Piatok 20. októbra. Meniny má Vendelín

Ako z krízy von: Negatívny príklad z Japonska a daňové hračky politikov

O paralelách medzi Veľkou hospodárskou krízou v tridsiatych rokoch minulého storočia a súčasnou situáciou sa napísalo už veľa. Ale s pribúdajúcim časom trochu pozorný pozorovateľ nájde ďalšie zhodné rysy. Pre návod ako neriešiť krízu, sa môžeme pozrieť do Japonska. Naopak, skutočné riešenie by znamelo vziať politkom ich obľúbenú hračku.

Jedným zo spoločných rysov je nezamestnanosť. Tá sa v mnohých krajinách EÚ šplhá do rekordných čísel, a to najmä medzi mladými. Citeľne to pociťujú najmä okrajové krajiny EMÚ. Medzi jednotlivými krajinami existujú veľké rozdiely nielen v nezamestnanosti (a jej štruktúre), ale aj v produktivite práce a ekonomickej vyspelosti.

Trebárs Grécko a Portugalsko dosahujú v ukazovateli HDP na obyvateľa len 82% a 77% priemeru EÚ, pričom vychádzajú ešte nižšie čísla, keď vezmeme do úvahy len EMÚ. Naproti tomu také Nemecko je na úrovni 120% EÚ a 112% eurozóny.

Avšak málo sa už vie, aspoň u nás, že napríklad aj medzi jednotlivými štátmi USA sú výrazné rozdiely v ukazovateli HDP per capita. Napríklad Alabama má len 74% priemeru USA a Mississippi len 67%. Pokiaľ ide o rozdiely v ekonomickej vyspelosti, sú na tom EÚ a USA dosť podobne.

Riešenie krízy

Určitú podobnosť môžeme nájsť aj vo zvolených „riešeniach“ ekonomickej krízy. Rovnako ako ECB, ale o niečo skôr pumpoval FED do ekonomiky značné prostriedky (programy Twist či QE). Na tieto kroky je možné nazerať z dvoch pohľadov. Jeden, ktorý reprezentuje skôr názorový prúd klasickej ekonómie, hovorí, že tieto zásahy boli kontraproduktívne a ekonomike nijako nepomohli. Na druhej strane sa objavujú kritiky, že zásahy boli príliš slabé a teda nedostatočné.

Jedným z najhlasnejších kritikov je aj známy ekonóm Paul Krugman. Ten bojuje za výraznejšiu podporu ekonomiky zo strany štátu. Svoje argumenty dokazuje grafom, ktorý ukazuje, že čím viac sa znížili vládne výdavky (os x), tým viac pokleslo HDP danej krajiny.

Graf: Vzťah medzi znížením vládnych výdavkov a poklesom HDP

finemon-krize-krugman-jul-2012-a  

Zdroj: Patria.cz

Ale trochu pri svojej kritike zabúda, že vplyv na HDP majú nielen vládne výdavky, ale aj ďalšie faktory, predovšetkým investície firiem.

Prečítajte si

Japonsko: Návod ako krízu neriešiť

Pre návod ako neriešiť krízu, sa môžeme pozrieť do Japonska. To teraz v podstate vstupuje do tretej stratenej dekády. Po kolapse realitného trhu a bánk na začiatku 90. rokov minulého storočia sa vtedajšia japonská vláda pokúsila všetko vyriešiť za pomoci masívnych vládnych výdavkov na investície do infraštruktúry (do značnej miery boli tieto investície zbytočné). Potom, čo sa ukázala márnosť týchto snáh, prišla japonská centrálna banka s politikou veľmi nízkych (až nulových) sadzieb a kvantitatívnym uvoľňovaním. Ani to však nefunkčný bankový systém nedalo do poriadku.

A ako to vyzerá, v Európe sa politici rozhodli japonskú cestu zopakovať. Keď sa kríza opäť rozhorí, zídu so zástupcovia EÚ a zhodnú sa na tom (v tom „lepšom“ prípade), že je potrebné niečo robiť. Ich plán je však vždy neurčitý a zdá sa, že počítajú s tým, že keď nebude niečo fungovať podľa predstáv, zasiahne ECB.

Podobne sú na tom aj v USA, kde čakajú, či FED predĺži operáciu Twist či príde ďalšie kolo QE. A to napriek tomu, že zatiaľ ani Twist ani QE nefungovali.

Čo by mohlo pomôcť? 

Doterajšie použité metódy riešenia príliš nepomáhajú. Asi len ťažko bude možné spoliehať na ďalšie rastúce zadĺženie (USA, Veľká Británia, Španielsko), rast miezd, ktorý nezodpovedá produktivite práce (Francúzsko, Taliansko). Ako je vidieť na situáciu v Japonsku, potenciál týchto riešení sa už vyčerpal.

Ale napriek tomu zostávajú krajiny, ktoré sú schopné ďalej rásť. Medzi veľkými krajinami OECD sú to len USA a Nemecko (pozri graf). V Španielsku a Veľkej Británii je negatívny šok spojený s koncom umelej stimulácie príliš veľký.

Graf: Rast reálneho hrubého domáceho produktu

finemon-krize-krugman-jul-2012-b  

Zdroj: Naxitis

Vysoko ziskový korporátny sektor obvykle vedie k rastu investícií, ktoré sú jednou z hlavných zložiek HDP. Preto majú USA a Nemecko najlepšiu perspektívu rastu. Naproti tomu v Taliansku a Španielsku investície stagnujú a rastie nezamestnanosť. Investície stagnujú predovšetkým preto, že ďalšie očakávanie vývoja v danej krajine je negatívne, čo nemôže viesť k rastu zamestnanosti a ďalším investíciám, a to aj napriek tomu, že môžu byť zisky firiem vysoké.

Čo teda možno urobiť? Ďalšie summity, prerozdeľovanie, záchranné fondy a podobne len ťažko môžu ekonomike (nielen) v Európe pomôcť. Kľúčom k opätovnému naštartovaniu ekonomiky sa zdá byť podpora investičného rozvoja firiem, ktorá však nemôže byť vykonávaná pomocou dotácií či priamej podpory vybraných podnikov, ako sme boli svedkami doteraz, ale znížením daní a zjednodušením daňových systémov. To však naráža na odpor politikov, ktorým by sa tak znížila možnosť prerozdeľovania. A je jasné, že si túto hračku nenechajú bez boja vziať.

Autor pôsobí v spoločnosti GPM Invest. Článok vyšiel na Investujeme.cz. Ilustračné foto: sxc.hu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *