Piatok 14. decembra. Meniny má Branislava, Bronislava

Ak by sa teraz roztočila vrtuľa, rozvírila by šialenú infláciu (Týždeň vo financiách očami komentátora)

Týždeň centrálnych bánk a ropných nádejí, euro, ktoré podceňuje politické riziká, pokrivené holandské NIE! ukrajinským túžbam, ale aj fakt, že do daňových rajov sa neuteká len pred vysokými daňami, ale i pred vydieračmi, o čom spieva aj slovenská rocková kapela.

Takto v stručnosti by sa jednou dlhšou vetou dalo charakterizovať uplynulých sedem dní vo financiách. O jeho úvod sa postarala šéfka Medzinárodného menového fondu (IMF) Christine Lagarde, podľa ktorej sa globálna ekonomika síce nenachádza v kríze, ale…

Veľmi zlá cesta!

Pani Christine v prednáške na Goetheho univerzite vo Frankfurte nad Mohanom zvýraznila, že aj keď svetové hospodárstvo nie je v stave krízy, čo je dobrá správa, stráca ale dynamiku (“terajšie zotavovanie je príliš pomalé a príliš krehké”) a tak jestvuje nebezpečenstvo, že slabý rast sa stane akýmsi normálom. Smutny

Svetovú ekonomiku ohrozujú mnohé riziká, menovite spomenula najmä spomalenie v Číne, ktoré podkopáva vývozcov komodít (predovšetkým Rusko a Brazíliu). S prihliadnutím na všetky riziká musia centrálne banky pokračovať v uvoľnenej menovej politike a vlády musia prijať prorastové reformy, musia podporovať ekonomiku z verejných rozpočtov a čoraz viac investovať do vedy a výskumu. Osobitnú pozornosť venovala pani Christine eurozóne, ktorá by podľa jej slov mala v prvom rade zlepšiť situáciu na trhu práce a najmä znížiť nezamestnanosť mladých.

K jej slovám dodám, že ani nie tak naoko štatisticky znížiť mieru nezamestnanosti, čo umelo rady robia úrady práce po celej Európe, ale skôr by bolo treba získať mladých ľudí pre prácu, urobiť niečo pre to, aby sa im vštepil vzťah k práci a k pracovným povinnostiam. Len samotný trhový mechanizmus to nedokáže!

Poznám zo svojho bezprostredného okolia desiatky mladých ľudí so stredným vzdelaním – s maturitou aj bez maturity, ktorí aj sedem – osem rokov po ukončení štúdia ešte nikdy nepracovali. Nemajú pracovné návyky ani zmysel pre povinnosť, robotu si nehľadajú a väčšinu času trávia na sociálnych sieťach. Keďže nemajú dostatok životných skúseností, ľahko podliehajú demagógii, napríklad promoskovskej propagande na internete, na ktorej neuveriteľnú intenzitu už neraz upozornili orgány EÚ, alebo sa tí neskúsení mladí ľudia stávajú živnou pôdou pre ďalší rast extrémistických strán (u nás najmä Kotlebova ĽSNS), v niektorých častiach Európy si ich takto získal tzv. Islamský štát.

Týmto veciam som sa vo svojich komentároch už viackrát venoval – nebudem sa opakovať. Vrátim sa radšej krátko k šéfke IMF, ktorá vo Frankfurte zdôraznila aj iný moment: “Obávam sa, že krízy a terorizmus po celom svete povedú k ďalšiemu zatváraniu hraníc a oživeniu protekcionizmu. História ukázala, že je to zlá cesta.” Ako ďalej dodala, riešením pre rast globálnej ekonomiky nie je izolácia a stavanie prekážok, ale spolupráca. Mrkajici

Mal som pocit, že narážala na nejednotnosť členských krajín EÚ napríklad v otázke utečeneckej krízy a následného obnovovania prísne strážených hraníc v rámci Schengenského priestoru. A čo nepovedala ona, to za ňu dopovedal slovenský minister zahraničia Miroslav Lajčák slovami, že migračná kríza je celoeurópsky problém a nie problém jednotlivých krajín.Tie musia v tejto veci postupovať spoločne a byť solidárne.

Sarkastická poznámka: Ono by to azda aj mohlo fungovať, keby vždy neboli dakde dajaké voľby… Vyplazly jazyk

Obrovské množstvá neistoty

Uplynulý týždeň bol v réžii dvoch kľúčových centrálnych bánk. V prvom rade to bolo zverejnenie zápisu z marcového zasadnutia americkej centrálnej banky (FED), ktoré potvrdilo opatrný prístup k zvyšovaniu sazieb, ale aj nejednotnosť v názoroch predstaviteľov na to, či sa sadzby majú zvyšovať pomaly a či v tomto roku treba rátať s jedným alebo dvomi zvýšeniami. Len pripomeniem, že niektorí predstavitelia donedávna požadovali až štyri navýšenia v roku.

Druhým momentom bolo zverejnenie zápisnice z marcového zasadnutia ECB, z ktorej vyplynulo, že niektorí predstavitelia centrálnej banky vyjadrili obavy z ďalšieho znižovania úrokových sadzieb hlbšie do záporu. Banka však naďalej zostáva pripravená na ďalšie uvoľňovanie menovej politiky, ak si to vývoj ekonomiky vyžiada. Nateraz však neuvažuje o distribúcii peňazí priamo do domácností. Pred týmto krokom ju varoval aj najväčší dlhopisový fond na svete PIMCO. Vyzval ju, aby o tlačení peňazí a ich rozdeľovaní priamo ľuďom ani neuvažovala, pretože vrtuľníkové peniaze by mohli vyvolať hyperinfláciu. Nastvany

PIMCO zároveň upozornil, že takáto metóda bola použitá už v 56 prípadoch – prvýkrát v roku 1795 vo Francúzsku a posledný raz v roku 2007 v Zimbabwe a zakaždým mala veľmi vážne dopady!

“Vždy keď centrálne banky niečo také skúsili, vznikla obrovská inflácia,” zdôraznil manažér PIMCO Andrew Bosomworth. Vrtuľníkové peniaze by podľa jeho slov znamenali krok do celkom novej fázy menovej politiky vyznačujúcej sa obrovským množstvom neistoty.  Pripomeniem ešte, že fond PIMCO sa pri varovaní zaslanom ECB i ďalším centrálnym bankám opieral o štúdiu Svet hyperlinflácie, ktorú vypracovali na Johns Hopkins University v Baltimore.

Euro podľa hlavného ekonóma Poštovní spořitelny Jana Bureša podceňuje celý rad politických rizík, ktoré prinesú so sebou najbližšie mesiace. Je to najmä júnové referendum o Brexite a júlová mamutia splátka gréckeho dlhu, ktorá ešte viac vyostrí dnešné rozporyVyplazly jazyk

Prečo píšeš tak bombasticky? – opýtala sa ma žena narážajúc na slová v titulku “šialená inflácia”.

Preto, odpovedám jej, lebo si myslím, že inflácia nadobúda povahu obrovskej hyperinflácie najmä vtedy, ak ľudia nemajú pred sebou žiadnu istotu. Nuž, ak by sa teraz roztočila vrtuľa, v hre je množstvo faktorov spojených s panicky neistou budúcnosťou Európy (blížiace sa britské referendum, ktoré v prípade víťazstva euroskeptikov totálne položí na lopatky celú EÚ s jej hodnotami a ušľachtilými ideami, ďalej pokračujúca utečenecká kríza, aj keď sa u nás o nej už toľko nehovorí, lebo už je po voľbách a karty sú rozdané, a napokon fakt, že Grécku napriek všetkým nádejám, ktoré dlhé roky živil nemecký minister financií Wolfgang Schäuble, nakoniec predsa len bude nevyhnutné odpísať veľkú časť dlhov).

Čo gniavi komerčné banky?

Mnohé banky v Európe musia a už čoskoro začnú prepúšťať. Týka sa to viac ako polovice všetkých bánk – najviac takých je v Rakúsku, kde znižovanie počtu zamestnancov kvôli nižšej ziskovosti postihne až 60 percent bankových domov.

Problémom sa zaoberalo i marcové zasadnutie ECB – tak to aspoň vyplýva zo zverejnenej zápisnice. V súvislosti so zápornými sadzbami sa centrálni bankári bavili aj o stabilite finančného sektoru. Ďalšie zníženie depozitnej sadzby by podľa nich mohlo viesť k nadmernému tlaku na ziskovosť bánk, čo by malo negatívny vplyv na stabilitu celého sektoru. Národná banka Slovenska (NBS) v analýze zverejnenej minulú stredu konštatovala, že perspektíva tvorby zisku v bankovom sektore sa zhoršuje a dôvodom nižšej ziskovosti bánk je najmä nízke úročenie.

Aby som tému zhrnul, tak uvediem, že okrem nízkych úrokov sa pod malú ziskovosť bánk podpisujú prísne predpisy a niekedy až prehnaná, no zbytočná regulácia finančného sektora. Ono v praxi je to tak, že mnohí politici – populisti, ktorí sa radi oháňajú tým, že všetko robia pre ľudí, často hádžu “zlým bankám” polená pod nohy, aby ich ľudia volili. U nás dlhé roky išiel tým smerom Robert Fico. Smejici se

A tretí dôvod pridala ratingová agentúra Moody’s, podľa ktorej ďalší negatívny vplyv na európske banky majú aj pretrvávajúce nízke ceny ropy. Aj tie povedú k nižšej ziskovosti bánk – podľa Moody’s je za tým vysoká angažovanosť európskych bankových domov v energetickom a ropnom sektore. Analytik agentúry Alessandro Roccati spresnil: “Nárast objemu zlyhaných úverov z dôvodu problémov ropných firiem ešte viac zníži ziskovosť bánk, ktorá je už aj tak veľmi slabá v dôsledku nulových úrokových sadzieb.”

Témou sa minulý týždeň zaoberali aj v českej centrálnej banke, kde však konštatovali, že aj prípadné mierne zníženie marží bánk v súvislosti s potenciálnym zavedením záporných sadzieb by nemuselo predstavovať výraznejší problém pre finančnú stabilitu.

Zóna voľného obchodu s Ukrajinou: termín sa posúva

Európa opäť raz dostala po ňufáku! V minulotýždňovom holandskom referende až 61,1 percenta občanov odmietlo asociačnú dohodu EÚ s Ukrajinou. Účasť bola 32,2 percenta a referendum je platné. Ako som pozorne sledoval ukrajinské médiá, nemohol som si nevšimnúť obrovské sklamanie tamojších predstaviteľov, ktorí ale jedným dychom dodali, že Ukrajina má len jediný spôsob, ako môže obhájiť svoju európsku budúcnosť, a to napraviť chyby – dať jasný signál občanom Európy, že stále ide cestou reforiem. Cool

Prezident Petro Porošenko povedal, že Ukrajina berie na vedomie výsledky referenda v Holandsku, ale bude pokračovať v implementácii dohody o pridružení a vytvorí podmienky pre zónu voľného obchodu s Európskou úniou. Zdôraznil však, že skutočným cieľom organizátorov referenda nebolo poznať názor občanov Holandska na dohodu o pridružení medzi Ukrajinou a EÚ, ale “bol to útok na jednotu Európy, útok na šírenie európskych hodnôt.” Podľa Porošenka o tom výrečne svedčili aj zmanipulované diskusie, ktoré sa konali pred referendom. 

Rusko ako nepriateľ Ukrajiny naopak netajilo obrovskú radosť. Premiér Dmitrij Medvedev poznamenal, že výsledky holandského referenda sú indikátorom vzťahu Európanov k ukrajinskému politickému systému. Slovenský europoslanec Ivan Štefanec (KDH) uviedol, že výsledok holandského referenda môže asociáciu s Ukrajinou spomaliť, ale nie zastaviť. Zdôraznil, že holandské referendum je zdvihnutým prstom, ktorý nás upozorňuje, ako slabo dokážeme čeliť ruskej demagógii:

“Sledoval som predreferendovú kampaň – aktivisti proti prijatiu asociačnej dohody len opakovali tvrdenia a schémy používané kremeľskou propagandou a v niektorých prípadoch sa neváhali uchýliť k otvoreným klamstvám,“ zdôraznil europoslanec.

Svetoznámy holandský advokát Gerard Spong označil referendum za zločinné a dodal, že ak vláda hneď nezačne iniciovať vyšetrovanie jeho nezákonného pozadia, urobí to on sám. Argumentoval o. i. aj názormi mladých holandských extrémistov, ktorých citovali noviny NRC Handelsblad: “Nás nezaujíma nejaká Ukrajina… My chceme bojovať proti nenávidenej Európskej únii, my chceme aby Holandsko bolo samostatné.”

Podľa advokáta Sponga až 400 tisíc podpisov, ktoré organizátori zhromaždili pre vynútenie konania referenda, bolo získaných pod falošnými zámienkami. „Je to trestný čin a bude sa to aj takto vyšetrovať!” zdôraznil renomovaný právnik.

IMT Smile namiesto pointy

Z priestorových dôvodov sa tentoraz podrobnejšie nevenujem cenám ropy, ktoré počas týždňa išli výrazne nahor – narástli cca o 8 percent. Piatkové obchodovanie uzavreli na úrovni 39,72 USD (americká ľahká ropa WTI) a 41,94 USD (severomorská zmes Brent). Rastu cien počas týždňa pomohli údaje o poklese produkcie i zásob čierneho zlata v Spojených štátoch v týždni na prelome marca a apríla, ako aj nádeje, ktoré v sebe živia producenti kartelu OPEC i mimo kartelu (najmä Rusko) o tom, že sa 17. apríla na stretnutí v katarskej Dohe dohodnú na zmrazení produkcie, v čo ja osobne veľmi neverím. Big grin

Podrobne sa nevenujem ani kauze Panama Papers, kvôli ktorej už odstúpili mnohí politici a štátnici – niektorí dobrovoľne, niektorí pod nátlakom verejnosti. Slovenskú “účasť” na kauze zhodnotila Cynická obluda konštatujúc, že v Panama Papers spomínajú 140 významných štátnikov, ale zatiaľ ani jedného slovenského. Znamená to, že naši čelní predstavitelia sú poctiví a neperú?

Zaujalo ma, že kauza siaha až k ruskému prezidentovi Putinovi, presnejšie povedané – k jemu veľmi blízkym osobám a rovnako ma zaujala aj reakcia hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova, podľa ktorého ruský prezident nie je do ničoho zapletený a cieľom zverejnenia dokumentov je ovplyvniť stabilitu Ruska, parlamentné i prezidentské voľby, keďže medzinárodní investigatívni novinári sú platení americkou vládou. Komu Peskove vyjadrenia pripomínajú rétoriku niekdajšej studenej vojny, nemýli sa! Nastvany

Mňa ale viac zaujalo vyjadrenie Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS), podľa ktorej je odsúdeniahodné, ak politici v daňových rajoch ukrývajú svoje nelegálne príjmy pred voličmi, ale sú aj celkom iné dôvody, prečo sa niektorí ľudia utiekajú k daňovým rajom. Ide o podnikateľov v strednej a východnej Európe, ktorí sa musia obávať mafie, ktorá sa usiluje na nich priživovať vo forme výpalníctva, vyhrážania a ďalších kriminálnych činov.

Polícia nedokáže podnikateľom poskytnúť dostatočnú ochranu a sú náznaky, že s organizovaným zločinom spolupracuje, dôvodí PAS. A tak namiesto pointy ponúkam pieseň kapely IMT Smile. Je to slovenská rocková skupina ktorá vznikla v Prešove v roku 1992. Jedným z jej najväčších hitov je Veselá pesnička. Myslím si, že svojím obsahom výstižne pomenúva mnohé z toho, čo píšem v tomto komentári.

Autor PhDr. Peter Furmaník je publicistom – reportérom a komentátorom. Ilustračná koláž v záhlaví článku: Laura Furmaníková, zdrojové obrázky: www.freepik.com)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *