Utorok 24. apríla. Meniny má Juraj

Ak má daňový úrad podozrenie, že podnikateľ krátil dane…

Ak má daňový úrad  podozrenie, že daňovník spáchal trestný čin krátenia daní, odstúpi spis príslušnému útvaru Policajného zboru. Policajt začne trestné stíhanie bez meškania, najneskôr do 30 dní. Aké má však obvinený daňovník práva a možnosti, ak zistí, že policajt procesne pochybil? Môže si vymáhať škodu v občianskom súdnom konaní?

Z pohľadu pracovníka Najvyššieho kontrolného úradu SR sme sa už viackrát venovali téme, ako môžu občana svojimi nesprávnymi rozhodnutiami poškodiť daňové úrady a následne aj iné orgány (súdy, obce, dokonca aj samotný NKÚ SR).  

Napríklad daňový úrad môže nesprávnym úradným postupom spôsobiť daňovníkovi škodu a poškodený si ju môže vymáhať pred súdom. Predmetom takýchto sporov býva najmä dorub dane. Stáva sa však i to, že aj súd, ktorý o spore rozhoduje, môže svojím rozhodnutím alebo aj prieťahmi v konaní spôsobiť človeku škodu.

Náhrada škody spôsobená občanovi rozhodnutím orgánu verejnej moci je právne zložitá. Preto len stručne pripomeňme, že štát zodpovedá za škodu, ktorú napríklad súd spôsobí svojím rozhodnutím, pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe alebo nesprávnym úradným postupom.

Zodpovednosti sa štát nemôže v žiadnom prípade zbaviť, aj keď treba otvorene konštatovať, že dovolať sa spravodlivosti a uplatniť si náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím napríklad súdu nie je a zrejme nikdy nebude ľahké. 

A  navyše v mnohých prípadoch je to tak, že ak sa domáhame svojich práv, bude súd rozhodovať o náhrade škody spôsobenej sudcom toho istého okresného súdu. Podrobnejšie sme na túto tému písali v týchto článkoch:

Čo ale v situácii, ak daňový úrad má podozrenie, že daňovník spáchal trestný čin krátenia daní? V takom prípade daňový úrad odstúpi spis daňovníka príslušnému útvaru Policajného zboru. Policajt začne trestné stíhanie bez meškania, najneskôr však do 30 dní od prijatia trestného oznámenia v prípade, že trestné oznámenie treba z nejakých dôvodov doplniť.

Procesný postup upravuje Trestný poriadok

Trestné stíhanie sa začína vydaním uznesenia. O začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia môže policajt rozhodnúť jedným uznesením, ktoré oznámi bez meškania obvinenému a doručí ho najneskôr do 48 hodín prokurátorovi. Príslušník policajného zboru je v prípade vyšetrovania krátenia dane v procesnom postavení orgánu činného v trestnom konaní a jeho procesný postup sa spravuje Trestným poriadkom.

Z tohto dôvodu aj nedostatky a chyby v procesnom postupe policajta je možné preskúmať iba podľa Trestného poriadku čiže podľa zákona číslo 301/2005 Z.z.,  ktorý upravuje postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov tak, aby trestné činy boli náležite zistené a ich páchatelia podľa zákona spravodlivo potrestaní, pričom uvedené orgány musia rešpektovať základné práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb.

Až pričasto sa stáva sa totiž, že obvinený daňovník nesúhlasí s procesným postupom policajta, napríklad má pocit, že v danej veci nepostupuje objektívne a podá v tejto veci na súd občiansko-právnu žalobu. Súdy však všetky takéto žaloby odmietnu. Zbytočne je ale hromžiť na súdy a na to, že v nich nieto spravodlivosti. Preto zopakujme ešte raz: Príslušník Policajného zboru je v prípade vyšetrovania v procesnom postavení orgánu činného v trestnom konaní a jeho procesný postup sa spravuje Trestným poriadkom. Ak máme pocit, že v postupe policajta, ktorý vyšetruje náš prípad, sú chyby a nedostatky, musíme postupovať podľa ustanovení Trestného poriadku.  

Návrh na podanie žaloby voči policajtovi (alebo prokurátorovi) podľa § 250v Občianskeho súdneho poriadku o konaní o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy nie je prípustný.

Aké má práva obvinený daňovník?

Dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní vykonáva prokurátor. Obvinený má právo kedykoľvek v priebehu vyšetrovania požiadať prokurátora, aby odstránil prieťahy alebo iné nedostatky vo vyšetrovaní, ktorými policajt porušil práva obvineného.

Ak v prípravnom konaní policajt porušil práva obvineného a prokurátor napriek požiadaniu obvineného nevykonal nápravu a následne súd trestné stíhanie zastavil, poškodený občan má právo požiadať príslušný orgán štátnej správy, a to buď Ministerstvo vnútra SR alebo Generálnu prokuratúru SR o predbežné prejednanie nároku o náhradu škody. Z hľadiska určenia, ktorý z týchto dvoch orgánov bude orgánom konajúcim v mene štátu (za policajta alebo prokurátora) je rozhodujúce, na ktorého z nich bola podaná žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.

V prípade, že žiadosť bola podaná aj na Ministerstvo vnútra SR aj Generálnu prokuratúru SR, je príslušným ten orgán, ktorý vo veci prejednanie nároku o náhradu škody začal konať ako prvý.

Tento postup upravuje judikát Najvyššieho súdu SR.

V reále je to ale tak, že  v zmysle paragrafu 4 tohto zákona, ak občanovi (v našom prípade daňovníkovi, na ktorého podal trestné oznámenie príslušný daňový úrad) škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán Policajného zboru, vo veci náhrady škody koná Ministerstvo vnútra SR. Ak škodu opri vyšetrovaní prípadu spôsobil prokurátor, vo veci náhrady škody koná Generálna prokuratúra SR.

Je tu ale jedna osobitosť. Podľa paragrafu 231 Trestného poriadku je iba prokurátor oprávnený v prípravnom konaní nariadiť zaistenie majetku obvineného a určiť, na ktoré prostriedky a veci sa toto zaistenie nevzťahuje, resp. zrušiť také zaistenie. Preto, ak  daňovníka súd napokon spod obžaloby oslobodí, škodu si v tejto záležitosti môže vymáhať len na Generálnej prokuratúre SR.

A ešte jedna poznámka: Ak súd zastavil trestne stíhanie z dôvodu, že skutok nie je trestným činom, obvinený má nárok na náhradu škody spôsobenú orgánom verejnej moci, napríklad ak kvôli zaisteniu majetku dozorujúcim prokurátorom prišiel v podnikaní o časť zisku (tzv. ušlý zisk). 

Prečítajte si

Škodu možno objektívne vyjadriť peniazmi 

Aj keď sme v článku uviedli, že samotný nesprávny postup policajta (alebo prokurátorta) nemôže byť predmetom občianskoprávnej žaloby, daňovník si ale následne môže podľa ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z. pri splnení všeobecných podmienok zodpovednosti uplatniť náhradu škody podľa Občianskeho zákonníka. Najprv ale trochu teórie:

Podľa Občianskeho zákonníka jestvujú štyri predpoklady zodpovednosti orgánu verejnej moci, a to:

  • protiprávny úkon alebo kvalifikovaná udalosť (protiprávny stav)
  • vznik škody
  • príčinná súvislosť medzi predpokladmi uvedenými v bodoch 1 a 2
  • zavinenie.

K tomu jedna poznámka: V prípade spôsobenia škody zamestnancom orgánu verejnej moci ide o objektívnu zodpovednosť a štát zodpovedá za škodu bez ohľadu na to, ktorý jeho úradník štátnej správy škodu spôsobil. Túto regresnú náhradu je štát povinný vymáhať od svojho zamestnanca. Štát musí uhradiť škodu, ktorú spôsobil jeho zamestnanec pri plnení úloh a preto zavinenie štátu ako subjektu je bezpredmetné.

Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s právom. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď porušením zákona alebo nesplnením zákonnej povinnosti, v našom prípade zo strany policajty alebo prokurátora. Druhým predpokladom zodpovednosti v občianskom práve je vznik škody, ktorú môžeme objektívne vyjadriť peniazmi. Skutočnú škodu nemožno obmedziť len na škodu spôsobenú na veciach, ale pod tento pojem treba zahrnúť aj škodu, ktorú poškodený utrpel na iných majetkových právach, za predpokladu, že je preukázaná a ide o vzťah priamej príčinnej súvislosti. Priama príčinná súvislosť znamená, že porušenie zákona alebo opomenutie svojej povinnosti vyvolalo spôsobenie škody.

Namiesto nudných teórií radšej jeden príklad: Colný úrad uzavrel daňovníkovi (podnikateľovi J.)  colný sklad. Toto rozhodnutie však bolo protizákonné, avšak v dôsledku tohto rozhodnutia si daňovník nemohol splniť zmluvné povinnosti voči svojim odberateľom. Jeho odberatelia odstúpili od zmlúv aa úpžadovali od neho penále za nesplnenie dodávok podľa zmluvy.

Pripomeňme, že v zmysle zákona sa ušlym ziskom sa rozumie majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá na rozdiel od skutočnej škody spočíva v tom, že nedošlo k rozmnoženiu majetkových hodnôt poškodeného, ktoré bolo možné odôvodnene očakávať so zreteľom na obvyklý chod vecí. 

Stalo sa, že príslušný colný úrad po nejakom čase tomu istému daňovníkovi (podnikateľovi J.) opäť uzavrel colný sklad a on nemohol predať tovar za cenu, aká bola na trhu v uvedenom čase. Rozpredal ho až po tom, čo súd zrušil colné rozhodnutie, avšak už za podstatne nižšiu cenu z dôvodu poklesu ceny na trhu. Ten rozdiel, to je škoda – ušlý zisk.

Výška nemajetkovej ujmy sa určuje v peniazoch s prihliadnutím na osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie v ktorom žije, na závažnosť ujmy a okolnosti za ktorých k jeho poškodeniu došlo, ale aj sprihliadnutím na závažnosť následkov ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote a v spoločenskom živote. Jedným zo základných predpokladov zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím v zmysle § 6 ods. 1 už citovaného zákona číslo 514/2003 Z. z. je zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda.

Zmyslom zákona je, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu bola odčinená. Zákon však výslovne neupravuje nárok na náhradu škody v prípade oslobodenia obžalovaného spod obžaloby. Judikatúra ale dospela k záveru, že ide o špecifický prípad zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú začatím a vedením trestného stíhania, pri ktorom treba vychádzať z analogického výkladu úpravy najbližšej, a to z úpravy zodpovednosti za škodu spôsobenej nezákonným rozhodnutím.

Rovnaký význam ako zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť má v tomto zmysle tiež zastavenie trestného stíhania alebo oslobodenie spod obžaloby. Skutočnosť, že nedošlo k zrušeniu rozhodnutia, ktorým sa začalo trestné stíhanie, na tom nič nemení. Zastavením trestného konania sa stáva protizákonným napríklad uznesenie o vzatí do väzby, uznesenie o zaistení majetku, príkaz na domovú prehliadku a podobne.

Stalo sa, že súd oslobodil daňovníka spod obžaloby z dôvodu, že sa nepreukázal úmyselný trestný činu krátenia dane. Oslobodením daňovníka súdom sa uznesenie o vzatí do väzby a zaistení majetku, ako aj  príkazy na domové prehliadky stali nezákonnými. V uvedených prípadoch si dotyčný daňovník uplatnil náhradu škody podľa ustanovení citovaného zákona číslo 514/2003 Z. z. – pri splnení všeobecných podmienok zodpovednosti podľa Občianskeho zákonníka.

Spravodlivosť, slušnosť…

Náprava nezákonnosti rozhodnutia štátneho orgánu (bez ohľadu na to, či je to daňový úrad, policajný orgán, prokurátor a podobne) je vždy prejavom spravodlivosti a slušnosti a samotná náhrada škody vyjadrená v peniazoch je potom reálnym vyjadrením existencie právneho štátu v živote poškodeného občana.

K základným úlohám právneho štátu preto musí patriť aj vytvorenie právnych a faktických garancií uplatňovania a ochrany základných práv a slobôd občanov. Aj vtedy, keď ho svojimi nesprávnymi postupmi a nezákonými rozhodnutia poškodia daňové a colné úrady a následne aj policajt, prokurátor, súd… Dosiahnuť nápravu nezákonnosti a vymôcť náhradu škody však neraz býva právne veľmi zložité a preto je lepšie s týmito vecami obrátiť sa radšej na skúseného advokáta.

JUDr. Miroslav Buriánek je pracovníkom Najvyššieho kontrolného úradu SR,ilustračné foto: sxc.hu

Súdili ste sa už o náhradu škody spôsobenej niektorým orgánom štátu alebo obcou?

View Results

Loading ... Loading ...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *