Sobota 15. decembra. Meniny má Ivica

Ako sa nám žije dnes v porovnaní s rokom 1989?

socializmus

Spomienkový optimizmus. To je výraz, ktorý označuje prikrášľovanie faktov a situácii z minulosti. Vzťahuje sa to aj na hodnotenie životnej úrovne pred novembrom 1989. No ako to bolo naozaj?

Podľa prieskumu, ktorý pre Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika v apríli tohto roku realizovala agentúra Focus, sa až 42,6 percenta respondentov sa domnieva, že ľuďom sa za bývalého režimu žilo lepšie. Až takmer 20 percent sa pritom domnieva, že výrazne lepšie.

Naopak súčasnú životnú úroveň hodnotí ako vyššiu 32 percent respondentov, z čoho 13 percent sa domnieva, že sa teraz žije výrazne lepšie ako pred rokom 1989.

Pre Slovákov neznamenal November 1989 len odstránenie totalitného režimu a obnovenie ľudských práv či slobôd, ale aj podstatné zmeny v ekonomike. Cesta od centrálne plánovanej k trhovej ekonomike nebola jednoduchá. Spolu s Poštovou bankou sme sa pozreli na dáta hovoriace o životnej úrovni pracujúcich.

Životnú úroveň nie je možné odmerať jedným alebo dvoma ukazovateľmi. Pocity zdravia, šťastia či naplnenia, ktorými často hodnotíme kvalitu nášho života, vyčíslime asi len sotva. Niektoré ukazovatele či prepočty stoja napriek tomu za povšimnutie.

Nominálna mzda vzrástla 9 násobne

Úroveň mzdy a to, čo si za ňu môžeme dovoliť kúpiť, je odrazovým mostíkom pri hodnotení životnej úrovne. Štatistiky priemernej mzdy nám síce hovoria, koľko zarába priemerný Slovák, avšak takýchto „tabuľkových ľudí“ nie je v skutočnosti až tak veľa. A to hlavne v prípade, ak sa pozrieme na zárobky mimo nášho hlavného mesto či na zárobky v menších obciach. Napriek tomu je však priemerná mzda pomerne ostro sledovaným ukazovateľom.

Priemerná nominálna mzda vzrástla z 3 142 Kčs v roku 1989 na 1 004 eur v druhom kvartáli tohto roka. Ak by sme priemernú mzdu z revolučného roku vyjadrili vo vtedy ešte neexistujúcich eurách, pri prepočte konverzným kurzom sme v tom čase zarábali v priemere 104 eur mesačne.

Dalo by sa teda povedať, že naše príjmy od revolúcie vzrástli zhruba deväťnásobne. Reálne však nie sme deväť krát bohatší ako vtedy. Nemôžeme sa totiž pozerať iba na nominálne zvýšenie miezd, ale treba brať do úvahy aj vývoj cien, ktoré sa počas tohto obdobia zvýšili sedem až osem násobne.

Reálnejší pohľad na zmenu našich príjmov preto prináša vývoj reálnych miezd, teda nominálnych miezd očistených o infláciu. Prvýkrát od revolúcie sa Slovákom podarilo reálne zarobiť viac ako v roku 1989 až v roku 2007, a to o necelé tri percentá. K prepadu reálnych miezd došlo najmä v porevolučných rokoch.

Zarábame o 25 % viac

Vlani Slováci už reálne zarábali zhruba o 25 percent viac ako v roku 1989. Znamená to, že priemerne zarábajúci človek si v súčasnosti môže dovoliť zo svojho zárobku kúpiť viac tovarov a služieb ako pred revolúciou. Z tohto uhľa pohľadu vyplýva, že sa máme v priemere lepšie ako v roku 1989 a naša životná úroveň je vyššia.

Aj tento pohľad na vývoj reálnych zárobkov je však do určitej mierny skreslený. Na úroveň priemerne mzdy si totiž mnohí Slováci ani zďaleka nesiahnu a tí, ktorí zarábajú menej, si zo svojho zárobku môžu aj menej dovoliť kúpiť.

To, čo významne ovplyvňuje našu životnú úroveň, je samozrejme aj úroveň nezamestnanosti a trhu práce. Zatiaľ čo v socialistickom režime nezamestnanosť takmer neexistovala, začiatkom 90. rokov sa vyhupla na dvojciferné hodnoty. Dnes sa ale nachádza na historicky najnižších úrovniach, čo taktiež zvyšuje našu životnú úroveň.

priemerná mzda

Zlepšila sa dostupnosť potravín?

Koľko času musíme odpracovať, aby sme si zarobili na svoje bežné výdavky? Porovnaním priemerných nominálnych miezd a cien vybraných tovarov sme vypočítali, koľko mesiacov, dní, hodín či minút museli Slováci odpracovať na kúpu vybraných tovarov v roku 1989 a koľko v súčasnosti.

Potraviny nás v súčasnosti vychádzajú lacnejšie ako pred revolúciou. Na nákup drvivej väčšiny potravín totiž Slováci musia v súčasnosti odpracovať kratší čas ako v roku 1989. Opäť to však má svoj háčik, ktorý spočíva v tom, že prepočty vychádzajú z priemernej mzdy. Platí teda, že čím nižšiu mzdu zamestnanec dostáva, tým dlhšie musí pracovať na kúpu vybraných tovarov a tým horšie vníma svoju životnú úroveň.

Pri niektorých potravinách sú rozdiely minimálne, pri iných výrazné. Tak napríklad na kúpu ryže či cestovín sme v roku 1989 museli odpracovať viac než pol hodinu, dnes nám na to stačí 12 – 13 minút. Najvýraznejšie rozdiely sú pri mäse a údeninách. Na kúpu 1 kg dusenej šunky sme pred revolúciou museli v práci stráviť viac než 5 hodín, dnes to nie je ani hodina.

Kvôli kúpe 1 kg kurčaťa sme v roku 1989 museli odpracovať viac než 1,5 hodiny, v súčasnosti len 25 minút. Aj hovädzie či bravčové mäso nás dnes vychádza lacnejšie, rozdiely ale nie sú také výrazné.

Nájdu sa ale aj potraviny, ktoré sú dnes drahšie ako v revolučnom roku. Konkrétne ide o mlieko, na kúpu ktorého musíme dnes odpracovať 8 minút, v roku 1989 to bolo len 6 minút. O 2 minúty dlhšie musíme v súčasnosti pracovať aj na kúpu 1 kg zemiakov. A najvýraznejší rozdiel je v prípade čokolády – 100 gramová tabuľka čokolády nás v roku 1989 „stála“ 4 minúty práce, dnes nás „stojí“ 11 minút.

Zlacneli najmä autá či elektronika

Podstatne kratší čas potrebujeme dnes odpracovať aj na nákup tovarov dlhodobej spotreby. Napríklad na farebný televízor sme museli v roku 1989 odpracovať šesťnásobne dlhší čas ako v dnešnej dobe na LCD televízor (88 dní vs. 15 dní). Podobná bola situácia aj pri ostatnej elektronike.

Na kúpu chladničky či elektrického sporáku sme v roku 1989 museli v práci stráviť 24 dní, dnes len deväť resp. sedem dní. Práčka nás dnes stojí taktiež sedem pracovných dní, pred revolúciou nás vychádzala na 21 dní. Pri týchto tovaroch zároveň platí, že technologický vývoj neustále napreduje a to čo bolo novinkou vlani, je dnes už často nemoderné.

Viac dôvodov na úsmev majú v dnešnej dobe aj motoristi. V roku 1989 sme na kúpu auta museli odpracovať až 29 mesiacov, v súčasnosti nám stačí 12 mesiacov. A lacnejšie dnes aj tankujeme. Jeden liter 95-oktánového benzínu nás pred revolúciou „vyšiel“ na 26 odpracovaných minút, dnes je to len zhruba 14 minút.

Ceny nehnuteľností neporovnateľne zdraželi

Zaujímavou oblasťou sú nehnuteľnosti a ich cenový vývoj. Kým do roku 1989 sa byty prideľovali vo veľkej miere zdarma alebo stáli v rozmedzí 20 až 40 tisíc Kčs, v súčasnosti ich cenu počítame v desiatkach či stovkách tisíc eur. Na kúpu bytu či domu preto dnes musíme pracovať oveľa dlhšie ako pred revolúciou a nehnuteľnosti patria medzi tie statky, ktoré najvýraznejšie zdraželi.

Na druhej strane čakanie v poradovníkoch sa stalo minulosťou, vznikol štandardný trh s bývaním a záujemcovia si môžu dnes vyberať z podstatne širšej ponuky. Bez hypotéky či úveru na bývanie sa ale dnes väčšina z nás pri kúpe nehnuteľnosti nezaobíde.

Zvýšila sa kvalita a sortiment v obchodoch

Uvedené prepočty ale nevystihujú celú problematiku. Porovnanie totiž počíta s priemernými údajmi a tak neplatí úplne rovnako pre všetkých Slovákov. Je samozrejmé, že tí, ktorí zarábajú menej ako priemernú mzdu, musia na kúpu tovarov a služieb odpracovať dlhší čas ako tí s vyšším príjmom. Je tak pochopiteľné, že dnešná domácnosť, v ktorej hlava rodiny zarába menej ako je priemerná mzda, vníma svoju schopnosť nakúpiť si tovary a služby horšie.

Čo sa ale za roky od revolúcie nepochybne zmenilo smerom k lepšiemu, je kvalita a dostupnosť tovarov a služieb. Mnohé z tovarov, a to ani nie luxusných, boli za socializmu veľmi ťažko dostupné. Nedostatok mäsa, ovocia, vybavenia domácností či hračiek nútil ľudí stáť v dlhých radoch pred obchodmi. Dnes si v rade postojíme zväčša len pri pokladni a často ani to nie, keďže čoraz populárnejšie je nakupovanie cez internet.

Čísla teda hovoria jednoznačne. Reálne mzdy sú o štvrtinu vyššie ako v roku 1989. Okrem nehnuteľností sa dostupnosť tovarov podstatne zlepšila. Neporovnateľne sa zvýšila aj kvalita. Na základné potraviny už netreba vystávať dlhé rady v obchodoch. Auto si je možné kúpiť v priebehu jedného dňa a nie je potrebné zapísať sa do poradovníka s dlhou dobou čakania.

Kto verí tomu, že sa žilo lepšie?

Kto teda verí mýtom o lepšom živote za socializmu? Podľa prieskumu sa názory výrazne líšia podľa veku a vzdelania respondentov. Tí s nižším vzdelaním výrazne si pochvaľujú život do roku 1989. Respondenti so stredoškolským vzdelaním s maturitou sú rozdelení na zhruba rovnaké tábory a tí s vysokoškolským vzdelaním sú evidentne naklonení súčasnosti pred spomienkovým prednovembrovým optimizmom.

Nostalgia za životom v socializme stúpa aj so zvyšujúcim sa vekom. Preferuje ho až 73 percent respondentov vo veku 65 a viac rokov. Vo vekovej skupine 15 až 24 rokov je to naopak len 16 percent a v skupine 25 až 34 rokov 22 percent.

Z hľadiska volebných preferencií prejavujú najvyššiu mieru inklinácie k životu pred rokom 1989 voliči dvoch vládnych strán Smeru a SNS. Na opačnom póle sa nachádzajú voliči dvoch strán parlamentnej opozície SaS a OĽaNO. Na úrovni priemeru sa nachádzajú voliči strán Kotleba – ĽSNS a Sme rodina. Mierne nadpriemerný príklon k životu v socializme prejavujú voliči Mosta-Híd a KDH.

Prieskum sa konal v dňoch 24. až 30. apríla tohto roku formou osobného dopytovania. Výberovú vzorku tvorilo 1046 respondentov.

Reprezentatívny prieskum realizovala agentúra Focus na zadanie Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika v rámci projektu „Búranie mýtov o socializme a sociálnom štáte“.


Porovnanie cien a platov medzi rokmi 1989 až 2018 realizovala analytička Poštovej banky Jana Glasová

2 odpovede na “Ako sa nám žije dnes v porovnaní s rokom 1989?”

  1. roman píše:

    Sú oveľa vyššie náklady na život !!! Nízke mzdy vysoké dane a odvody !!!

  2. Eva píše:

    Vyššie náklady na život? Ako pre koho. Možno, že ten kto zostal pasívny, čo vtedy stačilo, sa má dnes horšie ako za komunizmu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *