Stvrtok 25. apríla. Meniny má Marek

Ako centrálni bankári trasú našimi peňaženkami (časť.2.) – O úveroch

V prvej časti sme sa pozreli ako pre mnohých vzdialený a “nesexi” pojem kvantitatívne uvoľňovanie ovplyvňuje silu našej meny i úroky na vkladoch v bankách. Tam však zoznam nekončí. Pozrime sa teraz, kde všade je cítiť vplyv bezpochyby najkontroverznejšieho kroku v histórii Európskej Centrálnej Banky.

Výhodné pôžičky

Kým – ako sme popísali minule – sporiť sa oplatí menej, byť dlžníkom je dnes výhodné ako nikdy. Nižšie úrokové sadzby ECB totiž, sprostredkovane cez extrémne lacné medzibankové financovanie, zlacňujú úvery pre domácnosti a firmy na rekordne nízke úrovne. Centrálni bankári vo Frankfurte sa totiž netaja tým, že cez silnejšie úverovanie chcú povzbudiť ekonomický rast.

Slováci im, zdá sa, na to “skočili” a veselo sa zadlžujú. Podľa NBS vzrástol stav úverov súkromnému sektoru v máji medzimesačne až o jedno percento (v prípade domácností o 0,8%). Medziročná dynamika dosiahla 7,8 percenta.

Navyše, tempo rastu zadlžovania merané rastom samotných úverov alebo pomerom úverov k disponibilným príjmom bolo na Slovensku najrýchlejšie v rámci strednej a východnej Európy a druhé najrýchlejšie v rámci EÚ.

Nie je sa však čomu čudovať – Slováci jednoducho využívajú rekordne nízke úroky. Podľa posledných štatistík NBS klesla v máji priemerná sadzba spotrebných úverov na 11,92 percenta. Avšak len len zhruba štvrtina spotrebných úverov sú nové úvery. Zvyšok predstavuje refinancovanie. Pre porovnanie, ešte v lete 2013 sa priemerný úrok pohyboval nad 14.5 percenta. Vlani banky poskytli spotrebné úvery v hodnote 2,2 miliardy eur, čo bolo o závratné dve pätiny viac ako pred rokom.

“V segmente podnikateľov a malých firiem sme zaznamenali väčší záujem o úvery, ktorý predstavuje medziročný nárast o 16 percent. Zníženie úrokovej sadzby v tomto sektore medziročne o pätinu sa prejavilo najmä vo vyššom záujme o investičné úvery,” ilustruje “úverovú horúčku” Slovákov Zuzana Eliášová, hovorkyňa ČSOB.

Napriek tomu všetkému, priemerný úrok na Slovensku je oproti priemeru eurozónyale stále zhruba dvojnásobný. Aký vývoj sa dá v tomto smere očakávať? Väčšina analytikov pripúšťa, že sadzby na spotrebných úveroch by mohli ísť ešte dole – v súlade s cieľom bankárov z Frankfurtu. “Vývoj úrokových sadzieb jednotlivých bánk je v značnej miere podmienený vývojom sadzieb na medzibankovom trhu,” hovorí Zuzana Eliášová. “Pokiaľ si udržia klesajúcu tendenciu, budú aj úrokové sadzby pri úverových produktoch naďalej klesať.”

Vplývať na to však bude aj celková dynamika ekonomiky. Aby vznikol ešte výraznejší priestor na znižovanie sadzieb, musia sa zlepšiť makroekonomické fundamenty ako nezamestnanosť alebo rast miezd, ktoré ovplyvnia výšku nesplácaných úverov.

Hypotekárny boom

Osobitnou kapitolou sú úvery na bývanie. Jedným z “darov” z Frankfurtu je, že úroky na nich stále klesajú, dokonca najrýchlejšou rýchlosťou v eurozóne. Výnimkou nebol ani máj, kedy podľa štatistík NBS priemerná úroková sadzba na nich dosiahla nové dno 2,51 percenta. Pod tromi percentami sa cena peňazí drží nepretržite od novembra minulého roka.

Treba však povedať, že do hry vstúpil aj efekt odporúčaní zo strany NBS, ktorá tlačí na banky – v snahe chrániť ich pred systémovými rizikami – aby obmedzili poskytovanie stopercentných hypoték. Do marca 2016 môže byť takýchto úverov ešte pätina a do decembra 2016 bude platiť 15-percentný limit. Klienti sa tak snažia využiť posledné možnosti, ako ľahko prísť k nehnuteľnosti aj bez vlastných úspor.

Odhliadnúc od toho, Slováci si nízke úroky, užívajú. Trh z hypotékami totiž v poslednom čase v prenesenom zmysle slova explodoval. Len za prvé tri mesiace tohto roka záujemcovia dostali od bánk už vyše 1,3 miliardy eur. Na porovnanie, rok predtým to bola miliarda a v roku 2009 “len” 370 miliónov. “Pokles cien nehnuteľností, nárast miezd a navyše pokles úrokových sadzieb na historické minimum spôsobujú, že bývanie financované hypotékou je dnes dostupnejšie ako kedykoľvek predtým,” potvrdzuje Alena Walterová, hovorkyňa VÚB banky.

Kuriozitou je, že priemerný úrok pri plávajúcich sadzbách a fixáciách do jedného roka je už takmer dva roky vyšší ako fixácie na dva až päť rokov. Zvyčajne to totiž býva naopak. Dôvodom je nízky záujem o plávajúce sadzby, keďže klienti – obávajúc sa zvyšovania úrokov v budúcnosti – využívajú možnosť zafixovať si nízku splátku na čo najdlhšie obdobie.

“V prvom štvrťroku sme poskytli medziročne o približne štvrtinu viac úverov na bývanie. Celkovo sme poskytli nové úvery na bývanie v hodnote 370 miliónov eur,” hovorí Marta Cesnaková, hovorkyňa Slovenskej Sporiteľne.

Slováci využívajú nové úvery najmä na refinancovanie starých pôžičiek. Priestor na výmenu staršej a drahšej hypotéky za novšiu a lacnejšiu totiž zostáva stále veľký.

Lacné hypotéky však majú aj svoju temnú stránku – zvýšený dopyt a špekulatívne nákupy nehnuteľností zvyšujú ich cenu, a to hlavne v oblastiach s nízkou nezamestnanosťou a dostatkom pracovných príležitostí. A tak s rastom cien nehnuteľností na Slovensku musia počítať napríklad Bratislavčania. Naopak, ľudia žijúci v chudobnejších krajoch východného a južného Slovenska sa zdražovania až tak obávať nemusia.

Zatiaľ čo odborníci upokojujú, že zatiaľ je predčasné hovoriť o riziku vzniku cenovej bubliny, vystihnúť ten “správny moment”, keď sú úroky na hypotékach na minime a zároveň ceny bytov a domov sú ešte prijateľné, je ťažké.

Veľmi priaznivá cena peňazí tu pravdepodobne zostane minimálne ďalší rok, teda do doby, pokiaľ bude ECB stále nakupovať aktíva v rámci kvantitatívneho uvoľňovania. To má trvať do septembra budúceho roka a prezident banky Mário Draghi robí všetko preto, aby rozptýlil špekulácie, podľa ktorých môže koniec prísť aj skôr.

Pokoria sadzby na hypotékach ďalšie minimum? Analytik Tatra banky Boris Fojtík je skôr opatrný. “Priestor na ďalší pokles sa vzhľadom na posledné udalosti na dlhopisovom trhu vyčerpáva a bude záležať, ktorým smerom sa sadzby vyberú ďalej,” upozorňuje.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *