Sobota 23. júna. Meniny má Sidónia

… a otvoril som si fľašu talianskeho vína (Zrkadlo uplynulého mesiaca)

Kým na Slovensku si užívame dostatok smiechu a schizofrénie, v Taliansku je tak horúco, že nám euro padlo na hladinu 1,15. A naši boľševici si nehnuteľnosti zásadne kupujú v tých hnusných kapitalistických Spojených štátoch, a nie v nimi velebenom a ospevovanom Rusku.

Máme za sebou ďalší, podľa básnikov najkrajší mesiac v roku a podľa naivných aj mesiac lásky. V tomto poetmi ospevovanom mesiaci ma zo slovenských rozkvitnutých lúk a vyrúbaných hájov zaujali tri témy. Nebudem ich podrobne rozpisovať, napokon každý z nás si ich nejakým spôsobom užil a vychutnal, ja ich len pripomeniem, prípadne k nim pridám trochu sarkazmu.

1., Divadla okolo návrhov na maximálny vek odchodu do dôchodku sme si užili vyše hlavy. Ba dokonca sa aj iskrilo, keď SNS a Smer-SD súťažili, kto vyjde so zaujímavejším návrhom a bum im do toho urobil koaličný Most – Híd, ktorý sa k téme ani len nepridal.

Situácia sa ale má tak, že reč nie je a ani nebude o ľuďoch, ktorí majú ísť v blízkom čase do dôchodku. Vystrieda sa ešte zopár vlád, kým teraz presadzované úpravy by mohli mať na ľudí reálny dopad.

Čiže je to len o populizme a vtipkár na jednom diskusnom fóre k tomu dopísal: „Je to niečo také, ako keby dnes sľúbili, že každému, kto sa dožije 130 rokov, štát vyplatí odmenu 10 tisíc eur. Ak sa prvý človek náhodou dožije 130 rokov, tak to šikovne posunú na 140.“

2., Brucho sa mi natriasalo od smiechu pri vyjadreniach týkajúcich sa jednej témy a jedného rezortu prichádzajúcich z jednej vládnej strany. To bola komédia, fraška i tragédia v jednom!

Reč je o udalostiach s účasťou slovenských vojakov na obrane východných hraníc, presnejšie v Pobaltí na hranici s Ruskom.

Predseda SNS Danko práve ospevoval zbožňované Putinovo Rusko, keď jeho minister obrany Gajdoš požehnával našim vojakom nasadzovaným do obrany proti agresívnemu Rusku. Ale aby si Gajdoš nepohneval straníckého šéfa, tak slovenskú účasť „dovysvetlil“ slovami, že to vlastne nie je proti Rusku, ale proti akémusi „všeobecnému nepriateľovi“, pravda, je to „na hraniciach s Ruskom a Slovensko tým  len dokazuje, že je aktívnym a plnohodnotným členom NATO,“ ale…

To už ani nie je na smiech, to je ťažká schizofrénia vládnej strany a my občania môžeme byť len radi, že jej koaliční partneri Smer-SD a Most – Híd sú aspoň proeurópski a proatlantickí bez vykrúcačiek.

3., V súvislosti s novým policajným prezidentom Lučanským sa v médiách objavili informácie o jeho majetkoch a opozícia ho vyzvala, aby férovo pred tvárou verejnosti vysvetlil pôvod peňazí, za ktoré si obstaral nehnuteľnosti na Slovensku i v USA.

„Iba na základe relevantných listinných dôkazov môže vyvrátiť podozrenia, že tieto zdroje pochádzajú z trestnej činnosti, ktorej sa mal dopustiť tým, že ako policajný funkcionár kryl, respektíve vydieral zločincov,“ trvá na svojom strana SaS.

Na to, čo sa bude diať ďalej, budem pokorne čakať spolu s čitateľmi nášho portálu a širokou verejnosťou, mňa nateraz zaujali príspevky na rôznych diskusných fórach. Viaceré z  nich stoja za odcitovanie, ja som ich tak trochu zovšeobecnil do jedného:

„Naši rusofilní boľševici, ktorí sa Rusom pchajú do …., si nehnuteľnosti zásadne kupujú v tých hnusných špinavých kapitalistických Spojených štátoch, a nikdy nie v nimi velebenom a ospevovanom Rusku.“

Dva konce klobásy… Také lobogo!

Domáce udalosti vo svete tzv. osobných financií boli v máji naplno v réžii boja o poistnú daň, v ktorom sa o. i. prejavuje aj ideologický pohľad na svet. Brať a potom socialisticky, rozumej: veľkohubo populisticky rozdávať potenciálnym voličom a ešte sa tým chváliť, je len jedným koncom klobásy.

Tým horším či aspoň poriadne horkejším a štipľavejším je návrh novej osempercentnej dane z neživotného poistenia, čo v reáli znamená, že nám zdražejú neživotné poistky, dokonca aj také, ktoré sme s poisťovňami uzatvorili v minulosti.

Poriadne horký koniec klobásy, poviem vám!

A ministerstvo financií sladkasto argumentuje tým, že touto, aj podľa mňa dosť nezmyselnou daňou získa 36 miliónov do štátneho rozpočtu, čím bude naša krajina smerovať k vyrovnanému hospodáreniu. Juchúúú! Ja to ale namiesto ministra Kažimíra poviem na celé ústa:

Také lobogo na vyrovnanie hospodárenia!

Vládna koalícia, ktorej horí pod riťou (pozor, riť je spisovné slovo a je v Pravidlách slovenského pravopisu i v Krátkom slovníku SJ!), potrebuje peniažky na ďalšie sociálne balíčky, preložené do ľudskej reči: na kupovanie si naivných voličov v najbližších riadnych, prípadne v možných predčasných voľbách!!!

Nič viac a nič menej… Všetko ostatné sú len sprosté reči. Také sprosté, že nestoja ani za reč!

Mercedes a bavorák ďaleko za „počítačmi“

Z domácej pôdy poďme trochu do sveta. V máji sme sa napríklad dozvedeli, že najhodnotnejšou značkou sveta je opäť Google, čo mňa ako priaznivca a obdivovateľa tejto spoločnosti (od augusta 2015 ako holdingová spoločnosť Alphabet Inc. ) zasa raz úprimne potešilo.

Ale nechcem byť osobný, skôr mám radosť, že medzi najhodnotnejšími značkami sú prevažne technologickí – softvéroví a internetoví lídri, čo je vcelku veľmi dobrý trend.

Neplatí to však len v celosvetovom meradle, ale napríklad aj v európskom. Motor EÚ teda Nemecko v rebríčku svetových značiek reprezentuje na 17. mieste softvérový gigant SAP, kým napríklad renomované automobilky Mercedes-Benz a BMW skončili až na 46. a 47. mieste.

Umelo živené nálady?

Svetové finančné trhy a okrem iného aj kurz spoločnej európskej meny si opäť užili „trochu“ hektiky.

Po vypuknutí vážnej, ba dovolím si napísať, že až priveľmi vážnej vnútropolitickej krízy v Taliansku, vznikla na trhoch panika a euro v  utorok 29-teho padlo na hladinu 1.15.  Neskôr sa situácia trochu upokojila, ale investori naďalej vyčkávajú, kým sa talianske politické problémy ako-tak utrasú a zbytočne vyhrotené vášne a protieurópske nálady medzi Talianmi vychladnú.

Svetoví analytici sa zhodli v tom, že ak by kríza v talianskej čižme pokračovala, malo by to ďalekosiahle dôsledky. Tie isté slová použil aj viceprezident ECB Vítor Constancio.

Mnohí politici a ekonómovia sa totiž obávajú, že by to mohlo viesť aj k rýchlemu odchodu Talianska z eurozóny, ba ohroziť i samotnú existenciu EÚ, keďže by to ľahko mohlo pretiecť do ďalších krajín. Možno aj na Slovensko.

Treba ale upozorniť, že nálady euroskepticizmu, ktoré sa aj u nás čoraz častejšie udomácňujú (nateraz viac v niektorých médiách a na sociálnych sieťach než reálne medzi ľuďmi!) nemajú opodstatnenie. Potvrdil to aj analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák, podľa ktorého ekonomické fakty jednoznačne ukazujú, že Slovensko profituje zo spoločného trhu EÚ!

Tým najväčším problémom, na ktorý som sa snažil poukázať v predchádzajúcom odstavci, sú umelo živené protieurópske emócie šírené najmä na sociálnych sieťach, pričom veľká časť emócií je „dotovaná“ zo zahraničia.

Predovšetkým teda z Ruska.

Všimol som si, že mnohí z tých, ktorí sa otvorene a jednoznačne hlásia k európskemu smerovaniu našej krajiny, keď „sadnú za sociálne siete“ neraz bezmyšlienkovite klikajú a aj nevedomky šíria neuveriteľné dezinformácie, hoaxy a komentáre s bojovým protieurópskym nábojom.

Napríklad môj sused z vedľajšieho paneláku Dušan, s ktorým sa dobre poznám najmenej 40 rokov, možno aj viac (hádam ešte kedysi z čias vysokoškolských štúdií) mi o tom nedávno hovoril takto:

„Dúfam, že o mne nepochybuješ, vidíš, že aj nosievam tričko s emblémom EÚ, napríklad aj teraz mám také na sebe. Ale keď sadnem na Facebook a začne sa na mňa valiť obrovská záplava správ, informácií, odkazov, rôznych zaujímavých titulkov článkov, ktoré zdieľajú moji známi, niekedy naozaj i bezmyšlienkovite kliknem na hocičo, čo ma na prvý pohľad zaujme. A nevedomky to zdieľam a šírim ďalej.“

Ako príklad Dušan uviedol inak veľmi zaujímavý článok o rôznych súvislostiach medzi životným prostredím a úmrtnosťou na rakovinu. Boli tam citované mnohé renomované osobnosti svetovej medicínskej vedy napríklad z amerických univerzít, hoci sa priamo nevyjadrovali k téme, ale s rôznymi formami rakoviny to samozrejme súviselo.

„A pointa článku bola nakoniec taká, že máme sa (aj za cenu krvavých obetí) konečne zbaviť proeurópskej orientácie a prikloniť sa k Rusku, kde je zdravotníctvo na veľmi vysokej úrovni, je tam zdravé životné prostredie a zdravý „neeurópsky“ spôsob života, čo všetko je zárukou nižšej úmrtnosti na rakovinu,“ zdôraznil Dušan.

Skvelé červené namiesto pointy

Poučený kamarátom Dušanom sa snažím bezmyšlienkovite neklikať na hocičo na sociálnych sieťach a keďže nemám tričko s emblémom EÚ, tak ako dôkaz svojej jasnej proeurópskej orientácie som si pri písaní tohto pravidelného mesačného komentára otvoril fľašu dobrého talianskeho červeného vína.

Urobil som tak vo viere, že situácia v Taliansku sa napokon utrasie, vášne umelo vyhrocované na sociálnych sieťach a v niektorých talianskych médiách vychladnú a po Brexite nás nebude ohrozovať ďalší exit.

Komentár je dopísaný, víno je výborné, ale viac o ňom nemôžem napísať, aby som nerobil reklamu. A ešte k tomu zadarmo!

Autor PhDr. Peter Furmaník je publicistom – reportérom a komentátorom. Ilustračné foto v záhlaví článku: www.sxc.hu (freeimages)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *