Utorok 24. apríla. Meniny má Juraj

Akí jedni, takí druhí? (Zamyslenie sa namiesto tradičného mesačného komentára)

Máme za sebou poriadne hektický mesiac, ktorý odhalil mnohé z toho, čo dosiaľ úspešne driemalo… Nieže driemalo, ale priam úspešne buvinkalo vo vatičke!

Nebudem rekapitulovať známe či menej známe fakty okolo tragickej februárovej udalosti (úkladná vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej), ba ani to čo sa v priebehu marca pomaly vyplavovalo na povrch, skôr sa zamyslím nad niektorými súvislosťami, ktoré aj mne nedajú spávať.

Aby som zbytočne nenaťahoval úvod, tak poviem, že to, čo sa u nás deje, ja osobne považujem za vysokorganizované rabovanie a ožobračovanie nás obyvateľov Slovenska – zo strany tých, ktorí sú pri moci. Až vražda dvoch mladých ľudí a následná všeobecná nespokojnosť s tým, že prípad vyšetruje polícia riadená ministrom Kaliňákom a policajným prezidentom Gašparom, teda ľuďmi, o ktorých Kuciak písal vo svojich článkoch, pomohla odhaliť obrovské rozmery toho, čo skryté dosiaľ úspešne buvinkalo.

Tá všeobecná nespokojnosť s vyšetrovaním tu bola a aj po zmenách na poste premiéra a ministra vnútra pretrváva ďalej, o. i. vyjadrená aj v masových mítingoch a pochodoch po celom Slovensku i v zahraničných mestách. Tu pripomeniem len dva fakty. Po prvé, príchod šéfa Protikorupčnej jednotky na miesto vraždy, hoci on a jeho ľudia nemajú vyšetrovanie vrážd v popise práce. A po druhé, taká drobnosť – že po vražednej zbrani sa začalo intenzívne pátrať len pred niekoľkými dňami – mesiac po vražde!!!

“Joj, len nerob zo seba múdreho!”– už teraz v duchu počujem, ako niektorí čitatelia šomrú s tým, že aj dosiaľ sa predsa vedelo, že tí, čo sú pri moci, vo veľkom kradnú, čiže – nič nové pod Slnkom.

Áno, vedelo sa, ale aj pre mňa novinára, ktorý sa celý život venuje tejto profesii, je napríklad prekvapením ten obrovský rozsah a tá široká škála foriem rozkrádania v oblasti dotácií pre poľnohospodárov. Poberať EÚ agrodotácie na verejnú plochu betónového parkoviska, to by ma ani len vo sne nenapadlo. Nevedel som, že ešte aj na také niečo prídu vo vládnom Smere-SD.

A denno-denne sa vyplavujú na povrch ďalšie a ďalšie kauzy a dovolím si povedať, že tým hlavným momentom, tým spúšťačom bola práve vražda dvoch nevinných mladých ľudí.

Prepojenosť Úradu vlády SR na domácu i zahraničnú mafiu (napr. na taliansku cez priveľmi konkrétne osoby – cez hlavnú štátnu radkyňu Troškovú a šéfa krízového manažmentu a bezpečnosti štátu Jasaňa) je len tou povestnou čerešničkou na torte. A je len slabou náplasťou na rany, že Antonino Vadala, ktorého väčšinu príbuzných stíhajú talianske justičné orgány pre pašovanie kokaínu po svete, bol dosiaľ ak nie najlepším, tak určite jedným z najlepších zamestnávateľov v regióne, ktorý svojich zamestnancov – na rozdiel od mnohých domácich podnikateľov v poľnohospodárstve – aj riadne vyplácal.

Čo bude ďalej, nevedno!

Schválne, zájdite si z Bratislavy na samý východ Slovenska – trebárs do Sobraniec a prejdite sa tým malým okresným mestečkom i okolitými obcami (v jednej z nich býva i moja svokra). A len tak náhodne sa opýtajte pár ľudí, čo si myslia o Vadalovi.

Dozviete sa hneď tri veci. Po prvé, že ich nezaujíma, či Antoninovi bratia, sestry a švagrovia kdesi ďaleko vo svete pašujú drogy. Po druhé, ich nezaujíma, či má s Ficom spoločnú frajerku, ako sa o tom rozpráva v médiách, a po tretie, boja sa, čo bude s ich výplatami, lebo Antonino “aký bol, taký bol”, ale platil dobre, poriadne a načas, čo na Slovensku dnes nie je bežné!

To, že slovenská a talianska polícia si už v roku 2013 dopisovali o tom, že niektorí občania Talianska trvalo žijúci na Slovensku sa neoprávnene obohacujú na eurofondoch, je už iná vec. A ďalší problém je ten, prečo slovenská polícia vedená Kaliňákom a Gašparom v tejto veci roky nekonala. Prvýkrát začala konať až po vražde Kuciaka a jeho snúbenice a aj to len preto, aby mohla verejnosť upriamiť na tzv. taliansku stopu pri vyšetrovaní s cieľom odviesť pozornosť od možných domácich objednávateľov dvojvraždy.

Talianska stopa sa podľa všeobecného očakávania ale nepotvrdila a všetko čoraz viac nasvedčuje tomu, že tento ohavný zločin má čisto domáce pozadie.

V súčasnosti sa najviac špekuluje o tzv. nitrianskej stope.

Napadla mi tiež kacírska, aj keď v praxi nerealizovateľná myšlienka: Čo tak zrušiť dotácie pre poľnohospodárstvo? Viem, je to jeden z hlavných pilierov, o ktorý sa opiera fungovanie EÚ a má svoj význam, i keď na strane druhej je to určité krivenie podnikateľského prostredia. Sú ale vo svete krajiny, kde farmárom žiadne dotácie nevyplácajú, a predsa prosperujú.

Tá myšlienka s ich prípadným zrušením mi napadla len preto, lebo všade tam, kde sa hromadne rozdávajú peniaze na neviem aký bohumilý účel (vrátane pomoci poľnohospodárom), všade tam sa organizovane a sofistikovane rozkrádajú.

Ale teraz aspoň jeden pozitívny moment: Podľa Národnej banky Slovenska (NBS) terajšia politická kríza nebude mať citeľný dopad na slovenskú ekonomiku.

A ako som to sledoval, Ficove grimasy u pána prezidenta Kisku a správy o jeho nedobrovoľnej demisii síce obleteli celý svet, ale na kurz EURUSD nemali žiaden vplyv.

Aj keby Nebeský otec bol slovenským premiérom…

Už počujem, ako mi druhý hlas našepkáva: A čo, že sa kradne? Za iných vlád sa nekradlo? Za Mečiara či Dzurindu alebo za Radičovej sa vari nekradlo? Veď vieš, ako sa medzi ľuďmi hovorí? Akí jedni, takí druhí!

Nuž, určite sa kradlo a aj keby sám Nebeský otec bol slovenským premiérom, aj tak by sa kradlo, ale keď si už spomenul expremiérku Radičovú, tak treba pripomenúť, že za jej éry sa zaviedlo povinné zverejňovanie všetkých zmlúv týkajúcich sa peňazí z verejných zdrojov.

Fungovalo to dobre, no potom vyhral voľby Fico, ktorý zverejňovanie zmlúv síce de iure nezrušil, no prestali sa zverejňovať…

Ale ja si myslím, presviedčam svoj druhý hlas, že všade tam, kde sa rozdávajú peniaze trebárs zo štátneho rozpočtu či zo zdrojov EÚ musí byť verejná kontrola. Jedným z jej základných prvkov je napríklad povinné zverejňovanie zmlúv.

Sviatočné nákupy namiesto pointy

Máme za sebou predĺžený víkend s tromi dňami zatvorených obchodov. Bez zbytočných vykrúcačiek priznávam, že mne tie zatvorené obchody poriadne liezli na nervy a komplikovali život.

Ale pracujúci ľud sa tešil a určite nezabudol, kto sa zaslúžil o toľko voľna s toľkými štátnymi sviatkami a zatvorenými obchodmi a pri prípadných predčasných voľbách (lebo tie sú našťastie stále v hre) si na to naše národné bohatstvo určite spomenie!

Sulíkovi liberáli dávali nahlas najavo, čo si o tom všetkom myslia a ja som sa zapojil do jednej z diskusií, kde sa bohabojný ľud vytešoval zo zatvorených obchodov a kritizoval Sulíka za to, že to kritizuje. “Nech on sám ide na sviatky predávať do supermarketu!” žiadal robotný ľud.

A potom sa našiel jeden, ktorý to v diskusnom fóre vysvetlil:

“Nejde len o zatvorené či otvorené obchody. Podstata je v tom, že štát sa do takých vecí nemá čo starať, lebo to by mala byť vec trhu a dohody medzi zamestnávateľom a zamestnancom obchodu. A že štát sa do toho stará, to by malo ľuďom vadiť, lebo najbližšie zreguluje niečo, čo im bude prekážať podstatne viac. Ale zdá sa, že ľudia ďalej od svojho rožka nedovidia!”

Absolútne súhlasím, ale tá kritika zatvorených obchodov bola teraz na sviatky zo strany liberálov zle načasovaná a politicky krátkozraká. Lebo ak motyka vystrelí a prídu predčasné voľby, vládu proti Ficovi sa bez svätuškárov z KDH nepodarí zostaviť a oni naďalej trvajú na tom, že človek sa má vo sviatky modliť a nie flákať sa po obchodoch!

Autor PhDr. Peter Furmaník je publicistom – reportérom a komentátorom. Ilustračné foto v záhlaví článku: Laboratórium na prípravu dávok kokaínu, zdroj:  www.sxc.hu (freeimages)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *