Stvrtok 26. novembra. Meniny má Kornel

Americké akcie stratili za týždeň 6 %. Ide o prípravu na nového prezidenta?

Napriek tomu, že volebné miestnosti v USA sa zatvoria 3. novembra, čo pri zohľadnení časového posunu najzápadnejšej časti krajiny (Havaj), znamená v stredoeurópskom čase 4. november o 6. hod. ráno, výsledky sa nedozvieme hneď. Bude treba spočítať aj hlasy, ktoré budú prichádzať poštou. Verejnosť sa preto víťaza dozvie až po niekoľkých dňoch. A spolu s ňou aj finančné trhy.

Akcie v týždni pred voľbami prudko klesli. Index S&P 500 stratil takmer šesť percent. Investori preto výsledky volieb s napätím očakávajú. Pozrime sa preto na to, čo by mohlo na poslednú chvíľu zamávať voľbami a aký dopad by to mohlo mať na finančné trhy.

Bojuje sa o nerozhodnuté štáty

Kandidáti najviac svojej energie v boji o voliča zameriavali na štáty „SWING“. Ide o označenie štátov, kde je podpora republikánskej a demokratickej strany vyrovnaná a výsledok je preto ťažko predikovateľný. Patrí sem Arizona, Nevada, Nové Mexiko, Florida, Pensylvánia a Severná Karolína.

Miestne preferencie výrazne ovplyvní téma koronavírusu. Podľa jedného z prieskumov majú niektorí voliči pocit, že vláda zrušila opatrenia príliš skoro. S uvoľnením obmedzení nesúhlasilo 69 percent obyvateľov v Arizone a 65 percent na Floride.

Neľahkou výzvou môže byť aj obhájenie tradičnej republikánskej bašty v Texase. Ide pritom o štát, ktorý je počtom voliteľských hlasov druhý najdôležitejší. Hrá sa tu aj o hispánskych voličov, ktorí tvoria 39 percent tunajšieho obyvateľstva. So skorým uvoľnením opatrenia tu nesúhlasilo 62 percent ľudí.

Rozdiely medzi bohatými a chudobnými sa prehlbujú

Dôležitý pilier predvolebnej kampane demokratického kandidáta Joa Bidena predstavovala sociálna nerovnosť. Mnohí považujú za jednu z jej hlavných príčin kroky D. Trumpa v oblasti daňovej politiky, keď výrazne znížil dane korporáciám a veľmi bohatým. Medzi chudobnými a bohatými sa preto ešte viac roztvorili príjmové a majetkové nožnice.

Posledné štatistiky dokazujú, že desať percent najbohatších ľudí poberá až viac ako 50 percent národného príjmu. Spotreba pritom v tejto skupine predstavuje menej ako 65 percent celkového príjmu. Naopak desať percent najmenej príjmových skupín obyvateľstva dáva na spotrebu až 99 percent príjmu.

Roztváranie sociálnych nožníc spôsobuje to, že bohatší obyvatelia mohli vďaka prebytkom z príjmov oveľa lepšie participovať na raste cien amerických akcií. Za sociálnymi nerovnosťami je však aj prebiehajúca koronakríza. Veľká časť obyvateľstva z nižších sociálnych vrstiev totiž pracuje v reštauráciách a službách, ktoré čelia neistote. Tieto sektory boli krízou zasiahnuté veľmi citlivo.

Klimatické témy ako nový predvolebný fenomén

Nikdy v histórii nemala téma postoja ku klimatickým zmenám v rámci prezidentských volieb takú váhu. Podľa niektorých prieskumov ju pri voľbách bude zohľadňovať až zhruba 25 percent voličov. V prípade návrhov demokratickej strany pritom ide o smelý plán, ktorý chce ambiciózne prebudoť energetický sektor v prospech elektriny vyrobenej v jadrových a vodných elektrárňach.

Plán počíta s produkciou elektriny bez použitia fosílnych palív už do konca roka 2035. V prípade víťazstva J. Bidena sa preto dá očakávať expanzia obnoviteľnej energie. Z toho môžu profitovať investičné inštrumenty spĺňajúce požiadavky ESG (environmentálne a sociálne zodpovedné spoločnosti) a aktíva priamo zamerané na výrobu obnoviteľných zdrojov energie.

Obavy zo zvyšovania firemných daní

Americké trhy však sledujú demokratického kandidáta aj s veľkou neistotou. Zvlášť nepríjemné by pre nich mohlo byť napríklad zvyšovanie daní z príjmu právnických osôb z 21 na 28 percent. Negatívne zasiahnuté by mohli byť sektory ako komunikačné služby a informačné technológie, ktoré za uplynulé štyri roky dokázali v raste ťažiť práve z daňovej reformy schválenej v roku 2017.

Poklesom by si mohol prejsť aj ropný a plynárenský priemysel. Existujú veľmi odvážne predikcie, podľa ktorých by vyššia daňová záťaž mohla firmy z indexu S&P 500 celkom stáť desať percent výnosov. Investičná banka JP Morgan v prípade víťazstva J. Bidena dokonca prognózuje päťpercentný nárast ceny zlata.

Demokratický kandidát je tiež veľmi často spájaný s očakávaním umiernenejšieho postoja v zahraničnej politike. Znižovanie napätia v medzinárodnom obchode by naopak mohlo viesť k posilňovaniu trhov a mien ostatných krajín na úkor dolára.

V horizonte 3 mesiacov trhy na voľby takmer nereagujú

Z histórie môžeme povedať, že akciové trhy nereagujú na americké prezidentské voľby nejako premršteno. Je však pochopiteľné, že pred v po voľbách sú trhy o niečo viac citlivejšie. Napríklad v roku 2008 index S&P deň pred voľbami vyrástol o štyri percent a nasledujúci deň spadol o päť percent. Dokazuje to aj vývoj z uplynulých dní, keď S&P 500 stratil 5,7 percenta. Okrem obáv z volieb sa investori boja aj nového nárastu prípadov nákazy koronavírusu a ním vyvolaného zatvárania ekonomík.

Nešpekulatívneho investora však pravdepodobne zaujíma dlhší časový horizont. Tu vidíme, že tri mesiace pred a po voľbách trhy v priemere neprechádzajú nijako významne zvýšenou volatilitou. Pohybuje sa okolo jedného percenta. Nemožno teda hovoriť o dlhšie trvajúcom efekte nasledujúcom bezprostredne po voľbách. Rozhodujúca bude až konkrétna legislatívna činnosť v priebehu štyroch rokov.

Nemenej zaujímavý je aj pohľad na priemernú ročnú výkonnosť indexu S&P 500 z obdobia vlád demokratov a republikánov. Tu až prekvapivo lepšiu výkonnosť dosahoval trh za vlád demokratov – až 13,3 percenta oproti republikánom – 7,7 percenta. Výsledok však ovplyvňuje hospodársky cyklus, vrátane kríz, pre ktoré sa nedá vždy jednoznačne preukázať spojenie so politickou orientáciou danej vlády.

Autor je investičný analytik spoločnosti Fincentrum & Swiss Life Select v Českej republike.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Social media & sharing icons powered by UltimatelySocial