Streda 12. decembra. Meniny má Otília

Ako naučiť deti hospodáriť s peniazmi

finančná gramotnosť

Finančná gramotnosť známou slabou stránkou Slovákov. Čo je však ešte horšie, ona sa aj dedí. Neznalý rodič nemôže vychovať dieťa s prehľadom vo financiách. Vzdelávať preto treba aj s ohľadom na ďalšie generácie.

Učiť sa musia deti aj dospelí

Psychologička Silvia Érseková je presvedčená, že pri finančnej gramotnosti detí je kľúčová finančná gramotnosť rodičov a životné hodnoty v rodine. A práve tu je problém, prečo ani dnes v školských laviciach nesedia deti so správnymi návykmi k peniazom.

Slovensko  dosiahlo podľa štúdie PISA 2015 vo finančnej gramotnosti žiakov spomedzi krajín OECD podpriemerné skóre. Dôvodom sú práve rodičia. Martina Vráblik Solčányiová z NBS síce hovorí, že u dospelej populácie sa takéto pravidelné testovanie nerobí, existujú výskumy, ktoré potvrdzujú nízku finančnú gramotnosť aj u dospelých.

„Pri vybavovaní podaní spotrebiteľov a pri výkone dohľadu sa nám potvrdzuje, že nízka finančná gramotnosť obyvateľov Slovenska je častou príčinou problémov, do ktorých sa spotrebitelia dostanú, prípadne dôvodom ich nespokojnosti s finančnou službou,“ uvádza. Hrozbou teda je, že rodičia tieto zvyky prenesú aj na potomkov.

Prebrané vzory správania

„Veľa nevieme o hypotékach, pôžičkách a dlhoch. V prvom rade sa toto všetko má naučiť rodič, aby správne hospodárenie s peniazmi mohol naučiť svoje deti. Nemôžem naučiť dieťa šetriť, keď ja to nedokážem,“ hovorí S. Érseková a dodáva, že do podvedomia dieťaťa sa podpisujú všetky vety, ktoré od dospelých ohľadom financií počúva a v dospelosti im budú tieto programy bežať v hlave. Znamená to vedieť ovládať svoje financie k svojmu prospechu, alebo zadlžniť sa nezdravo rovnako ako rodičia.

Rodičia by mali ísť príkladom. Nevyhnutné je vzdelávať sa vo finančnej oblasti spolu s deťmi. „Rodičia by sa mali s deťmi  rozprávať o peniazoch, ich hodnote. Od malička by ich mali viesť k tomu, že nič nie je zadarmo a že ak si chceme niečo kúpiť, musíme na to peniaze zarobiť,“ hovorí o možnosti ako viesť už malé deti k hodnote peňazí Martin Smrek, vedúci Oddelenia produkt manažmentu TAM v Tatra banke.

„Už aj dvoj, trojročné deti vnímajú, že v obchode za tovar platíme. Učiť ich môžeme práve naším životným štýlom a tým, že sa s nimi budeme rozprávať. Môžeme im vysvetliť, za čo všetko sa v domácnosti platí, odkiaľ majú nové topánky alebo hračky,“ radí S. Érseková. Rozhovor je pri budovaní finančnej gramotnosti veľmi dôležitý.

„Čiastočne by mali rodičia deti zapojiť aj do rozhodovania o domácich financiách. Mnohí rodičia to ale vôbec nerobia. Takmer každý desiaty žiak základnej a strednej školy sa o peniazoch s nikým nerozpráva,“ hovorí o situácii, ktorú treba zmeniť Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne

Vreckové ako výchovný nástroj

Ďalším zo spôsobov výchovy môže byť pridelenie pravidelného vreckového. „Vreckové môže dieťa od malička viesť k tomu, aby si uvedomovalo efekt odloženej spotreby, že môže každý mesiac minúť celé vreckové napríklad na sladkosti, ale ak si pár mesiacov bude šetriť a peniaze neminie, bude si neskôr môcť kúpiť niečo väčšie“ hovorí M. Smrek.

Základom je uvedomiť si zodpovednosť. Vreckové netreba zo strany rodiča brať ako voľné peniaze pre deti, ale ako výchovný nástroj finančnej gramotnosti. „Pri nástupe do prvého ročníka vo veku šesť, sedem rokov hovoríme pri vreckovom v sume ideálne do piatich eur na mesiac. S pribúdajúcim vekom možno čiastku navyšovať primerane finančným možnostiam rodiny a súčasne dať dieťaťu zodpovednosť za niektoré školské výdavky.

Na druhom stupni už hovoríme o sume päť eur za týždeň, maximálne 20 eur za mesiac. Vreckové pre stredoškoláka sa môže pohybovať vo výške 40 eur mesačne. Pre deti staršie ako desať rokov sa odporúča založiť detskú kartu, na ktorú im rodičia môžu posielať vreckové, či iné pravidelné alebo nepravidelné príspevky. Navyše, rodičia majú prehľad o výdavkoch dieťaťa a môžu mu nastaviť primeraný mesačný limit, ktorý ho naučí rozumne hospodáriť,“ hovorí L. Buchláková.

Čo by mali deti o financiách vedieť

„Už školáci často dostávajú pri rôznych príležitostiach finančné odmeny. Dieťa by si malo dokázať z týchto financií odložiť aspoň desať percent bokom ako rezervu alebo sporenie,“ hovorí Zuzana Ďuďáková, hovorkyňa UniCredit Bank a dodáva, že z psychologického hľadiska je dobré, keď dieťa po niečom túži a samé si na túto vec sporí. Pokiaľ ide o drahšiu vec, rodič ju môže spolufinancovať. „Študenti starší ako 15 rokov mávajú celkom konkrétne predstavy, na čo si chcú počas roka sporiť,“ dodáva.

„V čase, keď dieťa nastupuje na strednú školu by už malo ovládať základy hospodárenia. To znamená, že z vreckového si musí hradiť svoje bežné výdavky, ako aj odkladať aspoň malú čiastku na to, čo si chce kúpiť pre seba. Takéto dieťa by už malo mať svoj bežný účet a k nemu platobnú kartu ako aj sporiaci účet pod kontrolou rodičov,“ hovorí Dominik Miša z VÚB.

Dodáva, že na vysokej škole by už mal človek myslieť aj na svoju budúcnosť: „V čase, keď už má dieťa ukončenú strednú školu a pokračuje v štúdiu na vysokej škole menia sa aj jeho potreby. Odporúčame viesť mladého človeka k zodpovednému finančnému plánovaniu ako aj k biznisovému mysleniu, aby si po ukončení štúdia  mohol ľahšie uspokojiť svoje potreby ako sú bývanie, cestovanie a pod. K tomu je dobré vysvetliť fungovanie bankových produktov.“

Najčastejšie chyby pri finančnom vzdelávaní detí

Napriek tomu, že rodičia chcú pre svoje deti len to najlepšie, často robia vo výchove jednu chybu za druhou. Ak chcete mať dieťa finančne gramotné, so správnymi návykmi aj vzťahom k peniazom S. Érseková  určite radí vyhnúť konaniu, ktoré zhrnula v nasledujúcich bodoch:

1. Deťom hneď alebo vo veľmi krátkej dobe kúpiť všetko, po čom túžia. Potom si veci nevážia.

2. Stratenú alebo pokazenú hračku okamžite nahradiť inou.

3. Zaplatiť dieťaťu telefónny účet, aj keď prekročí limit, a to bez nejakých dôsledkov. Dieťa sa nenaučí samostatne hospodáriť, bude sa spoliehať na pomoc dospelých, bude nepraktické a nenaučí sa vyvodiť dôsledky svojho správania. V dospelom veku takéto správanie môže byť nebezpečné pre jeho celú rodinu.

4. Nedávať vreckové. Rodičia tým nevyjadria dôveru v to, že hospodárenie s peniazmi môže dieťa zvládnuť a to sa nenaučí rozhodovať o tom, ako si peniaze zadeliť.

5. Dávať príliš veľké vreckové. Dieťa môže bez rozmýšľania minúť koľko chce, a nemá preto nastavené hodnoty.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *