Utorok 27. októbra. Meniny má Sabína

Akcie v septembri ukončili svoju spanilú pokrízovú jazdu

trhy

Po šesťmesačnej prudkej akciovej rely prišiel v septembri na burzách dlhšie očakávaný pokles. Trhoví hráči vyberali zisky, keď prevažovali obavy z vysokých valuácií, špeciálne technologického sektora, ťahúňa odrazu z marcového koronadna.

V septembri rástla nervozita trhov z neschopnosti amerického Kongresu dohodnúť sa na ďalšom fiškálnom stimulačnom balíčku, pričom neistotu zvyšovali aj blížiace sa novembrové prezidentské voľby v USA. Navyše, centrálne banky síce signalizovali pokračovanie uvoľnenej politiky, no neoznámili žiadne dodatočné stimuly.

Napriek zvýšenej averzii voči riziku nedokázali ceny bezpečne vnímaných štátnych dlhopisov Spojených štátov výraznejšie rásť. Negatívny sentiment sa prejavil v len poklese cien podnikových dlhopisov či emerging bondov.

 Zlato kleslo pod 1 900-dolárovú métu, čo ide najmä na vrub posilnenia dolára. Mínusom pre žltý kov boli aj zlepšujúce sa predstihové makrodáta, ktoré ďalej ukazujú na odraz ekonomickej aktivity, takmer v tvare „V“. 

Ropa doplatila ako rizikové aktívum na pokles akciových trhov, súčasne sa zhoršujú prognózy oživovania dopytu po nej, čo ju priviedlo na trojmesačné minimá.

Hoci sa euro začiatkom septembra pohybovalo na dvojročných maximách voči doláru aj nad métou 120 dolárových centov, do konca mesiaca  vzájomný výmenný kurz klesol.

Americké akcie stratili v septembri 5 %

Na začiatku septembra americké akciové trhy síce prepisovali historické maximá, no potom stratili rastové momentum a išlo to s nimi dole vodou. A to napriek pokračujúcemu prílevu solídnych makrodát z americkej ako aj svetovej ekonomiky, ktoré hovoria takmer o „véčkovom“ postkoronavírusovom oživení výrazne prekonávajúcom očakávania.

Na jednej strane ide o pomerne logickú korekciu po ťahavej rely, ktorá priviedla najmä technologické tituly, ktoré ťahali burzy z koronadna, na rekordné hodnoty so stratosférickými valuáciami. Na druhej strane začínajú byť trhoví hráči čoraz viac frustrovaní z neschopnosti amerického Kongresu dohodnúť sa na ďalších fiškálnych stimuloch, pričom neistotu zvyšujú aj blížiace sa novembrové prezidentské voľby. K tomu sa pridal aj fakt, že Fed aj ECB síce avizovali pokračovanie uvoľnenej menovej politiky, no neohlásili žiadne dodatočné programy nákupov aktív či iné nové opatrenia.

Americké akcie stratili, merané indexom S&P 500, takmer päť percent, pričom paneurópsky index STOXX 600 klesol len niečo vyše jedného percenta, keď ho neťahali nadol veľké technologické mená. Na starom kontinente totiž absentujú.Emerging trhy odovzdali v septembri približne tri percentá, k čomu prispelo najmä posilnenie dolára.

Výnosy dlhopisov napriek väčšiemu riziku nerástli

Napriek zvýšenej averzii voči riziku nedokázali ceny bezpečne vnímaných štátnych dlhopisov Spojených štátov výraznejšie rásť a poskytnúť hedžing v čase turbulencií na trhoch, keď úrokové sadzby sú vďaka aktivite centrálnych bánk už dosť nízke a makrodáta hovorili o pokračovaní oživovania ekonomiky z koronašoku. Ceny nemeckých štátnych dlhopisov ako ďalšieho bezpečného útočiska sa len limitovane posilnili, keď je celá výnosová krivka už dávno pod nulou.

Mierny posun výnosov do väčšieho mínusu ide azda na vrub rastúceho počtu prípadov COVID-19 v Európe v rámci jeho druhej vlny a zavádzaniu niektorých lokálnych reštriktívnych opatrení. Vskutku 10-ročný výnos klesol v septembri približne o 12-13 bodov na -0,52 percenta.

Negatívny sentiment sa prejavil len v poklese cien a raste výnosov podnikových dlhopisov či emerging bondov.

Zlatu neprialo sľubné oživovanie ekonomiky

Napriek výpredajom rizikových aktív zlato nedokázalo v septembri skončiť v zelených číslach a kleslo pod 1 900-dolárovú métu, pričom ani výnosy amerických dlhopisov sa príliš nemenili. Pád kovu v septembri o 3,5 percenta a ponorenie sa pod 1 900-dolárovú métu ide najmä na vrub posilnenia dolára. Mínusom pre žltý kov boli aj zlepšujúce sa predstihové makrodáta, ktoré ďalej ukazujú na odraz ekonomickej aktivity takmer v tvare „V“. Paradoxne aj neschopnosť amerických zákonodarcov dohodnúť sa na deficitne financovaných stimuloch tlačila kov na nižšie úrovne.

Okrem toho kovu „škodili“ aj zasadnutia ECB a Fedu, ktoré neboli dostatočne holubičie, alebo aspoň tak dostatočne, ako čakali trhoví hráči. Obe centrálne banky síce povedali, že udržia menovú politiku v dohľadnej budúcnosti uvoľnenú, no nedoručili žiadne dodatočné opatrenia.

Ropa klesla o vyše osem percent, keď ako rizikové aktívum doplatila na pokles akciových trhov. Mínusom pre ňu boli aj stále sa zhoršujúce sa prognózy oživovania dopytu po nej a vysoký stav zásob v USA. Navyše sa na trhy vrátila veľká porcia líbyjskej ťažby. To ropu priviedlo na trojmesačné minimá, pričom Brent sa miestami obchodoval pod 40-dolárovou métou a WTI pod 37 dolármi.

Euro stratilo svoju dominantnú pozíciu

Hoci sa euro začiatkom septembra pohybovalo na dvojročných maximách voči doláru aj nad métou 120 dolárových centov, kam ho posunula znížená averzia voči riziku a zmenená stratégia Fedu, ktorý bude akceptovať aj vyššiu infláciu, do konca mesiaca kleslo rádovo o tri figúry a končilo okolo 117 centov. Zhoršila sa totiž nálada na trhoch, keď konštruktivizmus vystriedali viaceré zdroje obáv a neistôt vrátane fiškálneho útesu v USA, kde sa Kongres nevie pre roztržky medzi demokratmi a republikánmi dohodnúť na štvrtom fiškálnom balíku, pričom sa blížia prezidentské voľby v novembri.

Súčasne silu eura zahatili vyjadrenia viacerých centrálnych bankárov ECB, že hoci na sile kurzu záleží, pretože zosilňuje deflačné tlaky, jej prezidentka Christine Lagardová po zasadnutí banky len vlažne konštatovala, že kurz budú len monitorovať. Euro oslabili aj rastúce počty prípadov COVIDU-19 v Európe či signály spomaľovania oživovania globálneho ekonomického rastu.

Silný dolár sa pretavil do výpredajov emerging mien, na čo doplatili aj česká koruna, maďarský forint či poľský zlotý. Oslabenie cien komodít si vybralo daň v podobe rázneho oslabenia nórskej koruny či ruského rubľa.

Pod masívnym predajným tlakom bola aj britská libra, keď rastie šanca na to, že pobrexitovú obchodnú dohodu medzi Londýnom a Bruselom sa nepodarí vyjednať, navyše sa schyľuje k právnemu sporu medzi oboma stranami týkajúceho sa nerešpektovania „rozvodovej legislatívy“ Londýnom pre zákon o vnútornom trhu v súvislosti s režimom na írskych hraniciach.

Autori sú analytici J&T banky.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Social media & sharing icons powered by UltimatelySocial