Streda 17. január. Meniny má Bohdana

Ako sa hľadá recept na klesajúce výnosy v bankovom sektore

Banky Peter Apolen 31.05.2016 | 00:00 0 Komentárov

Súčasné ekonomické prostredie bankám nepraje. Nízke sadzby im nedovolia zarábať, regulátori neustále sprísňujú podmienky ich podnikania. Banky preto začínajú hľadať nový model podnikania. Mohla by ním byť politika predávať čo najjednoduchšie produkty, pri minimálnych nákladoch a čo najmenšom riziku. Banky, ktoré sa touto cestou už vydali, slávia prvé úspechy.

Európske bankovníctvom sa dnes potáca na priepasťou. Ekonomický rast je totiž všeobecne veľmi slabý, regulátori požadujú, aby mali banky odložené bokom čoraz viac kapitálu a najväčším kameňom, ktorí ich ťahá ku dnu sú nízke úrokové sadzby. To všetko dovedna znížilo zisky európskych bánk hlboko pod ich predkrízovú úroveň.

Banky sa tak snažia hľadať nové modely ako prežiť. Jednak neustálym tlakom na znižovanie nákladov a potom koncipovaním produktov, ktoré by priniesli aspoň akú takú profitabilitu.

Škrtanie, škrtanie..

Príkladom takéto pioniera môže byť Swedbank – najväčšia švédska retailová banka.  Tá urobila niekoľko úspešných krokov na strane nákladov a to pri snahe držať riziko pri zemi. V európskom porovnaní to z nej urobilo jednu z najziskovejších bánk.

Nedávno napríklad Swedbank presťahovala svoje sídlo z centra Stockholmu do biznis parku za mestom. Hoci sa tým vzdala dobrej adresy vzdialenej len pár krokov od švédskej centrálnej banky Riksbank, a aj od švédskeho parlamentu, ročne jej to prinesie 25 miliónov dolárov.

Od roku 2009 zredukovala ďalej banka počet zamestnancov o jednu tretinu. Počet pobočiek znížila z viac ako tisíc, v roku 1997, na dnešných 275. Takmer všetky z nich okrem toho transformovala na bezhotovostné.

Swedbank však nezostala len pri veľkých výdavkoch. Náklady na telefonovanie okresala o 58 percent, pracovné miesta začala presúvať do pobaltských krajín, kde sú mzdy o dve tretiny nižšie ako vo Švédsku. Je tak zhruba v polovici svojho dvojročného plánu znížiť náklady o ďalších 166 miliónov dolárov.

Swedbank by bolo možné považovať za prototyp hľadania nového bankového biznis modelu. Stala sa z nej, vďaka tomu, podľa veľkosti kapitálového vankúša, jedna z najbezpečnejších bánk v Európe, a zároveň i jedna z najziskovejších.

Nový model prináša ovocie

Ekonomický týždenník The Economist konštatuje, že finančná kríza zmenila spôsob manažmentu finančných inštitúcií. Riadiť banku je podľa neho veľmi podobné spôsobu, akým sa riadia energetické alebo telekomunikačné spoločnosti. Podnikateľská stratégia tkvie v tom, predať čo najviac nenáročných a nízko rizikových produktov a udržať si prevádzkové náklady čo najnižšie, ako je možné.

Swedbank sa preto sústreďuje najmä na dva ukazovatele: náklady a riziko. Sedem z ôsmych miliónov zákazníkov Swedbank sú dnes domácnosti. Hypotéky predstavujú 60 percent z jej úverov. Masový predaj štandardizovaných produktov sa teda banke aplikovať darí.

Ziskovosť banky dosahuje vďaka tomu oproti európskemu priemeru takmer dvojnásobok. V prvom kvartáli zarobila banka v prepočte 510 miliónov dolárov, čo je zhruba rovnako, ako pred rokom, keď ešte neboli v platnosti negatívne sadzby ECB.

Výsledky cítia i akcionári. Ukazovateľ náklady/prímy klesol na 43 percent. Znamená to, že 57 percent všetkých peňazí, ktoré banka dostane môže smerovať na dividendy pre akcionárov, čo je o 16 percentuálnych bodov viac ako priemer Európskej únie.

Swedbank má časť pobočiek i v pobaltských krajinách. Tam je tento ukazovateľ ešte priaznivejší. Digitálne bankovníctvo tam je totiž rozšírené ešte viac ako vo Švédsku, takže náklady sú ešte nižšie.

Snaha banky presunúť zákazníkov z pobočiek k telefónom, internetu a mobilným aplikáciám je v procese šetrenia nákladov kľúčová. Banka počíta, že v budúcnosti by klienti mohli navštevovať pobočky len raz za päť rokov. Znamenalo by to dramatický pokles zamestnanosti v bankovom sektore ako takom a tým i nákladov na mzdy a zariadenie.

Švédsko je v tom zmysle typickým príkladom. Švédi sa vzdávajú hotovosti a nutnosti ľudskej interakcie v bankovníctve ľahšie ako zvyšok Európy. Dôvodom je ich otvorenosť novým technológiám. Švédska ekonomika tak rastie rýchlejšie, ako väčšina Európy.

Všetky plynie

Tamojší bankový sektor bol síce v minulosti pri úverovaní opatrnejší ako iné západoeurópske krajiny, napriek tomu i Swedbank ťažili „zlé“ úvery. Na začiatku milénia totiž aktívne požičiavala v Pobaltí, Rusku a na Ukrajine. Dnes je problémových zhruba 20 percent z týchto úverov. Pre porovnanie vo Švédsku sú to tri percentá. No banka aktívne konala a predala jej pobočky v Rusku a na Ukrajine, straty v Pobaltí už odpísala.

Dnes je inštitúcia pri nových obchodoch už konzervatívnejšia. Vyhýba sa rizikovým aktívam a preferuje kolaterál vo forme nehnuteľností. Každý nových obchod musí mať ziskovú maržu najmenej 20 percent.

Napriek tejto posadnutosti manažmentom rizík čelia banky nebezpečenstvám, ktoré nemajú pod kontrolou. Ani nový biznis model teda nemusí byť všeliekom. Švédi napríklad držia na bankových účtoch len minimum peňazí. Ich likvidita je tak závislá na podielových fondoch a teda aj na aktuálnej situácií na finančných trhoch.

Vysoká expozícia voči domácemu realitnému trhu, okrem toho robí sektor zraniteľným v prípade prasknutia realitnej bubliny. 

Treba ďalej povedať, že pôsobivé ukazovatele kapitálovej primeranosti sú do veľkej miery výsledkom priaznivého nazerania bazilejských pravidiel na hypotekárne úvery. Ak by sa tento pohľad v budúcnosti zmenil, čísla Swedbank by sa zhoršili.

I v novom biznis modeli teda nemajú banky nič isté. Pravdepodobne by v prípade zmeny vonkajších podmienok museli riešiť podobnú dilemu, ako dnes. Ani to však nič nemení na tom, že doterajší model podnikania bánk sa skončil. V správe o finančnom trhu to okrem iného konštatovala i slovenská Národná banka Slovenska.

Informácie o Swedbank boli uverejnené v časopise The Economist

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *