Piatok 20. októbra. Meniny má Vendelín

Ako naučiť deti hospodáriť s peniazmi – napomôže vreckové

Rodičia sa v istom veku dieťaťa dostanú do dilemy, ako priblížiť potomkovi hodnotu peňazí a ako ho naučiť s nimi hospodáriť. Hoci je dôležitá i teória a vysvetľovanie, nič nenahradí osobnú skúsenosť. Psychológia preto radia dávať deťom pravidelné vreckové vo vopred dohodnutej výške. V neskoršom veku môže vreckové nadobudnúť formu bankového prevodu na účet mladého človeka. Tú sa už okrem správy rozpočtu učí i orientovať vo finančných produktoch.

Vreckové svojim deťom dnes dáva takmer polovica Slovákov. Ako to však robiť tak, aby sme ich pritom naučili aj hospodáriť? Podľa psychológov je kľúčom k úspechu pravidelnosť. „Pre mladšie deti je ľahšie naučiť sa hospodáriť s peniazmi vtedy, keď dostávajú vreckové raz za týždeň,“ vysvetľuje detský psychológ Róbert Braciník a dodáva, že už prvák, teda šesťročné dieťa, je zvyčajne schopné obhospodáriť pár vlastných drobných. 

“Zmysel to bude mať hlavne vtedy, keď rodičia určia jasné pravidlá ich dostávania aj míňania,“ vysvetľuje princíp úspechu Braciník. „Neskôr, na druhom stupni základných škôl už môžeme tento interval predĺžiť. Aby sa naučili svoje náklady plánovať, pretože jedného dňa, keď budú brigádovať alebo už ako dospelí ľudia zarábať vlastné peniaze, dostanú ich iba raz do mesiaca,“ dodáva psychológ.

Kedy, koľko a na čo? – päť rád odborníkov

1. Podľa psychológov je pre deti ľahšie naučiť sa hospodáriť s peniazmi, keď spočiatku dostávajú vreckové raz za týždeň. Vtedy sa im oveľa ľahšie zvažuje, či dnes svoje peniaze utratia alebo nie a ako dlho potrvá, kým zase nejaké dostanú.

2. Výška vreckového by sa mala odvíjať jednak od toho, na čo sú tieto peniaze určené – či je to na sladkosti, hračky, rozširovanie zbierky obľúbených postavičiek z rozprávok, na kino, výlet, darčeky – a rovnako aj od finančnej situácie rodiny. „Menej je viac a aj tá najlepšie situovaná rodina robí dieťaťu medvediu službu, keď má prístup k zbytočne veľkej sume peňazí, pretože to dieťa nenúti hospodáriť s nimi,“ hovorí R. Braciník.

3. Ďalej odporúča dohodnúť sa s dieťaťom na tom, že keď chce minúť väčšiu sumu (čo je pre šesť až osemročné dieťa aj päť eur), bude o tom vopred informovať rodičov. Ich úlohou je s dieťaťom trpezlivo debatovať o vhodnosti kúpy, o tom, či je vec za primeranú cenu a či ju skutočne potrebuje.

4. „Aby sa dieťa naučilo s peniazmi naozaj hospodáriť, malo by byť schopné presne vymenovať, na čo vreckové minulo aj to, koľko jednotlivé položky stáli,“ dodáva R. Braciník.

5. Psychológovia neodporúčajú dávať deťom peniaze za dobré známky alebo za pomoc v domácnosti. Vreckové má byť obnos peňazí fixnej výšky, ktoré dostáva pravidelne – v mladšom veku raz týždenne, žiak druhého stupňa raz za dva týždne a starší žiaci a študenti by už mali s peniazmi vedieť vyjsť na mesačnej báze. Za extra prácu, ako je napríklad povysávanie auta alebo pomoc v záhrade u babky, môže byť extra pláca.

Aký majú deti k peniazom vzťah?

Vek 6 až 10 rokov: Podľa detských psychológov malé deti netušia, ako peniaze fungujú, aká je ich hodnota. Preto by deti vo veku od 6 do 10 rokov mali dostávať malé vreckové s tým, že ho budú míňať podľa presne dohodnutých pravidiel pod kontrolou rodičov.

11 až 15 rokov: Deti v tomto veku už môžu mať svoj bankový účet a k nemu platobnú kartu. Sú schopné zapamätať si PIN číslo a je dôležité, aby sa naučili pracovať nielen s hotovosťou, ale napríklad aj s platobnou kartou.

„Keď používajú aj kartu, nemusia so sebou nosiť veľa hotovosti, čím sa znižuje riziko straty alebo krádeže,“ hovorí vedúci oddelenia depozitných produktov vo VÚB Vladimír Hriz. „Aj pre rodičov je praktické, že môžu vreckové posielať na účet dieťaťa z vlastného účtu a zároveň mať cez internet banking prehľad o tom, ako ich dieťa míňa. Navyše môžu dieťaťu v prípade núdze – napríklad, keď sa niečo udeje na školskom výlete – prevodom na jeho účet okamžite poskytnúť potrebnú sumu peňazí,“ dodáva V. Hriz..

Starší žiaci a študenti: „Stredoškoláci a vysokoškoláci majú mať vlastný účet. V tomto veku už nejde iba i to, aby im mali kam rodičia poslať vreckové. Účet je potrebný aj pre výplatu zárobku za brigádu alebo pri zahraničnom študijnom pobyte,“ hovorí R. Braciník. Banky ponúkajú preto aj špeciálne účty pre študentov. Niektoré z nich sú bezplatné. Súčasťou bývajú i platobné karty a internet banking.

V rámci internet bankingu si študenti môžu nastaviť trvalé príkazy a platiť tak napríklad za internát, školné alebo účty za telefón.  Študentské účty môžu navyše zahŕňať aj bezplatné poistenie straty alebo krádeže dokladov, kľúčov, tašky aj peňaženky a tiež zadarmo poistenie zneužitia SIM karty strateného alebo ukradnutého telefónu.

Zlatá rada na záver

K finančnej gramotnosti patrí aj vedieť si šetriť. Malo by platiť pravidlo, že z utŕžených peňazí si treba desať percent odložiť bokom. Ak deti odmalička učíme, aby si z každých peňazí, ktoré dostanú, alebo zarobia, odložili bokom desať percent, postupne sa prirodzene naučia dôležitú vec – vytvárať si rezervu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *