Utorok 17. septembra. Meniny má Olympia

Abenomika funguje: Japonsko sa po rokoch vymanilo z deflácie a slušne rastie

Pri nástupe do úradu premiéra 16. decembra 2012 predstavil Shinzo Abe rozsiahly balíček ekonomických zmien. Ten sa stal známy, ako Abenomic, a jeho cieľom bolo revitalizovať japonskú ekonomiku a ukončiť dlhotrvajúci boj krajiny s defláciou. Teraz, po piatich rokoch, môžeme zhodnotiť, či, a ako pomohol program japonskej ekonomike.

Hodnotí investičný riaditeľ, Fidelity International, Jeremy Osborne:

Abenomika je založená na troch pilieroch: agresívnej monetárnej politike, flexibilnej fiškálnej politike a štrukturálnych reformách. Kým kritici poukazujú na slabý rast miezd a nízku infláciu, ktoré podľa nich dokazujú to, že program nefunguje, bolo by chybou robiť takéto zjednodušené závery. Znamenalo by to prehliadnuť to, čo sa podarilo dosiahnuť.

Za posledných päť rokov sa japonská ekonomika podstatne zlepšila. Nezamestnanosť klesla na najnižšiu úroveň od roku 1994. Zvýšilo sa zapojenie žien a seniorov. Firemné zisky sú na rekordných maximách a reforma v pravidlách riadenia korporácií pomohla zvýšiť efektivitu kapitálu a výnosy akcionárov, opäť na rekordné úrovne. V tomto prostredí vzrástli ceny akcií za vlády S. Abeho na viac ako dvojnásobok.

Samozrejme, niektoré politiky dosiahli väčší úspech, ako iné. Napríklad pokrok v reformách trhu práce a deregulácii je stále len obmedzený. No programy Abenomiky ešte stále prebiehajú. Presvedčivé víťazstvo premiéra v nedávnych voľbách do dolnej snemovne znamená pokračovanie politiky. Môžeme očakávať, že uvidíme ďalšie podstatné zmeny k lepšiemu.

Japonská ekonomika v súčasnosti zažíva najdlhšie obdobie rastu za viac ako dekádu. Monetárna politika je stále uvoľnená, firemné zisky sú na rekordných úrovniach a spoločnosti zvyšujú svoje investície. V takomto prostredí a stále priaznivých valuáciách akcií môžeme na japonskom trhu nájsť dostatok atraktívnych investičných príležitostí.

Päť grafov, ktoré hovoria pokroku Abenomiky

Investičný riaditeľ spoločnosti Fidelity sídliaci v Tokiu, Jeremy Osborne približuje úspech Abenomiky na nasledujúcich piatich grafoch.

1. Abenomika prispeli k udržateľnému ekonomickému rastu

Turisti v Japonsku

 

Japonsko si užíva obdobie ekonomickej expanzie. Nominálne HDP sa aktuálne dostalo na najvyššiu úroveň od roku 1990. Synchronizované oživenie globálnej ekonomiky a monetárne a rozpočtové stimuly rast Japonska významne podporili. Dôležitú rolu však majú aj štrukturálne reformy v oblasti zamestnanosti, korporátnych daní a aktívneho turistického ruchu. Pozrime sa napríklad na ten posledný menovaný ukazovateľ. Počet turistov zo zahraničia vzrástol počas Abenomiky z ôsmich miliónov v roku 2012 na 24 miliónov v roku 2016. Tí v letnej sezóne tohto roku (júl-september) minuli rekordných 1,2 bilióna jenov. Rast japonskej ekonomiky by tento rok mohol dosiahnuť až 1,6 percenta. Bude to tak už tretí rok po sebe, keď hospodárstvo prekonáva svoj potenciálny rast (0,8 %).

2. Agresívna monetárna politika

Inflácia a monetárna politika v Japonsku

V úvodnej fáze Abenomiky spustila japonská centrálna bank Bank of Japan pod vedením nového guvernéra Haruhika Kurodaa bezprecedentné kvantitatívne a kvalitatívne uvoľňovanie. Objem výkupu aktív viedol k silnej korekcii japonského jenu, čo umožnilo rast ziskov japonských spoločností a cien aktív na finančných trhoch. Znamenalo to hodenie záchranného kolesa japonskej ekonomike a rastu cien, ktorý sa konečne dostal do pozitívneho teritória.

Protivietor však vytvoril pokles cien komodít v roku 2014, ekonomický pokles v rozvíjajúcich sa ekonomikách a zvýšenie DPH v krajine. Keď sa rast inflácie začal spomaľovať, centrálna banka zvýšila výkup finančných aktív a neskôr zaviedla aj záporné úrokové sadzby. Spolu s kontrolou výnosov na dlhopisoch je súčasný rámec monetárnej politiky v platnosti od septembra minulého roku.

Hoci inflačný cieľ centrálnej banky vo výške dvoch percent je stále mimo dosahu, rastúci tlak na trhu práce a klesajúca početnosť dostupnej pracovnej sily predstavujú podporu pre budúci rast cien. Pre sledovanie odchodu z deflačného pásma používa japonská vláda štyri ukazovatele: CPI, GDP deflátor, produkčnú medzeru a náklady na jednotku práce. K zlepšeniu všetkých ukazovateľov naraz došlo po prvý raz po 25 rokoch v treťom kvartáli tohto roka. Čo je však najdôležitejšie, zdá sa, že deflačné nastavenie mysle Japoncov, ktoré sužovalo krajinu mnoho rokov, sa konečné mení a firmy začínajú zvyšovať ceny.

3. Flexibilný prístup fiškálnej politiky

Fiškálna politika - Japonsko

Hoci premiér S. Abe odložil cieľ dosiahnuť primárny prebytok rozpočtu až na rok 2020, rozpočtová situácia sa zlepšuje. Prispelo k tomu zvýšenie dane z obratu na osem percent a lepší výber daní. Dostať deficit pod kontrolu a znížiť náklady na financovanie štátu pomohli tiež relatívne stabilné ekonomické podmienky a priaznivá monetárna politika.

Flexibilný prístup Abenomiky k fiškálnym stimulom umožnil vláde implementovať a presadiť viaceré politiky. Napríklad v oblasti zvýšenia sociálnej bezpečnosti, vzdelania, verejnej dopravy a iných, pre budúci rast dôležitých, oblastí.

4. Silný rast zamestnanosti

 Zamestnanosť - Japonsko

 

Miera participácie pracovnej sily medzi ženami a seniormi nad 65 rokov od roku 2013 silno vzrástla. Účasť žien v pracovnom procese prekonala, podľa údajov OECD, po prvý krát v histórii USA. Zásluhu na tom majú viaceré opatrenia. Napríklad rast počtu zariadení poskytujúcich dennú starostlivosť pre deti, či podpora flexibilných pracovných úväzkov. Vzrástol aj počet pracovníkov hosťujúcich cez rôzne študentské a pracovné výmenné programy.

Zamestnanosť sa aktuálne blíži rekordným hodnotám z roku 1997, keď pracovalo 65,8 miliónov ľudí, čo pomáha eliminovať nepriaznivý dopad demografie. Všetko toto má prostredníctvom vyšších príjmov a silnelšej spotrebiteľskej dôvery pozitívny vplyv na domácu ekonomiku.

5. Firemné zisky a akcionárske výnosy sú na rekordných maximách

Firemné zisky - Japonsko

Zisky korporácií sa za uplynulých päť rokov dostali na rekordné úrovne. Firmám praje prostredie ekonomického rastu, nízke dane, slabý jen a úspory nákladov. Dôsledkom je rastúci investičný sentiment a firemná dôvera. Spracovateľský priemysel ťaží z vyššej efektivity dosiahnutej konsolidáciou a modernizáciou výroby. Odvetvie služieb sa zameriava na technológie umožňujúce znížiť podiel pracovnej sily a silný dopyt zahraničných turistov, ktorých počet bude pred Olympijskými hrami v Tokiu v roku 2020 ešte narastať.

Vláda stimuluje firmy k zmenám v ich vedení smerom k vyššej efektivite, vyššej rentabilite aktív, zlepšeniu investičného dohľadu a správy spoločností. Zmeny, ktoré korporácie do svojho vedenia už adoptovali, sa prejavili nárastom výnosov pre investorov od roku 2012 o 80 percent na nové maximum.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *