Streda 23. septembra. Meniny má Zdenka

Aké dopady má QE na peňaženky bežných ľudí

Európska centrálna banka tlačí peniaze už tri mesiace. Čo sa zatiaľ zmenilo v peňaženkách Slovákov? Nízke euro, takmer nulové úroky na vkladoch. To sú hlavné dopady extrémne lacných peňazí na rodinné rozpočty. Čo bude nasledovať? Nič nie je jednoznačné. Na možné dopady ekonomický experiment sme sa pozreli v analýze. 

Dovolenka v Egypte je odrazu akási drahšia, za oblečenie z obľúbeného britského e-shopu v poslednej dobe platíte nejako viac a úroky na vašom sporiacom účte sa evidentne rozhodli držať diétu. Manželka vám píli uši, aby ste sa poponáhľali s výmenou dožívajúceho televízora, lebo v správach počula, že už onedlho bude drahší. Vaši známi majú však iné problémy – máte pocit, že takmer všetci už kúpili druhý byt a tí, čo ešte nekúpili sa určite chystajú. Na káve vám nadšene hovoria, ako sa jeho prenájmom zabezpečia na dôchodok. Je vám to povedomé? Vitajte vo svete kvantitatívneho uvoľňovania. 

Hoci Európska Centrálna Banka (ECB) začala s nákupmi štátnych dlhopisov a ďalších aktív len v marci, efekt tohto kroku sme už pocítili všetci. V snahe zastaviť padajúcu infláciu a povzbudiť ekonomiku sa bankári z Frankfurtu, kde má naša eurobanka sídlo, podujali na experiment, ktorý nemá v eurozóne obdobu. Po dobu minimálne 18 mesiacov budú z trhu skupovať dlh emitovaný štátmi ako aj ďalšie aktíva vo výške 60 miliárd mesačne. To má, spolu s historicky najnižšími úrokovými sadzbami, zvrátiť premenu nášho bloku na “Japonský model”, ktorý hrozí dekádami dusivej deflácie a tvrdohlavo slabého rastu.

Jednotlivé technikality tohto bezpochyby najkontroverznejšieho kroku v histórii ECB však nechajme centrálnym bankárom sediacim v nedávno skolaudovanom, vyleštenom a megadrahom sídle s výhľadom na Mohan.

Pozrime sa radšej, ako to ovplyvní bežných Slovákov. Vytipovali sme si päť oblastí, v ktorých je efekt kvantitatívneho uvoľňovania citeľný pre každého a načrtli, čo možno čakať v blízkej dobe. V prvej časti sa bližšie pozrieme na skryté plusy aj mínusy našej slabnúcej meny a pozornosť upriamime na najnovší ohrozený druh – úroky na vkladoch.

1. Euro stráca svaly

Jedným z efektov uvoľnenej monetárnej politiky je oslabenie kurzu eura. Jednoducho povedané, pumpovanie peňazí (aj keď len virtuálne) do ekonomiky spôsobí, že eurá vo vašom vrecku majú menšiu hodnotu. Na najobchodovanejšom menovom páre na forexovom trhu – voči americkému doláru – stratilo euro za posledný rok až okolo 18 percent a len pred pár mesiacmi padlo na 12-ročné minimum.

Pre predstavu – teraz za sto eur dostanete približne 112 dolárov, takto pred rokom by to však bolo 136 dolárov. V novembri 2011 by to bolo dokonca 150 dolárov.

Kameňom úrazu je analytikmi často skloňovaný a priznajme si, nie práve sexy pojem divergencia montárnych politík. V skratke – kým v Európe ostanú úrokové sadzby na minimách ešte dlho a nákupy aktív sú naplánované minimálne do septembra budúceho roku, v USA (ale aj v Británii) sa schyľuje k zvyšovaniu úrokov. „K jedným z hlavných faktorov ovplyvňujúcich pohyb devízových kurzov patrí rozdiel v úrokových sadzbách,” potvrdzuje Marek Gábriš, analytik ČSOB. Dodáva však, že na silu našej meny vplývajú aj ďalšie faktory, ako dynamika ekonomického rastu či hrozby súvisiace s Grexitom alebo Brexitom.

Príležitosť zarobiť?

Niet divu, že na oslabovaní našej meny sa snažia mnohí zarobiť. Je teda čas vybrať všetky eurá z ponožky a bežať s nimi do zmenárne? Alebo skôr – je čas otvoriť si dolárový vklad? Bez kurzového rizika to však nepôjde.

Konsenzus na trhoch hovorí však, že devalvácia eura bude pokračovať. Niektorí, ekonómovia dokonca predikujú, že naša mena sa dostane pod paritu k doláru. Lacnejšie euro ako jeho americký náprotivok sme pritom nevideli od roku 2002. Aký názor na to majú nami oslovení analytici?

“Očakávame pokračujúcu tendenciu oslabovania eura v menových pároch s britskou librou 

a americkým dolárom,” hovorí Matej Varga, vedúci úseku riadenia investícii DSS Poštovej banky. Argumentuje tým, že v týchto ekonomikách majú centrálne banky už našliapnuté na prvé zvyšovanie sadzieb, a teda otvárajúce sa nožnice v smerovaní menových politík Bank of England a amerického Fed-u, v porovnaní s ECB sa budú aj ďalej rozširovať.

 “Posledný vývoj udalostí trošku zmiernil pesimizmus ohľadom vývoja európskej meny a zároveň zmiernil optimizmus ohľadom americkej meny,” kontruje Boris Fojtík, ekonomický analytik Tatra banky. “Očakávame, že posledné posilnenie eura síce nebude dlhotrvajúce, ale nasledujúce oslabenie už nebude tak silné, aby sa euro dostalo stabilne pod paritu.” 

VÚB banka euro pod úrovňou dolára vidí, avšak takisto len nakrátko. “Analytici našej materskej spoločnosti, IntesaSanpaolo, ktorí sa týmto predikciám venujú, očakávajú v horizonte šiestich mesiacov kurz na úrovni 0,98 USD za jedno euro a v horizonte ďalších šiestich mesiacov čiastočné posilnenie, podľa nich by teda o 12 mesiacov kurz k doláru mal byť 1,05,” ponúka možnú predikciu Alena Walterová, hovorkyňa banky.

Marek Gábriš z ČSOB tiež predpokladá, že euro by mohlo testovať paritu niekedy o pol roka. Predtým však môžeme byť svedkami opačného trendu. “Podľa niektorých názorov však ešte predtým opätovne otestujeme smerom hore hranicu 1,15, kým nebude mať trh jasnejší názor ohľadom načasovania rastu sadzieb v USA.” 

Tieto očakávania trhov sa, ako hovorí analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová, posunuli niekedy do posledných troch mesiacov tohto roka. “Ku koncu tretieho kvartálu tohto roka odhadujeme kurz eura voči doláru na úrovni parity, čiže 1,00 USD,” spresňuje. Potom by mal však nastať rast. Okolo konca roka bude euro stáť 1,04 USD a na konci marca 2016 zdraží na 1,08 USD, predpovedá K. Muchová.

Za mobil si priplatíme

Čo však všetko toto znamená pre bežného Slováka? Jednoducho – drahší dovoz. Pravdepodobne si teda priplatíme nielen za tohtoročnú spomínanú dovolenku v Egypte, ale aj za elektroniku a oblečenie vyrobené v Ázii, kde sa väčšinou obchoduje v dolároch.

Aj keď obchodníci za zatiaľ zdráhajú povedať, o koľko hlbšie budeme musieť do peňaženky siahnuť pri kúpe napríklad nového mobilného telefónu, dá sa predpokladať, že v horizonte niekoľkých mesiacov sa ceny zvýšia práve o kurzový rozdiel.

Slabšie euro tiež zmierňuje efekt zlacňovania ropy a plynu, za ktoré Slovensko platí Rusku v dolároch.

Je tu však niekoľko veľkých ALE. Po prvé, slabý dopyt môže rast cien brzdiť. Po druhé, nie všetky na Slovensko dovážané tovary pochádzajú z dolárových oblastí – práve naopak, väčšina k nám prichádza z Európy. Navyše, v Japonsku vyrábaná elektronika môže dokonca zlacnieť, keďže euro voči jenu oslabovalo (hoci v posledných týždňoch znova posilňuje). Netreba zabudnúť na fakt, že meny okolitých štátov sú vo väčšine naviazané na euro a v páre k maďarského forintu a k poľskému zlotému naša mena dokonca rastie. V porovnaní so začiatkom roka je slabšia aj česká koruna. Prihraničné nákupy v týchto krajinách by teda mali zlacnieť.

Rýchlejší rast?

Na druhej strane súčasný kurz eura zlacňuje exporty do regiónov, kde sa obchoduje v dolároch alebo britských librách, keďže voči tejto mene euro takisto značne oslabilo. “Oslabujúce sa euro podporí rast ziskov európskych exportérov,” potvrdzuje všeobecne rozšírený názor Matej Varga z DSS Poštovej banky.

Priamy dopad na peňaženku bežného Slováka ostáva však nateraz zatiaľ ťažko predvídateľný. Slabšie euro síce zlepší konkurencieschopnosť európskeho exportu – a teda v našom prípade napríklad pomôže u nás pôsobiacim automobilkám a ich dodávateľom – pravdou je, že väčšina nášho zahraničného obchodu je so štátmi EÚ (až 84 % celkového vývozu a 64 % celkového dovozu).

Ak by sme mali veriť Európskej komisii, tá nám vo svojej májovej Jarnej prognóze veští pre tento rok dokonca štvrtý najrýchlejší rast v eurozóne – celé tri percentá HDP.

Takýto rast by bol podľa ekonómov už dostatočne razantný na to, aby o niečo stlačil nezamestnanosť a naopak dvihol mzdy.

2. Úroky na vkladoch klesajú.

Začnime priamo – súčasná politika ECB je všetko, len nie dobrou správou pre sporiteľov. Ultranízka miera úrokových sadzieb v eurozóne sa totiž prelieva do medzibankového trhu (depozitná sadza je dokonca v mínuse) a to logicky tlačí nadol aj úroky na sporiacich produktoch pre bežných klientov v bankách. “Sporitelia sú vývojom úrokových sadzieb na rozdiel od dlžníkov zasiahnutí určite negatívne,” potvrdzuje Boris Fojtík z Tatra Banky.

Ročné termínované vklady aktuálne ponúkajú najvyšší výnos len okolo dvoch percent za rok. Dávno sú teda preč časy, keď ste si týmto spôsobom mohli priniesť aj dvojciferný úrok.

Kým súčasná výška úročenia núti človeka zamyslieť sa nad tým, či sa ešte vôbec oplatí viazať peniaze, na trhu je stále z čoho vyberať a rozdiely medzi ponukami jednotlivých bánk sa líšia aj niekoľkonásobne.

Vyššie výnosy dosiahnete pri investovaní do podielových fondov. Pri nich však na rozdiel od termínovaných vkladov môžete aj prerobiť.

Hlavnou výhodou konzervatívne uložených peňazí tak ostáva bezpečnosť, keďže v prípade krachu finančného domu budú klientovi vrátené všetky jeho vklady do výšky 100-tisíc eur. “Zároveň súčasný vývoj cien neznehodnocuje úspory, čím neodrádza od ich držby a tvorby,” dopĺňa Boris Fojtík a poukazuje na slabú infláciu.

Podľa posledných štatistík z Národnej Banky Slovenska (NBS) v apríli po dlhšom čase vklady súkromného sektora medzimesačne poklesli o 0,2 percenta, medziročne však stále rástli, a to 4,3-percentným tempom.

Oslovení analytici dlhodobo menší záujem Slovákov o vklady v bankách nezaznamenali, skôr sa mení ich štruktúra smerom k produktom ponúkajúcim vyšší úrok. Hitom sa stávajú sporiace účty, no konzervatívny sporiteľ je i naďalej verný klasike. “Za posledné dva roky nám narástli úspory na sporiacich účtoch o 29 %. Ľudia majú v priemere na sporiacich účtoch nasporených viac ako 4000 eur,“ ilustruje trend hovorkyňa ČSOB Zuzana Eliášová.

“Zaznamenávame skôr stagnujúci až mierne klesajúci záujem klientov o termínované vklady,” pridáva sa Alena Walterová z VÚB banky. “Na druhej strane klienti v súčasnosti využívajú viac sporiace produkty banky, a zároveň je vidieť presun vkladov retailu do podielových fondov.” 

Aj v Slovenskej Sporiteľni si všimli istú zmenu správania klientov pri výbere sporiacich produktov. “Z termínovaných vkladov evidujeme zvýšený záujem o kombinované riešenia – kombinácie s investíciou do podielových fondov – klienti tiež využívajú aj štandardné termínované vklady,” hovorí Marta Cesnaková, hovorkyňa banky. Záujem Slovákov o sporenie je podľa nej stabilný.

Kam však s úsporami, ak na nich chceme zarobiť viac? Trpkou pravdou je, že zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by úrokové sadzby na trhu mali začať rásť. Skôr sme svedkami opačného trendu – pomaly každý týždeň niektorá banka na niektorých produktoch sadzby opäť znižuje. VÚB a ČSOB nám však povedali, že v súčasnej dobe úpravu úrokov na termínovaných vkladoch neplánujú.

Vízia dlhodobo nízkych úrokov by vás však od sporenia odradiť rozhodne nemala. Väčšina poradcov pri dlhodobom sporení odporúča si peniaze rozdeliť – časť umiestniť v štandardných bankových produktoch chránených Fondom ochrany vkladov akými sú už spomenuté sporiace účty či termínované vklady a časť vložiť do iných investičných produktov napríklad investičnej životnej poistky alebo podielových fondov. 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Social media & sharing icons powered by UltimatelySocial