Sobota 15. decembra. Meniny má Ivica

Ako správne manažovať rodinný rozpočet

rodinný rozpočet

Prieskumy hovoria, že Slováci majú v zvládaní rodinných financií značné medzery. Ako teda manažovať príjmy a výdavky, aby sme na konci mesiaca nemali na účte nulu alebo nebodaj manko, ale naopak plusový zostatok?

„Základom dobrého hospodárenia je vedieť minúť menej, ako človek zarobí. Toto je základný predpoklad k tomu, aby si človek mohol vytvárať úspory a mohol svoje peniaze zhodnocovať,“ hovorí o jednoduchom, no zásadnom postoji k peniazom Jaroslav Ilek, finančný sprostredkovateľ Fincentra.

Finanční agenti počúvajú na tému sporenia najčastejšie túto odpoveď: Ja si nemám z čoho odkladať, pretože mám malý príjem. J. Ilek zo skúseností hovorí, že výška príjmov je vo väčšine prípadov nepodstatná: „Ľudia robia jednu chybu. Najprv peniaze začnú míňať a potom odkladajú to, čo im zostane. No a samozrejme minúť sa dá akákoľvek suma a preto im častokrát neostáva nič a výsledok v úsporách je nula.”

Na ďalší problém hospodárenia bez prebytku upozorňuje Anna Jamborová z ČSOB: „Ľudia tým riskujú to, že v prípade neočakávaných výdavkov, hoci aj menších, nemajú priestor na ich vykrytie.“ Odtiaľ je potom už len na skok k drahým pôžičkám a dlhovej pasci.

Poctivá analýza výdavkov

„Aby sme mali reálny prehľad o našich financiách, je potrebné viesť si aspoň dva mesiace podrobnú evidenciu všetkých príjmov a výdavkov,“ nabáda Diana Brodnianska zo Slovenskej bankovej asociácie. Postačí k tomu zošit alebo exelovská tabuľka v počítači, K dispozícii sú však aj rôzne mobilné aplikácie. Kľúčové pri takejto evidencii je byť k sebe úprimný, uvádzať presné údaje a na nič nezabudnúť.

„Každý príjem, ale aj každý výdaj je potrebné zaznamenať. Iba tak zistíte, na čo ste peniaze minuli. Po prvom mesiaci si rozpočet vyhodnoťte a pozrite sa na to, v akom pomere sú vaše príjmy a výdavky. Ideálny stav je, ak je váš príjem vyšší ako výdavky a tvoríte si tak finančnú rezervu. Na základe výsledku auditu rodinných financií si potom skúste nastaviť plán výdavkov na ďalší mesiac,“ radí D. Brodnianska.

Dominik Miša z VÚB upozorňuje: „Keď sa už ľudia pustia do analýzy svojich príjmov a výdavkov, často sú nedisciplinovaní. Iba disciplína a pravidelnosť nás posunú ďalej, aby sme svoje výdavky mali pod kontrolou. Pri pohľade na výdavky je potrebné sa pozrieť na všetky platby optikou, či naozaj niečo musím platiť a ak áno, tak či neexistuje lacnejšia alternatíva.“

Možností ako usporiť na výdavkoch je mnoho. Napríklad namiesto obeda v reštaurácii si obed uvariť doma a doniesť si ho do práce. Znížiť počet káv, ktoré si dám v kaviarni za týždeň – môžem si ju spraviť doma. Nekúpiť si časopis v tlačenej podobe, ale pozriem si zaujímavé články na webe a podobne. „Ide o hľadanie alternatív k tovarom a službám, ktoré nakupujeme a užívame,“ vysvetľuje D. Miša.

Balvan na krku namiesto úspor

Marián Búlik, finančný analytik OVB si v súčasnom období všíma v rodinných rozpočtoch nelichotivý fenomén: „U väčšiny ľudí nachádzame príliš veľa úverov a iných záväzkov. Človek je tak extrémne vystavený riziku kvôli 30-ročným hypotékam, ktoré má ako kameň na krku.“ Analytik preto chápe, že začať s nápravou je veľmi ťažké, no nie nemožné. Radí sa na budúce vyššie výdavky vopred pripravovať.

„V prípade, že človek plánuje hypotéku, mal by si začať aspoň polroka dopredu odkladať sumu vo výške budúcej splátky. Navyše, ak si simulovanú splátku zvýši o povedzme tridsať percent, dokáže si nielen otestovať schopnosť splácať záväzky, ale zároveň sa aj pripravuje na zvyšovanie úrokových sadzieb, ktorá nás pravdepodobne čaká už budúci rok,“ radí M. Búlik.

Aj Daniela Vlčková z Wüstenrot stavebnej sporiteľne vidí v dobre nastavenom rozpočte pokojnú cestu, ako pokryť svoje existenčné potreby, finančné záväzky alebo zákonné povinnosti a následne sporiť: „Z disponibilných zdrojov treba aspoň určitú čiastku pravidelne dať na sporenie, na vytvorenie finančnej rezervy pre nečakané výdavky. Na základe finančných možností je potom možné uvažovať o ďalších formách investovania.“

Sporenie má zmysel aj v prípade nižších mesačných súm. Pri pravidelnom sporení si človek má šancu nielen nasporiť zaujímavú sumu, ale aj si zvyknúť na zdravé hospodárenie a finančné správanie.

Keď sporiť, tak s odvahou

Milan Janásik z J&T Banky pripomína, že na Slovensku pri sporení stále prevláda konzervatívny prístup. „Napríklad až dve tretiny finančného majetku slovenských domácností tvoria podľa údajov OECD bankové vklady. Je to takmer dvojnásobok priemeru najvyspelejších krajín sveta. Na porovnanie, v USA tvoria vklady v bankách ani nie 15 percent finančného majetku ľudí,“ konštatuje.

Upozorňuje zároveň, že len máloktorá slovenská domácnosť si uvedomuje, že výnosy zo sporenia sotva pokryjú mieru inflácie, predstavujú teda stratu kúpnej sily ušetrených peňazí. „Vo finančnom portfóliu by sa mal znižovať podiel konzervatívnych nástrojov a ľudia by mali dať šancu akciám, ktoré z dlhodobého hľadiska prinášajú oveľa vyššie výnosy,“ radí M. Janásik.

Diverzifikácia je kľúčom k bezpečiu

Pri zodpovednom nakladaní s financiami sa skloňuje aj slovo diverzifikácia. „Diverzifikácia je o správnom rozdelení úspor do rôznych produktov. Je to veľmi dôležité aj preto, aby ste mali finančné prostriedky v prípade potreby dostupné,“ hovorí A. Jamborová. „V praxi to znamená, že človek by si mal vytvoriť najskôr základnú finančnú rezervu, ktorú bude mať v prípade potreby vždy k dispozícii,“ dodáva.

Vymenováva, že ide o kombináciu tradičných sporiacich a termínovaných produktov, na ktoré si môže človek rýchlo siahnuť v prípade potreby. „Finančné prostriedky, ktoré klient aktuálne nepotrebuje, je dobré mať uložené v produktoch s potenciálom vyššieho zhodnocovania. Samozrejme, zohľadňujúc to, akým typom investora je, a aká je jeho tolerancia voči riziku,“ podotýka A. Jamborová.

Čím skôr tým, lepšie

Ideálny čas, kedy začať so sporením, je hneď, ako človek začne zarábať, teda pri nástupe do prvého skutočného zamestnania. „Čím skôr človek začne investovať, tým dlhší investičný horizont má a tým väčšie zhodnotenie kapitálu môže dosiahnuť,“ pripomína M. Janásik.

Vzhľadom na to, že doba sa zmenila a rovnako tak aj nároky na rozpočet, M. Búlik radí mladým, aby sa príliš neradili stereotypom rodičov. „Mladým ľuďom odporúčam, aby sa od rodičov inšpirovali iba v dobrých návykoch. V praxi totiž často vidím, že rodičia v posledných dvadsiatich rokoch postupne prestali sporiť a vezú sa na vlne spotreby. To je chyba, ktorú naši starí rodičia nerobili, keďže Slovensko sa štatisticky vždy vymykalo z priemeru vysokou mierou sporenia. Tie časy sú, nanešťastie, preč, avšak nikdy nie je neskoro,“ dodáva.

Praktické riešenie na chladničku

Ilustračný príklad ako začať s nastavením rozpočtu uvádza D. Miša z VÚB:

50 % príjmu odložiť na nevyhnutné výdavky

10 % príjmu môže poslúžiť ako „odmena“, teda na zábavu a pôžitky

10 % si odložiť na vytvorenie kľúčovej osobnej a rodinnej rezervy. Kumulovať ho môžeme cez sporenie a ak dosiahne určitú úroveň rozumne ho investujte.

10 % si odložte na vlastný rozvoj a vzdelanie s cieľom skvalitniť svoje vedomosti.

10 % si odkladajte na budúce „vzdelanie detí“.

10 % poslúži na tvorbu majetku pre budúcnosť, najmä „dôchodok

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *