nehovoriac o tom, ze ste porovnavali ako terminovany vklad na horizonte 1 roka („A to mi hovoril moj sedliacky rozum ked som si pozeral koncorocny vypis, pretoze suma penazi na konci/ (suma nazaciatku + prispevky dss v priebehu roka ) sa blizila cislu jedna.“), pricom je to ako dochodkove zabezpecenie dlhodoba zalezitost.

    Co sa tyka inflacie a ostatnych veci, skusme rozlisit 2 stavy – investovanie v DSS a vyplatnu cast cez poistovnu vo forme anuity. Investovanie v DSS je OK, mohlo by byt aj lepsie, ale v ramci Slovenska este raz OK. Kde ma system priestor na zlepsenie je prave ta vyplatna cast. Ano, nakladovost ponukanych anuit je vysoka, legislativa nedomyslena, skratka ucime sa na vlastnych chybach, ani ja s tym nie som spokojny (co ale mozem zmenit?). Cize ano, v tejto casti suhlasim, vo vyplatnej casti (=anuitnej/výplatnej) je inflacia podcenovany faktor a bude potrebne sa tym zaoberat.

    Kazdopadne, a to nemyslim s despektom, rozumiete tomu menej ako si myslite, co je vsak na Slovensku bezny jav. Podla prieskumov sa vacsina ludi domnieva, ze je nadpriemerne financne gramotna, cim viac ludia tvrdili, ze su financne gramotni, tym viac sa pri praktickych otazkach ukazalo, ze nie su… co pri pohlade na financne spravanie Slovakov (uvery na spotrebu, nezmyselne poistenia, podiel uspor v bankach…) vlastne ani nezaraza. Mne osobne pomaha ist do diskusie bez nutkania oponovat, skuste sa len zamysliet, ci to nahodou nemoze byt inak ako ste si do teraz mysleli (a nie hned reagovat „Nie, nie, myli sa lebo…“). 😉

  4. Maro píše:

    Martin,

    Je zbytocne to dalej rozvijat , takze moja posladna reakcia. Mame tusim 3 druhy poplatkov pre DSS za spravu co je z celej sumy penazi cca 0,3%, poplatok z prispevkov co je 1% a za zhodnotenie co je 10%. Poplatok ktory sa VZDY UCTUJE Z CELEJ SUMY NA UCTE je cca 0,3% za spravu aktiv.

    Uvadzana vykonnost fondov teda aj podla infolinky nezachycuje tieto poplatky, t.j napr vo predvcerajsej Pravde napisane ze po odratani iflacie su garantovane fondy od zaciatku cca 0,24% p.a. v zisku treba upravit o poplatky za spravu, nove prispevky a zhodnotenie. Ich vysku uplne presne pre jednotlive dss nepoznam, pretoze som vystupil a dalej ma to nezaujima.

    Uistujem Vas ze z matiky mam slusne vedomosti, robil som z nej aj diplomovku. Takze matematicky ak mame za 15 rokov sporenia 15 vypisov z uctu a zratam si na konci kazdeho roka zaciatocny stav +prispevky a porovnam s konecnym stavom dostanem realny vynos po odratani poplatkov za kazdy rok, ktory ked predelim sumou na ucte dostanem to v %. Takto dostanem vynos v rokoch 1,2,3…15, v praxi samozrejme zlozitejsie , pretoze prispevok z marca sa zhodnocuje iba 9 mesiacov, z aprila 8 mesiacov atd. Kazdopadne vaha pripevkov v priebehu roka na celkovej sume je minimalna, preto pre zjednodusenie moj sedliacky vzorec.

    Nic na veci to vsak nemeni ze neexistuje spravodlivejsi system ako jednoducho zratat peniaze na ucte a sumu prispevkov a porovnat s koncom roka. Ved rovnako to mate aj v penazenke, nemoze Vam predsa niekto tvrdit, ze mate mat v nej 102 eur a vy mate iba 100.

    Ziadne chymery o zlozitosti trhu a komplexnosti investovania.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *