Pondelok 25. marca. Meniny má Marián

Ako spoznať, či stojíme na prahu novej krízy?

finančná kríza

Finančné trhy prekonávajú jeden otras za druhým. V októbri trhy spadli o zhruba desať percent. V novembri sa situácia opakuje. Analytici však zatiaľ zostávajú pokojní. Hovoria, že ide len o trhové korekcie. Kto však vie presne povedať, kedy ide o krátkodobý záchvev trhu, a kedy už o novú krízu? Skúsenosti z minulosti nás poučujú, že krízu nevedel nikto, nikdy spoľahlivo predpovedať.

Hlavný analytik spoločnosti Amundi Asset Managent, Philippe Ithurbide, hovorí: „Hoci sa o to ekonómovia vždy pokúšali, ich výpočty nás pred krízou nedokázali nikdy dostatočne varovať. Hoci krízam vždy predchádzajú jasné signály, ich význam je väčšinou podceňovaný, alebo ignorovaný.“

V ekonomickej teórii môžem rozlíšiť dva typy kríz.

◊ Trhové šoky, ktoré sú relatívne časté. Tieto korekcie sú pre kontinuitu ďalšieho priaznivého vývoja veľmi dôležité a osožné. Umožňujú korigovať nadmerné valuácie aktív a umožňujú vylepšovať trhové pozície investorov.

◊ Finančné krízy, ktoré menia predchádzajúce trvanie trendu. Na rozdiel od korekcií po nich nenasleduje skoré obnovenie rastového trendu. Naopak často znamenajú znefunkčnenie finančných trhov a reálnych ekonomík a majú tak dlhodobé negatívne následky.

P. Ithurbide hovorí, že tradičným spúšťačom finančnej krízy je prebytok likvidity, ktorý vedie k nafukovaniu bublín. To však ešte samé o sebe nestačí. „Je dôležité uvedomiť si rozdiel medzi faktormi, ktoré krízu stupňujú, a ktoré ju spúšťajú,“ hovorí analytik.

Do prvej skupiny faktorov patrí napríklad nízka likvidita. Čím viac pozícií na trhu je uzatvorených v rovnakom smere, teda napríklad na rast cien, tým väčšie je riziko kolapsu. Keď je likvidita nízka, strácajú ceny svoju vypovedaciu hodnotu a trh nie je schopný absorbovať záujem trhových hráčov a tlmiť tak nerovnováhy. „Klesajúcu likviditu vidíme práve na súčasných trhoch,“ pripomína P. Ithurbide.

Ďalším rizikovým faktorom je vysoká trhová koncentrácia. V posledných rokoch došlo napríklad k výraznej koncentrácii v technologickom sektore. Trh sa zúžil na niekoľko technologických firiem. Akcie technologických firiem aktuálne tvoria 28 percent hodnoty indexu S&P 500, kým ešte pred piatimi rokmi to bolo 18 percent.

Do druhej skupiny faktorov, teda medzi spúšťače kríz patrí napríklad zmena monetárnej politiky. ECB napríklad práve uzatvára svoj dlhoročný program kvantitatívneho uvoľňovania a hovorí o blížiacom sa zvyšovaní sadzieb. Ďalej sem patri geopolitické šoky, napríklad vojenské, či politické konflikty, alebo obchodné vojny.

Sme pripravený na konfrontáciu s finančnou krízou?

Schopnosť reagovať a bojovať s finančnou krízou ovplyvňuje podľa P. Ithurbida z Amundi viacero parametrov. Je to napríklad:

♣ Zraniteľnosť krajín, najmä rozvíjajúcich sa ekonomík

♣ Priestor na reakciu zo strany fiškálnej a daňovej politiky

♣ Priestor pre reakciu monetárnej politiky

♣ Situácia na finančnom trhu (likvidita)

♣ Ekonomické zdravie krajín

♣ Dlhové zaťaženie

♣ Ďalšie faktory, napríklad klimatické zmeny, starnutie populácie, imigrácia, technologické zmeny, nerovnosť, neistota pracovného trhu.

V niektorých oblastiach je situácia dobrá. Napríklad väčšina svetových ekonomík v súčasnosti rastie tempom nad svojim dlhodobým potenciálom. Či už ide o eurozónu, USA alebo Čínu, všetky motory rastu bežia na plné obrátky. Spotreba domácností je vysoká, rovnako tak investície firiem. Fiškálne a monetárne politiky sú nastavené smerom na expanziu.

No je tu však aj viacero negatívnych parametrov. Napríklad obmedzené možnosti reagovať monetárnou a fiškálnou politikou, alebo vysoké zadlženie. Nárast úrokových sadzieb by tak znamenal vážne problémy v platobnej schopnosti krajín. Práve dlh preto môže byť pri budúcej kríze veľký problém.

Americký ekonóm Hidman Minsky definuje tri spôsoby financovania dlhu:

1. Hedžové financovanie – splátky istiny a úrokov sú hradené z budúcich očakávaných výnosov. Ide o zdravé financovanie

2. Špekulatívne financovanie – budúce výnosy kryjú len úroky z úverov. Dlh tak veriteľ tlačí neustále pred sebou.

3. Ponziho financovanie – budúce výnosy nekryjú nič. Na splátky dlhu, tak istiny ako aj úrokov, je potrebné ďalšie zvyšovanie zadlženia. Ide o veľmi nebezpečnú situáciu.

Napriek tomu, že posledné dva prípady sú evidentne nezdravé a všetci odborníci to vedia, na prvý pohľad situácia nevyzerá vôbec hrozivo. Krízu tak často predchádza dlhé obdobie zdanlivej stability a prosperity. Nazýva sa to aj ako paradox stability. Nič navonok nenasvedčuje tomu, že dôjde k prepadu. „Sme v takej situácii práve teraz? Vyzerá to, že áno,“ naznačuje P. Ithurbide.

Aké scenáre sú dnes pravdepodobné?

Scenár č.1: ďalšie obdobie stability. Nízka volatilita, ekonomický rast, nízka inflácia a úrokové sadzby. Pravdepodobnosť, že k nemu dôjde je desať percent.

Scenár č.2: obdobie vysokej volatility s pravidelnými otrasmi trhov. Ti sa len málo pravdepodobne premenia na hlbokú krízu. Predpokladom je zdravý a dobre kapitalizovaný bankový sektor, ďalej priaznivá ekonomická situácia, mierna inflácia, nízka citlivosť ekonomík na infláciu, dôveryhodnosť a predvídateľnosť politík centrálnych bánk. Pravdepodobnosť tohto scenáru je 75 percent.

Scenár č.3: ďalšia hlboká kríza. Pravdepodobnosť 15 percent.

„Svet sa ešte úplne nezotavil z finančnej krízy z roku 2008 a už hovoríme o kríze ďalšej. Ekonomická história nás učí, že opatrenia na boj s krízou neboli nikdy urobené dostatočne včas,“ hodnotí P. Ithurbide. „Boli by sme napríklad schopní vyhnúť sa v 30tych rokov minulého storočia recesii? Pravdepodobne nie. Dnes však našťastie ešte nie sme v takej situácii,“ ubezpečuje analytik.

Jedna odpoveď na “Ako spoznať, či stojíme na prahu novej krízy?”

  1. Martin Rubáš píše:

    Blíží se další krize. nebude to asi vleký propad jako lehman Brothers ale dlouhodobá stagnace s vysokou nezaměstnanos´ti. Užívejme si dobré časy, dokud jsou.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *