Nedeľa 21. júla. Meniny má Daniel

Ako som finančne vytriezvel alebo Čaká svet sťahovanie národov? (Týždeň vo financiách očami komentátora)

Manželka ma v rámci vtipu donútila prebrať sa z ilúzií spôsobených letnou páľavou, v Nemecku praskajú aj Hitlerove pýchy a zvlášť horúco je v Grécku, z čoho má strach stredná Európa. Index DAX sa však upokojil, akoby mu už bolo všetko jedno, no blíži sa globálna katastrofa. Z horúčav.

Finančné trhy boli po celý týždeň v zajatí gréckej krízy a podľa anyltikov Saxo Bank sa Grécko zdanlivo z hodiny na hodinu čoraz viac ponáralo do chaosu. V Košiciach je aktuálne 32 stupňov v tieni (nedeľné popoludnie) a v pondelok má byť podstatne horšie, nuž, nechce sa mi rekapitulovať tieto udalosti – napokon každý, kto mal možnosť a záujem, určite pozorne sledoval horúce správy z Atén. Boli ich plné všetky médiá.

Odvolané interview

Mňa z týchto správ zaujalo napríklad utorkové popoludňajšie oznámenie, že predseda euroskupiny Jeroen Dijsselbloem “kvôli naliehavým povinnostiam” v poslednej chvíli zrušil dopredu dlhšie pripravovaný rozhovor s televíziou RTL. Do stojatych vôd zo začiatku uplynulého týždňa (čakanie na Godota? čakanie na referendum?) to vnieslo kopu vzruchu, pretože – aspoň podľa môjho názoru – len tak z ničoho nič si renomovaný politik nedovolí zrušiť rozhovor s RTL-kou. To nie je prosím slovenská televízia (RTVS)! Aj britská tlačová agentúra Reuters vzápätí napísala, že táto správa vyvolala na finančných trhoch oživenie.

V hre totiž boli “zaručené informácie” o tom, že Grécko prišlo s vlastným návrhom na dvojročnú dohodu so záchranným fondom ESM a súbežnou reštrukturalizáciou dlhu a že sa teda ide ďalej. “Grécko zostáva pri rokovacom stole,” stálo v aktuálnom oficiálnom vyjadrení úradu premiéra Tsiprasa adresovanom svetovým médiám.

Akékoľvek nádeje, že krízová situácia sa začne riešiť, však okamžite schladila nemecká kancelárka Angela Merkel. V utorok totiž hneď zahorúca uviedla, že nevie o žiadnych možnostiach novej dohody zo strany Bruselu, ba práve naopak – pre médiá zopakovala, že ešte v ten istý deň (30. júna) presne o polnoci vyprší záchranný program pre Grécko a to je alfa a omega. Toho sa treba držať. Vyjadrili sa aj ďalší nemeckí politici – ich názory zhrniem do jednej vety: “Akékoľvek nové návrhy, či už z Atén alebo z Bruselu prekvapujú, keďže grécka vláda rokovania náhle ukončila a všetko stavila na výsledok referenda.”

Vynikajúcim indikátorom týždňa bol nemecký akciový index DAX – ovplyvňovalo ho očakávanie výsledku gréckeho referenda, ale zasa nie až prehnane dramaticky. V utorok DAX uzatváral na burze pod hladinou 11.000 (10,944.97 bodov), pripomeniem, že to bolo po tom, čo pani Angela na najnovší grécky návrh uviedla, že záchranný program pre Grécko končí a toho sa treba držať. V ďalších dňoch týždňa sa index zotavoval a v piatok uzavrel na úrovni 11.058,39 (teda so stratou oproti pondelkovému uzatváraniu na úrovni 11,083.20), akoby chcel povedať: “Mne už je všetko jedno, nech už bude to referendum a nech už dopadne hocijako, len nech už bude pokoj.”

V rebríčkoch popularity

Blížiace sa referendum vírilo vášne po celý týždeň a bolo leitmotívom grécko-nemeckej mediálnej vojny. Kým v Grécku sa nemecký minister financií Wolfgang Schäuble stal najnenávidenejším človekom na zemeguli a všade po stenách kreslia a vešajú jeho karikatúry, v Nemecku naopak vzrástla jeho popularita a všetky jeho aktivity vo vzťahu k riešeniu gréckeho dlhu Nemci hodnotia veľmi vysoko. Podľa najnovších prieskumov mu dôveruje 75 percent obyvateľov Nemecka a v minulotýždňových rebríčkoch popularity vysoko predstihol kancelárku Angelu Merkel.

Magnáti by odišli inam….

Zaujala ma aj návrh prezidenta Európskej komisie (EC) Jean-Claude Junckera, ktorý adresoval vláde v Aténach a ktorý by mohol výraznejšie pomôcť pri riešení krízy. Navrhol, aby Grécko v rámci požadovaných reforiem zvýšilo daňové zaťaženie lodiarskych magnátov. Argumentoval faktom, že grécka lodná flotila síce patrí k najväčším na svete, no tamojší daňový systém umožňuje lodným spoločnostiam a ich majiteľom neodvádzať dane do štátnej kasy, resp. odvádzať len minimálne dane.

Grécke lode zväčša plávajú pod cudzími vlajkami, v samotnom Grécku platia veľmi nízke poplatky a majú množstvo ďalších úľav. Juncker preto vláde v Aténach navrhol zvýšiť daňové zaťaženie lodiarov a sprísniť výber daní a poplatkov, no dostalo sa mu odpovede plnej všeobecných fráz, že po desaťročiach fiškálnej slobody by akékoľvek navýšenie daňového a poplatkového zaťaženia lodných magnátov zvýšilo riziko ich odchodu do iných krajín a keďže sú to veľkí zamestnávatelia, ich odchod by výrazne poškodil celú grécku ekonomiku.

Analytici J&T banky Stanislav Pánis a Rudolf Vrábel si zasa všimli, že pápež František vyzval na modlitby za Grécko a jeho ľud, pričom vyjadril znepokojenie nad krízou v krajine. „Dôstojnosť človeka musí zostať v centre každej politickej a technickej debaty, aj pri vytváraní zodpovedných rozhodnutí,“ upozornil pápež apelujúc na základné princípy, ktoré by sa mali zachovať pri riešení gréckej krízy. 

Kto každý má strach z Grexitu?

Jednak sú to postsocialistické krajiny strednej Európy, ktoré nie sú členmi eurozóny a prijať euro sa nechystajú, no majú strach že v rámci dvojrýchlostnej EÚ budú vytesnené a odsunuté na koncepčnú a hodnotovú perifériu Únie. Mnoho analytikov predpokladá, že po možnom Grexite sa krajiny so spoločnou menou akosi prirodzene a spontánne tesnejšie zomknú k sebe a z Česka, Maďarska a Poľska sa stanú iba outsideri, druhoradí členovia EÚ.

Pravda, okrem ekonomického rozmeru má strach z Grexitu aj politický rozmer, ten sa ale netýka len uvedených postsocialistických krajín, ktoré sa euru vyhýbajú ako čert krížu, ale týka sa celej EÚ.

Po prvé, Grécko, ak by ho Európa politicky a morálne stratila, by totiž bolo z vojensko-strategického hľadiska dobrým predmostím pre agresívne plány Ruska. Tejto téme som sa od vypuknutia rusko-ukrajinského konfliktu vo svojich komentároch viackrát venoval, nebudem ju preto podrobnejšie rozvádzať, len pripomeniem, že tí čo boli vojakmi a vedia dačo o vojenskej taktike a stratégii, vedia čo je predmostie. Tým ostatným by som to zbytočne rozpisoval…

Po druhé, Grécko je nateraz v rámci utečeneckej krízy veľkým a v porovnaní napríklad s Talianskom aj dosť spoľahlivým záchytným parkoviskom. Po prípadnom Grexite, teda po nútenom odchode z eurozóny a pravdepodobne aj následnom vystúpení z EÚ by prestalo plniť túto funkciu. A masy utečencov by prúdili do strednej a západnej Európy už bez akýchkoľvek kontrôl, spomalení a regulácií…

Ešte raz o hromadnom znásilňovaní pekných žien

Predchádzajúca téma hneď načrtla ďalšiu, aj keď pekelné horúčavy, ktoré aktuálne sužujú veľkú časť Európy a udalosti okolo gréckeho referenda a s ním súvisiacej budúcnosti eura, odsunuli nabok hystériu okolo utečeneckej krízy. Aj na Slovensku sa v posledných dňoch chvalabohu už podstatne menej hovorí o tom, že migranti z islamských krajín budú hromadne znásilňovať slovenské ženy a deťom podrezávať krky, príp. katolícke kostoly prerábať na mešity.Ale zato politici sa vždy blysnú – nejakými trefnými vyjadreniami. Ešteže tak! V prvom rade spomeniem Ficovo večné a populistické lavírovanie – tak ako vo všeličom inom, tak i v tejto veci.

Upozornila na to aj neparlamentná strana TIP, podľa ktorej, keď Europarlament odhlasoval kvóty pre migrantov do jednotlivých krajín, súhlasili s tým aj europoslanci za Smer-SD:

„Zaujímavé a svojím spôsobom vlastne i prirodzené je hlasovanie smerákov. Doma, na Slovensku Fico s národnou iskrou v oku napína svaly a kritizuje zlý Brusel s jeho zlými kvótami. A v Bruseli on i jeho dobre platení europoslanci stisnú polky a hlasujú ako Juncker alebo Schultz nariadia. Možno sa Brusel odvďačí a privrie oko pri rozkrádaní eurofondov.“

Z českých luhov a hájov dva citáty. Najprv minister financií Andrej Babiš: “Žiadny utečenec by sa nemal dostať do Európy bez toho, aby prešiel táborom v Severnej Afrike alebo na Blízkom východe. Som za zriadenie utečeneckých táborov v mimoeurópskych destináciách… Krízu okolo migrantov vnímam ako najväčšie ohrozenie starého kontinentu, väčšie ako napríklad ukrajinský konflikt.”

Nezávislý poslanec Tomio Okamura, niekdajší zakladateľ parlamentného hnutia Úsvit za priamu demokraciu: „Sme v oficiálnej vojne, ktorú Európanom vyhlásili islamisti. Každý utečenec by mal byť vrátený do krajiny svojho pôvodu. Rozkradnutý český štát nemá peniaze pre vlastných nezamestnaných, seniorov a hendikepovaných občanov, nie aby živil utečencov.”

A ešte citát od južných susedov. Premiér Viktor Orbán: “Nejde o otázku utečencov či ekonomických prisťahovalcov, ale o novodobé sťahovanie národov, ktoré sa tak skoro neskončí. Je ilúziou, že z afrických krízových oblastí prichádzajú ľudia do Európy iba dovtedy, kým sa tamojšia situácia nespacifikuje. Nie je to tak. Ak utečenectvu nezabránime, potom si možno predstaviť moderné sťahovanie národov v desiatkach, ba v stovkách miliónov ľudí.”

Manželka ma vyliečila: To je pašák!

V piatok nahlas čítala ktorési regionálne noviny a od radosti priam zhíkla. Reagujúc na najnovší „smerácky nápad so silným sociálnym cítením“ kompenzovať ľuďom dlhodobo nefunkčnú hromadnú dopravu v druhom najväčšom meste na Slovensku, mi vysvetlila, že do konca októbra sa budú štvorzástavkové neprestupné lístky na MHD považovať za 30-minútové prestupné a 30-minútové sa budú považovať za 60-minútové atď. a čo je najdôležitejšie, časové cestovné lístky sa predĺžujú o 7, 21 či dokonca 30 dní a vodiči, ktorí sa revízorovi preukážu vodičským oprávnením a technickým preukazom, budú mať v pondelky a piatky MHD zadarmo.

Celé to podľa riaditeľa mestského dopravného podniku bude stáť niečo vyše 24 tisíc eur mesačne, čiže do konca akcie (do konca októbra) cca 100 tisíc.

„To nie je Paška, to je pašák! Človek s veľkým Č.“ – nadchýňal som sa radosťou nad košickým primátorom Rašim. Dobre, sklamal, rekonštrukciu električkových tratí dostali firmy blízke Smeru-SD, ktoré nemali na to, aby takú rozsiahlu stavbu vôbec zvládli, a teraz si uvedomil chybu a chce to napraviť a na kompenzácie pre obyvateľov a návštevníkov Košíc zo svojho primátorského i poslaneckého platu i z peňazí, ktoré mu plynú z členstva v predstavenstve či dozornej rade nie celkom bezvýznamných spoločností, vysolí 100 tisíc! „Slovom, pašák, človek s veľkým Č.“

Manželka moje nadšenie či nemiestny žart hneď uzemnila: „Za tým budú asi tie horúčavy! To nie z vlastného vrecka, ale pôjde to z peňazí nás všetkých!“

V tej chvíli som  – ako sa vraví – finančne vytriezvel. A naplno som si uvedomil, že sa blížia parlamentné voľby. Potom som sa dočítal, že to de facto vraj vykryje autobusová doprava, ktorá je lacnejšia ako momentálne nefunkčná električková či trolejbusová doprava a s tým sa vraj pôvodne nerátalo. Aj tak dobre! Papier znesie všetko, ale voľby sa blížia…

Píšem komentár a viem, že zemeguľa sa krútiť neprestane

Nedeľa večer, cca 20 hodín. Píšem a slušnosť káže, že by som mal počkať na prvé relevantné, hoci neoficiálne výsledky gréckeho referenda a až tak zverejniť komentár. Ale nepočkám! Nie preto, že sa mi nechce, ale je to zbytočné – nech už výsledky hlasovania dopadnú tak či onak, zemeguľa sa krútiť neprestane. Akurát – a to môžem pokojne napísať už teraz – po zverejnení výsledkov, či už budú v prospech reformných opatrení alebo proti nim – nastane aspoň na pár dní ticho.

Ticho na nezaplatenie! Božské ticho.

A ešte k tej zemeguli. Referendum ňou naozaj nepohne, ale aj terajšie horúčavy naznačujú, že treba viac hovoriť o klimatických zmenách a globálnom otepľovaní. Len na ilustráciu: v posledných dňoch popraskalo v Nemecku niekoľko kilometrov kvalitných diaľnic, z ktorých mnohé začali stavať ešte za vlády Adolfa Hitlera, právom boli jeho pýchou, prežili svetovú vojnu i dlhé desaťročia po nej. Z dostupných správ som sa dozvedel, že súčasná vlna horúčav spôsobila praskliny napríklad na diaľnici A7 v Hamburgu a na diaľnici A5 pri Heidelbergu sa pod vplyvom extrémneho tepla nadvihla a praskla časť betónovej dosky.

Profesor Michael B. Gerrard, ktorý na Columbijskej univerzite prednáša problematiku práva súvisiaceho s ochranou životného prostredia, vrátane enviromentalistických a ochranárskych aktivít, prednedávnom zverejnil štúdiu, v ktorej upozornil, že mnohé, dnes ešte obývateľné časti sveta, o pár rokov už nedokážu udržiavať poľnohospodárstvo a zabezpečovať pitnú vodu.

Zásadne sa totiž mení mapa sveta – niektoré krajiny budú totálne zaplavené morom, kým napríklad oblasť Afriky od Sierra Leone po Etiópiu sa zmení na púšť. Ľadovce v Andách a Himalájach, ktoré sú obrovskými zdrojmi kvalitnej pitnej vody, sa budú topiť. Desiatky alebo stovky miliónov ľudí, ktorí tam žijú, však nebudú pasívne sedieť a pozerať sa, ako ich deti umierajú od hladu, zdôrazňuje profesor Gerrard.

Títo ľudia budú podľa jeho slov hladní, smädní, rozhorúčení a zúfalí. Pokúsia sa dostať niekam, kde budú môcť prežiť. Prekročia hranice iných krajín, bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú vítaní. V tomto zúfalstve sa budú páchať násilnosti, zhorší sa etnické a politické napätie

Myslím si, že až vtedy nastane nová éra sťahovania národov. Možno tú mal maďarský premiér Orbán na mysli. Ale tá éra nijako nesúvisí s terajšou utečeneckou krízou ľudí prenasledovaných a mučených nedemokratickými režimami na Blízkom východe a v severnej a východnej Afrike. Súvisí, resp. bude súvisieť s klimatickými zmenami na zemeguli.

Ale to už je celkom iný príbeh.

Autor PhDr. Peter Furmaník je publicistom – reportérom a komentátorom. Ilustračné foto v záhlaví článku: www.sxc.hu

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *